Derek

80. roky patrili nielen otrasnym ucesom, syntenzatorovej hudbe ale i amerike a ich vyrovnavaniu sa s nocnou morou vietnamskej vojny. kde v 70. rokoch to boli filmy s ambiciami (napriklad oskarove deer hunter, comming home ci apocalypse now) o dekadu neskor to boli vacsinou akcnaky bez vyssich cielov kde sa do vietnamu vracali borci typu stalloneho ci norrisa a dokonca i gene hackman prave v uncommon valor, ktory sa vydal do azie (presnejsie laos a nie vietnam) aby nasiel svojho syna, ktory ma byt vo vazeni a k tomu si na pomoc vybera skupinu ex-vojakov aby ho stylom 7 statocnych na jeho misii sprevadzali. v jednotke nechyba klasicke zastupenie kazdeho jednoho charakteru typicke pre tento styl filmov, takze tu mame hrubiana, novacika, pilota a tak dalej. nevyhneme sa typickym scenam ako priprave na misiu, roznym nezhodam v jednotke a potom i samotnej akcii a tu vidim hlavny problem, lebo tema je tak obohrane ze musite prist s niecim novym alebo mat dobreho rezisera ktory tomu doda stavu, co bohuzial ted kotcheff urcite nie je. nedokazem si pomoct ale i jeho predchadzajuci film Rambo (ktory sa neodohraval vo vietname, ale tiez sa v podstate vyrovnaval s vietnamskym syndromom) prave pokulhava vdaka nemu a tu to nie je o nic lepsie. celkom dobre mu ide zblizovanie jednotky a spoznavanie jednotlivych charakterov, ale zlyhava u akcie ktora je natocena prinajlepsom iba priemerne, kde okrem slusnych vybuchov budov na ktorych si dal zalezat a na vynikajucich scenach s vrtulnikami ktore sa mu podarili (a dockame sa ich dokonca i dva krat raz v priprave a potom v akcii) nie je nic extra. nie je to tak zabavne ako norrisov Missing in Action a ma to daleko od dokonalosti druheho Ramba, ale i tak ide o uchadzajuci prirastok do rodiny vietnamskych vojnovych filmov...

pravdepodobne len 10 strankovy scenar a opat pocitovy film od sofie. tento raz som si uzil travenie casu a poflakovanie sa s hlavnymi postavami o dost viac ako pri lost in translation (ale uricte tomu budem musiet dat druhu sancu, lebo ked som to videl bol som unaveny) i vdaka pohodovemu stephenovy dorffovy a vynikajucej elle fanning. na to ze sa cely film skoro vobec nic extra zvlastne nestalo vobec som sa s nimi nenudil, ale pochybujem ze si to v najblizsej dobe pozrem znova...

asi ako vacsina 30tnikov tu na okolo som s he-manom a jeho serialom vyrastal a ak by som to dnes nepozrel znova, asi by som zalovil v pamati ked som to videl na rtl v skorej mladosti a nostalgicky napalil 4 hviezdicky a zazundral ze take prijemne fantasy sa uz dnes netocia. takto treba povedat ze je tu dost vidiet maly rozpocet produkcnej spolocnosti GOLAN-GLOBUS (cely dej je v podstate 2 vacsie miestnosti a roh ulice) a neohrabanost celeho kolektivu co sa podelial na filme (az na skuseneho billa contiho a jeho vykradanie soundtracku k supermanovy, ku ktoremu sa podobaju trocha i uvodne titulky). akcne sceny su uplne bez inspiracie, navyse nijako zaujimavo nakrutene a najviac prekvapujuce je ako malo casu ma na platne hlavny hrdina he-man (mozno to ma svedomy urcita drevenost dolpha lundgrena)...

chuck norris sa vracia do pekla vietnamskej dzungle aby americanom konecne vyhral vojnu, ktora celu krajinu strasila v nocnych morach. dnes sa clovek neubrani usmevu pri niektorych scenach (norris sa vynori z vody a rozstriela smejucich sa rokosnikov, pride kazdemu kdo videl hot shots dnes len zabavne), ale i napriek tomu to ma miestamy celkom slusnu atmosferu a uchadadzajuce akcne sceny vdaka jednemu z dvornych reziserov slavnej producentskej spolocnosti becok GOLAN-GLOBUS zitovy (ktory ma na starosti i red scorpiona s dolphom lundgrenom) i ked ide v podstate o prostoduchu vykradacku druheho ramba v porovnani s ktorou M.I.A. nema narok...

