Shamanecek

Pre mňa špička v hororovom žánri. Atmosféra nabitá na prasknutie, plazivý strach, prostredie dokonalo dusivé, vyvolávajúce tiesnivý pocit beznádeje, na svoju dobu skvelé efekty, špičkový scenár a výborná hudba.

Skvelý "prvý" diel tento film nevylepšil, ale ani nepochoval. Nemožno mu uprieť dusivú atmosféru, výborné efekty ale i mierne vachrlatý spôsob ako objasniť celú tu zamotanú záležitosť okolo nehodných mimozemšťanov. Na druhú stranu sa vytratil autentičnosť prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. (myslím tým ten pocit uväznenia v mrazivom pekle)

Nepopieram, záver príbehu (krvavá hostina), trochu zhatila moje nadšenie o upírskom filme bez litrov krvi. Na druhú stranu by som tento film úplne nezatracoval. Pekne načrtnutá vízia sveta plného upírov, ktorí prevzali moc a zatlačili ľudí do pozície potravy, ktorá ale je natoľko cenná, že ju treba podvedome chrániť; pokusy na vytvorenie umelej krvi; ľudia ako pokusní králici a nakoniec možnosť vrátiť upírovi tlkot srdca a spraviť z neho človeka? Dosť námetov na ságu...

Príbeh siroty (so skrytou fenomenálnosťou), ktorá hľadá zmysel života? Áno, to tu už bolo. V rôznych podobách, žánroch ako filmového tak literárneho spracovania. Dojemný príbeh starého, zlomeného muža a mladíka, ktorý mu vráti zmysel života, alebo aspoň nájde dávno stratenú iskru v očiach seniora? Áno, aj to je mi povedomé. Pripomienka starej kinematografie? Budem sa asi opakovať, ale aj to už nie je nič nové. V poriadku, všetko beriem (nemožno stále očakávať, že sa položia nové koľaje), ale úprimne povedané nie tak celkom v tejto podobe. Príbeh zasadený do "umelého" sveta s "umelo" vyvolaným mystériom, tajomstvá lúskané ako orechy pozbierané pri ceste, postavy stratené v priestore a čase a to všetko zabalené v slušivom, no pre mňa zároveň rušivom kabáte. Môže mi prosím napr. niekto vysvetliť tú mystériu okolo chlapcovho zosnulého otca, či funkciu postavy stvárnenej Cohenom, ktorá mi prišla len ako umelo vytvorené "zlo" pre stupňovanie napätia, či emócií? Na mňa to bohužiaľ nezafungovalo. Pre mňa tento film bol miernym sklamaním.

Animované filmy majú svoje kúzlo a ak ich vnímate ako reálny film, často-krát majú lepšiu predlohu (rozumej dej, nápad, zápletku), ako hrané filmy. K tomu si pripočítajte hodiny animačnej driny a výsledok zložte s hutnou náložou kvalitnej hudby a skvelého dabingu. No a máme tu presne príklad toho, ako "toto všetko" v jednej kope môže aj excelentne nefungovať. Pre mňa je práve tento "animák" jednou veľkou katastrofou. Dobre! Uznávam! Animácia je zaujímavá a neotrelá. Ale čo z toho, keď absolútne nefunguje. Výrazy sú toporné a len pri notnej dávke fantázie aj uveriteľné. Emócie sa totálne stratili v hrozných dialógoch, mierne frustrujúcom deji a príšerných, plagiátorstvom zaváňajúcich, pesničkách. Voľba postáv nedáva absolútne zmysel (čo tam preboha robí ľudožrút meniaci sa na akúsi sépiu?) a zápletka? Škoda hovoriť! Francúzi majú čo v tejto oblasti doháňať.

Tento film som videl v rannom veku a musím povedať, že vtedy som sa váľal smiechom. Odstupom času sa smiech mierne vytratil, no stále ostali scény, ktorých čaro nikdy nevyprchá. Nezabudnuteľná postava Grossbergera je dodnes pre mňa jednou z najlepších postáv z poza mreží.. Populárna dvojica 80-tych rokov (Wilder, Pryor) patria ku klasike. Tri body si tento film určite zaslúži.

Film je mixom talianskeho humoru a živelnej francúzskej noblesy. Mierne nudná a nezáživná snímka o živote jednej obyčajnej trojčlennej rodiny, ktorej do života vpadne nečakaná udalosť. Na môj vkus patetické a málovravné dielo, bez pointy.