JurincoLM

Roma je vizuálne veľmi pôsobivý film s úžasnou kamerou a zaujímavým zvukom, no nemohol som sa zbaviť pocitu, že sa pozerám na citlivo vystavaný dokument o živote v Mexiku v problematických 70. rokoch 20. storočia. Absencia silnejšej dejovej línie spolu s nemožnosťou viac sa zblížiť s postavami vo mne vyvolávajú pocit, že sa všetko odohráva akosi "za sklom". Intímna sonda do Cuarónovho detstva tak zaostáva za ktoroukoľvek rovnako reálnou kapitolou Linklaterovho filmu Boyhood. Silné momenty filmu (a je ich hneď niekoľko) sú, žiaľ, rozpustené v prepálenej minutáži. Vyzdvihol by som Cuarónov majstrovský zmysel pre detail a tiež neutíchajúci "hluk mesta", ktorý je všadeprítomný a je takmer tak dôležitý ako zvuk v popredí, no tieto veci asi podstatne viac ocení človek, ktorý v danej dobe v Mexiku žil.

Musím sa priznať, že mám akúsi slabosť pre filmy ktoré o sebe tvrdia, že sú viac či menej "líznuté" skutočnými udalosťami. No ak by som mal stroho odpovedať na otázku či je Hacksaw Ridge dobrým filmom, odpovedal by som: "Nie, nie je". Som však toho názoru, že nový snímok uja Gibsonovie si nepochybne zaslúži o trošku dlhší komentár. Začína síce tak trochu ako cukrová vata, no nepochybne graduje. Rozhodne musím vyzdvihnúť dve veci. Herecký výkon hlavnej postavy ako "jemne" naivnej postavičky (nie ako hrdinu, to som mu až tak neveril) a úžasný herecký výkon Agenda Smitha. No dôvod pre ktorý si tento film pravdepodobne pozriem znova a to aj napriek tomu, že ako som už povedal nie je to dobrý film, je skvostné a nebývalo naturalistické zobrazenie bojových scén. Vieme, že v tomto je pán Gibson vynikajúci, no aj tak klobúk dole. Nedovolím si to síce porovnávať s Iñárrituovým Revenantom, ale bojové scény v Hacksaw Ridge sú jednoducho brilantné. Perličkou je pár sekúnd trvajúca "snová scéna" ktorá ma absolútne zarazila do sedačky. Človeku tak nejak vyschlo v ústach, zabudol dýchať a srdce mu bilo až kdesi v krku. Silnejšia symbolika a "umeleckosť" niektorých záberov vôbec neruší, práve naopak. Škoda však viacerých prešľapov. Trápne sarkastické poznámky amerického dôstojníckeho zboru na všetko okolo už beriem ako hollywoodsky folklór a nemôžu ma uraziť, je to proste "ochranná známka" produkcie za "veľkou mlákou", no scéna v ktorej hlavná postava inšpirovaná Rambom ťahá z boja zraneného veliteľa ktorý popritom s ľahkosťou "kosí" strelecky úplne impotentných japonských vojakov už bola riadne cez čiaru. Gibsnovi sa nedá uprieť snaha, ale to nestačí. Takže jedna hviezdička za špičkový herecký výkon Weavinga a bibliou posadnutého slniečka, druhá za fantastické vykreslenie bojových scén. Keby sa v podobnom duchu podarilo vykresliť aj tie záchranárske, s čistým svedomím by som udelil tri.

V čase písania tohto komentáru má Arrival na CSFD 88 percent a je to 90. najlepší film. A ja si kladiem otázku: "Prečo?" Po svižnej prvej tretine som takmer krochkal blahom. Mohol za to neotrepaný vizuál a minimalistická hudba, no predovšetkým ťaživá atmosféra a skutočne geniálny zvuk. Nanešťastie to po prvej tretine začalo akosi drhnúť a keď sa film konečne dostal do svojej polovice, s čistým svedomím by som sa ho opovážil nazvať toporným. Len veľmi ťažko uchopiteľný a kvázi umelecký koniec len dokonal dielo skazy. Pri násilnom odhalení "skutočnej identity" hlavnej mužskej postavy a pri telefonáte čínskemu generálovi som tiekol. Dostanete tu Spielbergove tripody na steroidoch, niečo málo aj z 12 opíc a abstraktný koniec v štýle nemenovaného filmu od pána Nolana, keď však zmixujete 2 špičkové a jeden kvalitný film ešte to neznamená, že si pochutnáte aj na výsledku. Takto nie, takto naozaj nie. Jedna hviezdička za atmosféru prvej tretiny a druhá za naozaj pôsobivý zvuk. Tu by si mohli mnohé sci-fi snímky zobrať príklad.