xxmurphyxx

Taký staromilský horor, snažiaci sa navodiť atmosféru rokov sedemdesiatych, čo sa mu v podstate aj darí, či obrazom a zvukom, alebo aj obsadením, ktoré sa nesnaží silou mocou naplniť kvóty, ale pôsobiť čo najprirodzenejšie vzhľadom na dobu do ktorej je dej osadený. Nejaká snaha o nejaké to bububu tu je, ale  za mňa pol biedy. Gore len výnimočne, ale prevedenie uspokojivé. Film viac stavia na atmosfére a príbehu, ako na explicitných scénach, či lacných lakačkách, čo kvitujem. Takto má svoje osobité čaro a nezapadne medzi všetok tupý mainstream pre male deti a dorast. Akurát dosť zamrzí praktický okamžite odhaliteľný plot twist ku koncu filmu ohľadne jednej z postáv. Takto človek presne vedel, zhruba akým smerom sa bude príbeh postupne uberať.

Ono aj takýto výživný a vďačný námet, akým je prvý deň apokalypsy natočiť takto chabo chce talent. Hodinu a pol sledovať nemý, ale farebne vyvážený walking simulator v zostave zženštilého trtka, depresívnej opice a hluchonemej mačky nie je zrovna moja šálka kávy. Sem tam sa tu niečo mihne, šuchne, rozmrdá na sračky, ale väčšinu času je to fakt len o sledovaní dvoch ufňukaných neborákov, ako šepkajú, nariekajú, potĺkajú sa a keď im občas zajebe, vyziapu sa počas búrky. Nejaký ten gore a akcia sa tu samozrejme nájde, ale vzhľadom na žáner je tu toho toľko, asi ako hamletovských dialógov v nemeckom porne. Tempo je tu jednoducho pomalé a rozbité, kde sa nepodstatné scény naťahujú ako guma v trenkách a dôležité, či adrenalínovejšie pasáže sú vyslovene zbúchané, len aby sa nepovedalo. K logickej lobotómii sa tu nejdem ani rozpisovať. Alieni tu reagujú na zvuk ako sa vrchnosti páči, nakopnutý generátor si jebe do plna pol minúty a nič, ale týpek si natrhne košeľu o jeho roh a sekundu na to je rozjebaný na kašu. WTF. Tomu sa povie lazy writing. A  to už nejdem radšej rozoberať ani mentálnu akrobaciu hlavnej hrdinky, ktorá si všade so sebou nosí mačku. Tá si na druhú stranu počas celého filmu ani len neprdne, tak vlastne aj prečo nie, pocit ohrozenia nula. A prečo si neprdne, ani nevydá žiaden iný zvuk ako majú mačky vo zvyku? Lebo lazy writing. Zlaté časy s alfa samicou Emily Blunt.

Čo toto bolo za kokotinu obludných rozmerov...človek si príde naladený na nejaký pomalý, mrazivý thriller severského feelingu o masovom holičovi a dostane toto?! Waldaua, ktorý je nonstop mimo, jeho dcéru, čo je z polovice mimo a z polovice mešuge, Bodniu na pár minút, len aby si to odsral za ostatných, pár postavičiek z ktorých jedna bola pomaly do konca filmu pre mňa neidentifikovateľného pohlavia a uslineného, slepého dementa v izbe 4x4, ktorý sa zjavne sekol v profesii. K tomu tona kecou o hovne, vagón nudy a atmosféra hrozivá asi ako v Teletubbies. O tom akože zvrate jednej z postáv pomlčím, toto mohlo šokovať maximálne tak tetu Gizku. Pičovina ako mraky. Sem tam fajná muzička, toť vsio.

