Reklama

Reklama

Recenze (2)

forminx 

všechny recenze uživatele

La Cicala predstavuje príbeh Wilmy – kabaretnej speváčky, ktorá sa snaží opäť dostať na vrchol. Pridáva sa k nej mladšia čašníčka s prezývkou "Cicala", ktorá Wilmu považuje za veľkú umelkyňu a nekriticky k nej vzhliada. Nasleduje scéna sobáša Wilmy a Annibala – majiteľa hotela a baru s početnou klientelou kamionistov. Zlom nastáva, keď Wilma do hotela nasťahuje svoju 17-ročnú dcéru. La Cicala má od začiatku našliapnuté na ľahkú košilatú taliansku komédiu, no postupne začnú do deja prenikať dramatické momenty a celý výraz filmu sa odrazu zmení. Kontrast počiatočnej košilatosti (ktorá je počas filmu podporovaná samoúčelnými scénami ťažiacimi primárne z fyzickej krásy Clio Goldsmith a Barbary de Rossi) a pokusu o drámu je jedným z najväčších problémov filmu. La Cicala má ambíciu byť serióznou drámou – obsahuje motívy ako vyrovnávanie sa s kariérnym úpadkom a s tým spojenou túžbou po svetskej sláve, problematický vzťah matky a dcéry, zločin z vášne či nekritický obdiv k mentorovi, no spôsob narácie a celkový vývin postáv tomuto cieľu nezodpovedajú. Navyše, na to, že sa jedná o film zo začiatku osemdesiatych rokov, je estetika záberu akoby stále zaseknutá v disco dobe sedemdesiatok, s čím súvisí aj otravná filmová hudba s ťažiskom na synťákoch a šlágrovitá ústredná filmová pieseň. Ďalším problémom scenára je neustále vracanie sa k tematike sexu, ktorá sa neobjavuje ani tak často vizuálne, ako skôr verbálne – je evidentné, že dialógy tohto typu mali šokovať konzervatívneho diváka. La Cicala je film, ktorý do istej miery pracuje s estetikou B-čkových sexploitačných filmov a snímkou, na ktorú sa zabudlo právom... ()

Reklama

Reklama