Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Drama
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (829)

plakát

MaXXXine (2024) 

Ako začať...Na jednej strane sklamanie, od uzavretia trilógie X som čakal predsa len viac. Na druhej strane som si neskutočne užil každú jednu scénu s Miou Goth, tá baba ma jednoducho neskutočnú charizmu a talent. Film ako samostatný krimi / thriller, či nedajbože horor neobstojí, tam je jednoducho konkurencia niekde inde. Príbeh nie je dostatočne zaujímavý a dej pohlcujúci, aby dokázali chytiť diváka a nepustiť. Vedľajšie postavy sú tu len do počtu, snáď s výnimkou slizkého Kevina Bacona, ktorý si to evidentne užíval. Hororových prvkov tu je ako šafránu, na nejaký extrémny gore, či jump scary môže človek rovno zabudnúť. V čom film ale exceluje je 80's atmosféra a ako inak výkon hlavnej postavy. Maxine fucking Minx v podaní Božskej Mie Goth. Tá baba hrá ako o život, myslí, cíti, dýcha postavou, Mia je jednoducho Maxine. Sledovať ju hrať je to najluxusnejšie porno pre všetky moje zmysli. Mať film iný výber postavy, tak film neobháji svoju existenciu. Mia a 80's feeling to celé ťahá raketovo hore a dáva zabudnúť na sklamanie z prehnaných očakávaní. Áno, je to najslabšia časť trilógie, no stále dostatočne kvalitná na to, aby jej dal fanúšik šancu. Film je v prvom a poslednom rade určený fanúšikom trilógie, rozhodne ho neodporúčam ľudom, ktorí nevideli predošlé diely, nakoľko im uniknú pred dej podstatné veci a film si jednoducho neužijú tak ako ostatní. Tri hviezdy za tento luxusný fetish 80's atmosféry a Mie Goth.

plakát

Generace Zombies (2023) 

Nápad je síce popiči, konečne niekto skúsil niečo nové v zombie žánri, ale jeho uchopenie a pracovanie s ním je už poslabšie. Trošku tu cítiť low budget na výbere hercov, lokalít a čo do náročnosti niektorých scén, či počte scén so zombies. Scén s olezlými zombíkmi tu je síce menej akoby človek čakal no ich prevedenie je TOP. Perfektné masky a praktické efekty, poctivá stará škola, žiadne nezvládnuté digi sračky, ako u o mnoho drahších konkurenčných filmoch. Tu som bol naozaj maximálne spokojný. Humoru tu bolo tak akurát, alebo aspoň snahy oň. Niečo vypálilo do prázdna, niečo ma lízlo a pár krát som sa fakt z chuti zasmial, to musím priznať bez hanby. Akčné scény tu nie sú žiadne, nejaký chabý pokus na konci, ale to len aby sa nepovedalo. V celku som ale spokojný, moje očakávanie boli nízke, ale nenudil som ani minútu. Na jedno pozretie pred spaním úplne v klídku.

plakát

One Day as a Lion (2023) 

But why? Nenapadá ma jediný dôvod na ospravedlnenie existencie tohto kúsku. Primitívne jednoduchý a hlúpučký film s minimom humoru, nulovou akciou, mínusovou atmosférou a pár fajn hercami zachraňujúcimi to od úplného odpadu.

plakát

Gonjiam (2018) 

Slušný ojeb na diváka. Ten začiatok vyzeral ako ďalšia plytká kolotočárina pre generáciu jútuberov, influsencerov, instagramových vymasťencov a podobné smeti a pri tom po trištvrte hodine to naberie taký spád, že vyššie spomenutí duchovní bezdomovci, mentálni akrobati a obdobné zbytočné existencie musia dostať zrádnika. Ten začiatok je fakt taká generická kokotina, kde banda internetových pošukov dostane nápad točiť a streamovať z nejakého olezlého sanatória po záruke, kde vraj straší...jednoducho zápletka za milión. Prevedenie prvej trištvrte hodiny úplne generické, asi ako každý druhý film, samé kecy bububu, sem tam sa dačo vykokotí, ale stále sa to drží medzi hranicami všednosti. No ale potom tomu kvalitne zajebe a začnú sa diať veci. Tempo začne naberať nebezpečné obrátky a posledných pätnásť dvadsať minút to fakt stojí za to. Nie žeby šlo o niečo originálne, ale to prevedenie, pracovanie s napätím, kamerou, či zvukom spravilo svoje. Dve tri scény boli creepy, ale fakt kurevsky creepy. Ja by som to za seba určite odporučil, pokiaľ ma človek rád tento typ filmov a dokáže prekusnúť ten dorastenecký feeling zo začiatku, záver mu to dostatočne vynahradí.