Všetko to, čo predposledný aj posledný Wick nebol je toto audio vizuálne porno. Adept na film roka a debut ako hrom. Chirurgicky presná práca na každom fronte. Príbeh o pomste je starý ako ľudstvo samo, ide len o to akým štýlom je podaný a v tomto prípade nemám najmenšiu výčitku. Má opodstatnenie, má hlavu aj pätu a cesta, aj keď daná nie je bez zakopnutí. Monkey Man nie je vraždiaca mašina typu John Wick, je to obyčajný človek, učí sa, chybuje, znova sa učí a znova chybuje, no stále napreduje a zdokonaľuje sa smerom k svojej pomste, ktorá je jeho hnacím motorom. Jeho myslenie rovnako ako jeho bojové umenie a to ho robí v mojich očiach ďaleko viac uveriteľnejším, na stotožnenie sa prístupnejším a v neposlednej rade ľudskejším ako Wick. Tento ľudský rozmer a zraniteľnosť hlavného hrdinu je to, čo v mojich očiach dvíha film nad konkurenciu. Človek mu jednoducho fandí a prežíva každý chytený aj rozdaný úder, ako keby bol ten jeho. Súboje sú na veľmi vysokej úrovni, ich špinavý pouličný štýl má svoje osobité čaro spočívajúce v miestami extrémnej brutalite, živočíšnosti a pocit, že ide naozaj o život tu je permanentný. Dave Patel  sa tu ukázal ako veľký frajer, nie len ako režisér a herec, ale aj zdatný bitkár, aj keď filmový. Jeho kondičku a bojový skill musím pochváliť rovnako, ako ten režisérsky. Na debutanta je to naozaj obdivuhodný výkon. Zabudnúť samozrejme nesmiem ani na hudbu, ktorá tu vynikajúco sekunduje obrazu a požitie licencovaných trackov a ich vsadenie do jednotlivých scén je na parádu. Prirátajte si k tomu vynikajúci výber hercov, kde Patel je stávka na istotu a bezchybne mu sekunduje Sikandar Kher, ako charizmatický antagonista a nádherná  Sobhita Dhulipala a o úspech máte postarané. Do filmu sa podarilo aj veľmi umne a nenásilne pretlačiť menšie sociálne témy, ako kritiku extrémnej chudoby v Indii, či práva transsexuálov, ktoré síce nie sú moja šálka kávy, ale vo filme majú svoje opodstatnenie a zakomponovanie ku koncu deja prišlo vhod. Toto jednoducho nie je len klasický akčný výplach, je to aj sociálna kritika, intímne vyznanie chlapca svojej matke a ukážka talentu jedného obyčajného chalana. Milionár z chatrče zajebal ako pán.

To, čo dokázali Japonci natočiť za smiešnych 15 melónov je bez preháňania malý zázrak, vizitka vyspelosti Japonskej kultúry a facka celému wokewoodu, ktorý mi už príde ako práčka na peniaze. TOTO je Godzilla a nie tie dúhové pičoviny made in USA. Obrovské, hnusné, bezcitné a patrične nasraté monštrum, raziace si cestu vpred, ktoré ma u prdele nejakých bezvýznamných človiečikov, ktorí slúžia len do štatistiky bodycountu. Vzhľad Godzilly je presne taký, aký má byť, aký si pamätám zo starých filmov a gumených postavičiek z detskej izby. Veľmi chválim celkovú excelentnú trikovú stránku filmu, či už praktické efekty, alebo CGI, všetko tu je na TOP úrovni a je jedno, kde sa deštrukcia a boj odohráva, či na mori, či na súši, všade to pôsobí epicky. Celkovému dojmu pomáha aj kvalitná kamera, ktorá sa nebojí dynamiky a striedania uhlov a husiu kožu navodzujúca hudba, kde si autor zjavne zobral za vzor to najlepšie od Zimmera a pridal svoj rukopis spolu s klasickou Godzilla znelkou, presne vsunutou v deji tam, kde treba. Toto všetko ma za následok scény skazy, kde človek čumí s otvorenou hubou a nasáva jedinečnú atmosféru. Nič na tom nemení ani občasne prehrávanie, tak typické pre Japonský štýl hrania. Vďaka vydarenému obrazu so správnym pomerom praktických a digitálnych efektov a hudbe striedajúcej novšie motívy s tými starými má film veľmi autentický a v dnešnej dobe ojedinelý feeling, pôsobí novodobo vyspelo no oldschool zároveň a tým pádom dokáže zaujať aj novšiu aj staršiu generáciu. Japoncom sa tu navyše podarilo veľmi umne a s citom vložiť a na pozadí toho celého vyrozprávať národnú traumu z prehry vo vojne a prinútiť k seba reflexii a položiť pár nepríjemných no potrebných otázok, ak sa majú ako národ posunúť ďalej. Veľký filmový zážitok. Arigato gozaimasu.