ked clerks 2 vysli tak sa mi zmes humoru a vulgarit dost pacila, ale pozerajuc to dnes musim povedat ze sa len potvrdilo ze kevin smith je strasne slaby reziser (maximalne tak by sa hodil ako reziser nejakeho serialu, ale urcite nie je vhodny pre film na velke platno) a iba priemerny scenarista, ktory dokaze prist s obcas dobrou hlaskou, ale nedokaze dat filmu nieco naviac a v porovnani napriklad s apatowom (ktory tiez dost casto miesa humor a vulgaritu) prehrava na celej ciare...

bronsonov vstup do 80tok sa niesol vdaka produkcnej spolocnosti GOLAN-GLOBUS (zodpovednej za pokracovanie jeho serie prianie smrti, ale i za filmy s chuckom norrisom okrem ineho) vo viac bezduchom tone plnom nasilia a brutality. desat minut do polnoci je standardny krimi thriller na cele s ostrielanym policajtom (61 rocny bronson sa podrobil plastike aby vyzeral mladsi pre tuto ulohu) ktory je na honbe za psychopatickym vrahom. co ho deli od podobnych filmov z tohto obdobia je i pridany mix urcitych slasher-hororovych scen ktore su spojene s vrahom (ktory je navyse pocas 80% pobytu na platne totalne nahy a pobehuje len s nozom v ruke) ale inak tu nie je nic co by ho vytiahlo nad priemer, na to je bronson prilis dreveny, rezia az prilis standardna a i ta jedna zaujimava myslienka (policajt falzifikuje dokaz aby dostal vraha za mreze) tu je len tak mimochodom...

bolestivo nevtipne, plne otravnych charakterov kde je vidiet ze okrem honoraru si vacsina obsadenia vynutila i dovolenku pocas nakrucania a na sete sa objavovali len aby sa nepovedalo ze nic nerobia...

intenzita bruce leeho a jeho pohladu dosahuje miestami gigantickych rozmerov az som mal strach ze mi vybuchne televizor...

three stooges patria v amerike medzi klasikov grotesky (kde sa na obrazovkach objavovali od 1938 az do neskorych 50. rokov a jeden z najvacsich fanusikov je i SAM RAIMI, ktory sa tento styl humoru snazi vzdy prepasovat do svojich filmov co je najviac viditelne v serii EVIL DEAD, hlavne v druhej a tretej casti) a farrellyovci sa rozhodli vzdat im poctu a tak trochu i updatovat ich styl humoru svojim vkusom, co je vsak chyba lebo grotesky podla mna na velkom platne tak dobre nefunguju (preto je film strategicky rozdeleny do troch casti) a tiez tomu nepomaha ani vystavena rezia od reziserskeho dua, ktore od genialnej prvotiny klesa stale nizsie a nizsie a ja len cakam kedy budu odsudeni pre direct to dvd karieru... hlavna trojica je vybrana celkom dobre (ale ma daleko k zamyslanemu povodnemu triu pozostavajucemu z jima carreyho, seana penna a benicia del tora), niektore vtipy maju i dobry timing, ale vacsinou ide o farrellyovsky standard (ktory bud milujete alebo nenavidite). na odpad by som to nevidel ale peter a bobby budu musiet nabuduce prist s niecim lepsim a hlavne vtipnejsim...

nebyt otrasnej hudby ktora je pritomna vo vacsine filmu, slabym hereckym vykonom (predovsetkym hlavny hrdina a jeho otcin su otrasny, navyse sa miestamy skoro vsetky postavy chovaju z nicoho nic ako totalny idioti) a pribehu kopirujucemu karate kida, je to prijemny teenager-ovsky pribeh pre nastrocnych, ale skoda ze neponuka ziadnu pridanu hodnotu pre starsich divakov co by ho vysvihlo vyssie... stone cold sa snazi, ale bol by o dost lepsi ak by si nakoniec sam dal boxerske rukavice a niekomu rozbil hubu, potom by som s hodnotenim isiel o par hviezdiciek nahor...