plakát

Kneecap (2024) 

Rozhodoval som sa medzi tri a štyri a po menšom zvažovaní tomu zajebem smerom hore. Sú veci, ktoré sa dali spraviť lepšie, sú veci, ktoré by nemohli byť inak a sú veci bez ktorých by to bolo o inom. Je to sprosté, je to nápadité, ale hlavne to je až primitívne svojské a úprimné. Načo sa na niečo hrať. Týpci sú, kým sú. Ukázali sa v plnej nahote a človek to buď zoberie, alebo nechá bokom. Koho serie kultúra okolo hip hopu, ulice, drog, sprostého slovníka, či bezduchej jebačky, toho bude srať aj tento film. A riadne. Kto nechápe, že sa dá žiť aj inak, ako mu diktuje každý večer komerčná televízia, rodiny, kolegovia v robote, či pojebané uniformy a kravaťáci, ten nepochopí ani tento film. Kto vie o čom je sloboda, byť unikátny a stáť si za svojim nech sa deje čokoľvek ten bude tento film milovať, alebo prinajmenšom po celý čas sledovanie chrochtať blahom s takým tým pritepleným úsmevom a teplom na srdci. Tí jednoduchší tu budú vidieť len chlast, fet, sex a hip hop. Tí bystrejší pochopia, že pod všetkým tým povrchným pozlátkom je niečo hlbšie, osobnejšie a uvedomelejšie. Sebaurčenie a boj zaň. Z právo byť tým kým človek je, môcť sa vyjadrovať jazykom a tradíciami, ktoré ho definujú. Netreba tento film brať ako oslavu drog a zhýralého života, aj keď to tak môže zo začiatku pôsobiť. Určite mu treba dať ale šancu.

plakát

Horizont: Americká sága (2024) 

Nečakal som, že ma to takto chytí. Nie žeby to bol vrchol hitparády, ale v rámci toho, čo sa dnes točí je to taký poctivý staromilský film, ktorý si dáva na čas, nehodí hneď divákovi všetko na podnose, snaží sa budovať príbeh, vykreslovať charaktery, zbytočne nemoralizovať a nechať súdiť diváka. Tempo je pomalé, ale nie únavné, postáv veľa, ale každá ma svoje miesto a ani jedna nie je len tak do počtu. Akcie je pomenej, ale keď na ňu príde berie to riadne od podlahy ( útok Indiánov zo začiatku filmu je highlight filmu ). V podstate nemám vážnejšie námietky a tie skoro tri hodiny mi ušli ako voda. Akurát celkový dojem je tak trochu ako z pilotu pre seriál. Jednoducho sa rozohralo priveľa osudov, aby sa stihli zmysluplne uzatvoriť do konca prvej časti. Jo a ešte som skoro zabudol na koniec filmu. Tam sa asi niekto kvalitne zbláznil, alebo zhulil a zostrihal to tak ako to zostrihal. Kvalitný chaos. Akože chápem, že to malo byť nejaké navnadenie na druhý diel, ale prišlo mi to fakt dosť mimo. Nič to ale na tom nemení, že si úprimne prajem, aby sme sa dočkali celej trilógie. A to nie som žiaden extra fanúšik westernu. Za mňa tri a pol hviezdy.

plakát

Vrána (2024) 

Jedna fajn akčná pasáž na ktorú musí človek čakať úmornú hodinu a štvrť. Hodinu a štvrť plnú nevkusu, plytkosti a amaterizmu. Od nevkusnej hudby, cez debilné a bezduché scény plné fetovania, chlastania, trtkania a vlastne všetkého, čo táto jeblá generácia, pre ktorú bola táto sračka natočená považuje za dôležité, až po tragický výber hlavných postáv, kde Bill s jedným okom do Krista a druhým do Boha má aspoň ako takú charizmu a nejakou no name zhoreninou o ktorej nikto nikdy nepočul s výnimkou pätnásť ročných panelákových vyhulencov menom FKA twigs, what ever that means, ktorej charizma a herecké nadanie je rovnako biedne ako jej chrup a svalová mimika tváre. Obe postavy sú sympatické asi ako nádor ritného oka a chémia medzi je nižšia ako v prde cukrovkára. Na túto bandu neborákov je človek nútený s prestávkami pozerať viac ako hodinu a štvrť, kým sa rozbehne nejaká akcia, ktorá je oproti zvyšku filmu na slušnej úrovni, žiaľ ňou to aj končí. Príde ešte nejaké lacné pechtle mechtle a filmu je koniec. Totálna urážka kultového originálu.

plakát

The Killer (2024) odpad!