Normálne mám chuť tomu zajebať za štyri, vzhľadom na tú kopu mentálnych akrobatov s odpadmi, ktorých mozgová kapacita dokáže zjavne spracovať len Oscarový materiál typu Babovresky, alebo z filmu videli maximálne tak polovicu a preto ich pekne veľkým oblúkom obišlo vo co tady go. Netvrdím, že film je vrchol hitparády a chápem, že tá žánrová odbočka smerom k zombies, ktorí tu btw ani nehrajú prvé husle, nemusí sadnúť každému a niektorým historikom, lingvistom a profesorom svetových kultúr kle oči použitie hebrejských prvkov, ale už len vzhľadom na kvalitný vizuál a špičkové audio nemôžem ísť nižšie, ako pod dve hviezdy. Ťažko mi hodnotiť, či sa táto odbočka dala spraviť lepšie, či bola potrebná, ale zrejme bez nej by šlo o diametrálne odlišný príbeh a jeho podanie. Ja som s tým ok. Navyše na konci filmu, ktorý si zjavne pripravil pôdu pre pokračovanie, sa všetko vysvetlí a pičovať môžu len jedinci, ktorí jednoducho nedopozerali, alebo sa dokážu stratiť aj doma v kuchyni a nie to v takomto filme. Jednoducho všetko tu má svoje opodstatnenie. Technická stránka filmu, ako som už vyššie spomenul za mňa na jednotku. Kamera, strih bez výhrad, zvuk čistý luxus, za seba spomeniem hlavne dve scény s tancom na streche budovy. To je úplný strop nie len tohto filmu, ale celého tohto filmového roku. Práca s kamerou, obrazom a zvukom v dokonalom súlade, nasvietenie, štylizácia farieb, kostýmov a dvoch talentovaných a krásnych herečiek, kde najme jedna z nich má neskutočne podmanivý a elektrizujúci pohľad, to všetko robí tieto scény umelecky výnimočné. Film ma dostatočne hutnú atmosféru aj gore, nevyloží hneď karty na stôl a na daný žáner aj niekoľko fajn zvratov v podaní postáv, kde nikto nie je tým, čím sa na prvý pohľad zdal. Moju pozornosť si dokázal udržať od začiatku do konca a preto mám v piči a dávam fest silné tri.

Ďalší rok, ďalší Roundup...ale prečo by aj nie. Pokiaľ je o túto sériu záujem, kľudne. Na rozdiel od iných aspoň nepôsobí, ako čistá dojička ne peniaze a určitý štandard kvality si drží každý jeden diel. Nie žeby šlo o niečo výnimočné, zas a znova tú máme obľúbenú a dobre zohratú partičku fízlov na čele s kráľom facákov a hlášok Dong-seok Ma, bandu grázlov, exotickú lokáciu, kopu kvalitnej akcie a fórov a celé sa to nesie už v klasicky odľahčenom duchu, ktorý tejto sérii pristane. Jednoducho, to čo fungovalo predtým, funguje aj teraz, tak na čo to meniť. Jednotlivé diely sú vyvážené, kde nie sú veľké výkyvy kvality, ide na istotu a človek tak vie, čo má čakať. To je na jednej strane fajn, no na druhej sledovať po štvrtý krát skoro to isté už nie je úplne to pravé orechové. Na budúce to bude chcieť predsa len trochu zariskovať, inak sa séria veľmi ľahko môže utopiť vo vodách stereotypu.

