Rysavá jalovica

Jedna z nejznámějších filmových podob slovenské dědiny, kterou nám zde opět zprostředkovává specialista na toto prostředí Martin Ťapák, je naplněná humorem, veselostmi, chvílemi pohádkově laděnou atmosférou, ale i zpoza vykukujícím drámem. Co vše se může přihodit cestou z trhu domů, když si člověk rád zahandluje, zazpívá, a hlavně vypije, nám zde perfektním způsobem předvádí Jozef Kroner. Svůj dokonalý projev dolaďuje skvělými monology o lidských vztazích, míchanými se silným slovenským dialektem, který může být pro českého diváka slušný jazykový trénink. Za zmínku nepochybně stojí i skvělý Rajniakovo prostoduchý soused. Ať už v chalupě vládne kdokoli z manželů, důležité je, jestli jeden druhému bude chybět, když na to přijde, a co všechno jsme ochotni pro toho druhého udělat. Výborná režie, využívající i snovou a imaginární realitu, skvělá atmosféra podpořená povedenou hudbou a klasický vynikající herectví všech zúčastněných. (28.12.2014)

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón. (21.03.2012)

Život Slovákov nebol ľahký a tak komédie zo života bežných ľudí majú iba takúto jednoduchú príchuť. Najčastejšie do nich obsadzovali podľa mňa, teda do tých, čo aspoň za niečo stáli, Jozefa Kronera, ktorý dušu Slováka vedel sparodovať svojským, no o to viac pre ľudí zábavnejším spôsobom. Poviedka Rysavá jalovica ma veru veľmi nezaujala, je jej príznačné, že tak ako podobné diela svojej doby má hlavných hrdinov Adamov a hrdinky Evy, teda by som mal skôr povedať postavy, lebo hrdinstvo u Slovákov zas až tak veľké v mnohých prípadoch nebolo. Toto dielo by som nazval aj ľahkou a nenáročnou klasikou, kde ma zabavil ten záver, kde o hlade a smäde žena vyhnala svojho muža jalovicu hľadať a potom si predstavovala, ako mohol zomrieť. Jozef ten čierny humor dal dobre, no inak podľa mňa nejde o výnimočné dielo. (09.08.2013)

Tak na nasho Jozka Kronera nemam ine ako bohemsky ovencene slova vyjadrujuce vdaku za jeho celozivotne ucinkovanie. Pre mna je tento film vrchol jeho komedialneho umenia. Majster v improvizacii, slova, grimas, vtipkarcenia a spolu s Rajniakom, neodlucitelna dvojka komedie vytvarali neporazitelnu dvojicu humoru. Klobuk dolu a velka ucta pred tymho filmovym a divadelnym velikanom, jeho spoluputnikom Rajniakom a jednym z najlepsich Slovenskych reziserov Martinom Tapakom. (15.01.2013)

Alkohol ako metla ľudstva sa riešila už v klasike predminulého storočia a aktuálna spolu s týmto filmom je aj dnes. Okrem geniálnych Krónerových výstupov nechýba ani psychedelické drogové delírium vytvorené vtedajšou primitívnou trikovou technikou. Poviedka je sama o sebe jednoduchá, ale páni herci a herečky jej pridávajú na nezabudnuteľnosti a dá sa pozrieť aj mimo vianočného času. (26.10.2013)