A to som si naivne myslel, že väčšiu sračku ako Borderlands už tento rok neuvidím. John Woo je človek, ktorý v minulom storočí natočil pár kultových vecí a od vtedy už len žije zo svojej zašlej slávy, žiaľ s nejakým vnútorným presvedčením, že ešte stále na to má. Potom niekde vysomre peniaze, vezme režisérsku stoličku a takto to dopadne. Priemer strieda sračka, sračku priemer a zas dookola. Jedno ale musím uznať, tento film víťazí na niekoľkých frontoch. Táto sračka je absolútny víťaz v kategóriach: Absolútne najhoršie použitie hudby vo filme od doby bronzovej. ( to, čo tu znie dve hodiny je absolútny vrchol nevkusu a nepochopenia k akému žánru tvorím hudobný podklad. ) Absolútne najhorší casting za poslednú dekádu. ( nebezpečnosť 50 kilovej cukrovej vaty Nathalie Emmanuel je asi tak uveriteľná, ako čistý register trestov hoc akého cigoša z Luníku 9. Gorila v profesorskom saku Omar Sy vie zaujať akurát tak jeho nozdrami a s jeho gumených ksichtom sa hodí maximálne do ZOO, alebo nejakej random komédie a nie tohto žánru. Vôbec tomu nepomáha ani sterilný Worthington, márne sa snažiaci ojebať diváka svojím fejkovým Írskym akcentom, ktorý spolu s hudbou spôsobuje nekontrolovateľné krvácanie uší s nábehom na mozgovú obrnu ). Čestné uznanie si zaslúži detinsky hlúpy príbeh, lacné dialógy a totálne nezvládnutá tragikomická akcia, ktorú zrejme dirigoval súbor autistov z chránenej dielne. Keby toto dvojhodinové mentálne sebapoškodzovanie nemalo za režiséra Johna Woo, tak ani pes po tom neštekne. Ak toto hodnotí niekto vyššie ako tromi, mal by urýchlene vyhľadať odbornú pomoc, prípadne sa zamyslieť nad skokom do priepasti.

plakát

Longlegs (2024) 

Get the fuck out of here. Toto je ten najstrašidelnejší horor za posledné roky? Z tohto boli ľudia v šoku? Toto sa prirovnáva k Mlčaniu Jahniat, Zodiakovi, či dokonca k Sedem? Ale nech vám nejebe. Každý z menovaných je úplne inde, hlavne Sedem je úplne iná liga. Ale ok. Beriem, že film má fajn atmosféru, obrazovú formu a herecké výkony na úrovni, či z počiatku zaujímavý príbeh, ale nie je to nič z čoho by ma odjebalo o panelák ďalej. A horor? Ale no tak. Film má svoje kvality, ale ten hype mu teda moc nepomohol. Čakal som teda o dosť väčšie peklo. Navyše ten príbeh je taký...neviem no. Jednoducho som po všetkých tých orgazmických ohlasoch čakal niečo lepšie.

plakát

Borderlands (2024) 

Eli Roth je neborák a ani táto partička gerontofilov, vyhorených lúzrov, no name hviezdičiek a low budget tajtrlíkov nezachránila túto sračku od prerazenia hajzlovej rúry. Efekty sa kvalitou striedajú jak kurvy v Kollárovej spálni, hlášky vtipné asi jak moja výplatná páska, väčšiu chémiu má prd cukrovkára jak medzi touto bandou trosečníkov, hudba asi nejaká bola a príbeh...zlatý klinec mejdanu. S takouto zápletkou musel prísť riadny mentálny akrobat po sfúkaní dvoch igelitiek pika. Klobúk dole, priama konkurencia Jozefíny Mucenbach. Mimo to je na filme vidno, ako sa snažia najebať celú hernú sériu do 90ich minút, všetko je jednoduché, priamočiare, osekané a zrýchlené. A hlavne kurva nudné a urážlivo tupé. Chvála Bohu, že aj keď som hráč táto séria ma zatiaľ obišla, inak by som bol zrejme riadne nasratý, ako ju tento netalentovaný nýmand dokurvil.

Časové pásmo bylo změněno