Nie je to až taká tragédia, ako som očakával na základe hodnotení, ale na Kóreu to vyzerá miestami predsa len podozrivo lacno a plocho. Ako nejaký low budget TV film. Pri tom nápad je fakt super, teraz trochu zaspoilujem, takže kto nechce, nech nečíta ďalej. Spojiť témy mimozemskej civilizácie, Sumerov, cestovania v čase, posadnutia, akože za mňa paráda, konečne niečo originálne. K tomu sa to všetko odohráva v temnom lese, kde vedeli dobre využiť aj atmosféru prostredia a preto škoda, že to nebolo dotiahnuté do lepšej formy. Ten potenciál tu bol, len to chcelo rozmeniť na drobné, ísť viac do hĺbky, viac vecí vysvetliť, menej nechať otvorených, vystrihnúť debilné wannabe cool scénky s pojebanými bicynglistami na začiatku, lebo film hlavne zo začiatku pôsobí, ako ďalšia teen kokotina a hneď by to bolo serióznejšie.

Mad Max bez Mad Maxa. Je to lepšie? Je to horšie? Je to hlavne iné, aj keď v základe stále dosť podobné. Len netreba očakávať copy paste pokračovanie fenomenálnej akčnej legendy z roku 2015, inak príde nemilé precitnutie. Kým predošlý diel bol čistá adrenalínová jazda, akú do vtedy svet nevidel, tentoraz sa už jedná o klasický story telling, prešpikovaný akčnými pasážami, akých sa urodia ročne desiatky. Odlíšiť sa mu od zbytku pomáha jedinečný lore s maniakálnym zmyslom pre detail, prešpikovaný tými najdivokejšími nápadmi, aké sa mohli zrodiť len v chorej mysli génia, akým je Miller. Radosť sledovať všetku tú bizarnosť, ktorá ani jeden jediný raz nepôsobí účelovo a silene. Film sa napriek pomalšiemu tempu a sústredeniu na príbeh, aspoň oproti predchodcovi, nevyhol ani akčným pasážam, ktorých tu je stále dostatok, aj keď na predchodcu sa to jednoducho nechytá ani zďaleka. Ani čo sa dĺžky týka, ani samotného prevedenia akcie. Fury Road je jednoducho etalón akčného žánru a film aký sa rodí možno raz za generáciu. Film ktorý zrejme tak skoro, ak niekedy vôbec niečo prekoná. Tým netvrdím, že akcia vo Furiose nie je dobrá, je stále špičková, len predchodca jednoducho nastavil latku tak kurva vysoko, že prekonať ju bude takmer nemožné. To platí aj o symbióze obrazu a zvuku, kde je predošlí diel to najluxusnejšie audio vizuálne porno a Furiosa sa mu snaží priblížiť, snaží sa zobrať si to najlepšie z neho od kamery, až po ústredný hudobný motív, ale jednoducho Fury Road je len jeden a jeho pozícia na vrchole ostáva nezlomná. V skratke, film je kurva dobrý a treba ho vidieť, akurát netreba očakávať Fury Road 2.

Slušný prírastok do hororového žánru, aj keď to mohlo dopadnúť lepšie. Obsadenie na jednotku, audiovizuálna forma neposadí na prdel, ale svoj účel spája dobre no a príbeh...hlavný ťahúň, aspoň kým sa neodhalí na kosť, tam som čakal predsa len viac. Pomalé tempo a postupné odhaľovanie niečoho zlovestného vo mne vyvolávali hlad po niečom sýtejšom. Atmosférou mi to sadlo, pár pasáží je naozaj vymazlených, nejdem spoilovať, ale hlavnú úlohu v nich zohráva oheň a nebo, kto pozrie bude vedieť. Film som si užil, ale zas žeby som si v blízkej dobe hodlal dať repete, to nie. Kvalita tu je, ale ďalší Wailing sa nekoná.