Vlčice

Tak konečne sa mi podarilo zhliadnuť tento klenot Polského filmu a celkovo svojho (sub)žánru. Neveril som vlastným očiam, že niečo takéto vzniklo v susednom Polsku a ešte k tomu v takom roku. Síce by som to medzi vlkodlačie filmy nezadaril, ako som si myslel, že zaradím :) ale horor to bol riadny. Neskutočne dusná atmosféra, ktorú doprevádzala depresívna hudba mi miestami až vyrážala dych... a naopak pri scénach v noci a za svetla jednej sviečky(vo filme :) a pazvukoch vlčice mi nebolo všetko jedno. Proste takúto atmosféru som už dlho nezažil. Jednoduchý dej podaný tak, že vám občas bude krv tuhnút v žilách. Kto nevidel neuverí... ozaj silný zážitok. 90% (09.11.2008)

Možno na mňa bude pár užívateľov krivo zazerať, ale bohužiaľ. Mne je jedno, či je to nejaký veľký kult alebo klasika poľskej kinematografie, pre mňa to bolo čosi strašné. A nemyslím to vo význame strašidelné. Jeden z najnudnejších starých hororov, aké som za posledné mesiace videl. Bodík za hudbu, lebo tá bola jediná, ktorá ma aspoň občas vytiahla z driemot. Nikdy viac. (02.02.2012)

Pokaždé, když se na scéně objeví Iwona Bielská - ať už jako Maryna nebo Julie - vyvolává mrazení svým dravčím profilem (nepříjemně evokujícím úvodní záběry na hostinu mrchožrouta) a zběsilostí, jež její postavy skrývají pod vnější slupkou. Kromě titulní šelmy a jejích ženských inkarnací jsou asi nejvýraznějšími prvky působivého snímku originálně nasnímaná zimní krajina, místy nervydrásající hudba a především využítí barev - zvlášť krajně morbidně působící kombinace červené, černé a bílé, v níž si libuje zejména postava Julie. Kromě toho, jak se říká - finis coronat opus a konec "Vlčice" je tedy opravdu výživný! (06.12.2008)

Najlepšie horory nehľadajte v Hollywoode, pretože vznikli v starej dobrej Európe. Votrelec v Anglicku, Vlčica v Poľsku. Šľachtic Kacper Wosinski sa vracia na svoju vidiecku usadlosť, kde zomiera jeho žena. Umierajúca, ktorá nebola žiadnou sväticou, sľubuje mužovi, že si ho po smrti nájde. Brat presvedčí Kacpera, že je nutné vraziť do mŕtvej osikový kôl. Po pohrebe, na ktorom sa z dobrých dôvodov odmietol zúčastniť kňaz, odchádza Wosinski na zámok grófa Ludwiga. Pri jednej z bitiek počas revolúcie v polovici 19. storočia dopadne granát na cintorín, kde je pochovaná pani Wosinska. Nasledujú udalosti, pri ktorých omdlieva nielen Kacperov brat Mateusz, žijúci v rodinnom sídle, ale i divák... Práve som Vlčicu videl po dlhšej dobe znova a vzhľadom na to, že je cca 23.30, úprimne dúfam, že náhodu nevypadne prúd skôr, než dopíšem túto minirecenziu a neocitnem sa v posteli... Áno, Vlčica je horor, pri ktorom sa zastavuje srdce a vlasy ježia na hlave a pritom je to banálny príbeh ťažiaci zo strašidelných ľudových povestí o vlkolakoch a ľuďoch vracajúcich sa zo záhrobia. Zároveň je to ale autorský film (režisér Marek Piestrak je spoluautorom scenára) udivujúci svojou delirantnou obraznosťou. Nápad situovať hororový príbeh hlboko do 19.storočia je rovnako skvostný ako skľučujúca je všadeprítomná pustá zimná krajina ("Čo je to?" "Vlk... Zima bude dlhá."). Odkedy sa ozve prvé vlčie zavytie, atmosféra je permanentne mrazivá, od vynaliezavej scény s prebodávaním mŕtvoly cez prízrak na krížnych cestách a neviditeľné zviera na pôjde až po záverečnú exhumáciu. Odľahčujúce scény tu takmer absentujú. Zato scény, kde hrôza kulminuje, nemajú obdobu svojou strašidelnosťou a zároveň určitou kultivovanosťou (poľská Ursula Andress - Iwona Bielska - si zahrala najobludnejšiu zombi strieborného plátna). Dramatická romantizujúca hudba Jerzyho Matulu celkový dojem umocňuje na druhú. Surový, drsný naturalistický filmový jazyk pripomína Juraja Herza a jeho "Pannu a netvora". V polovici 80. rokov, kedy bol v Československu "vlčí" hlad po hororoch, málokto tušil, že jeden z najlepších práve beží v socialistických kinách. Prispievateľov narodených po roku výroby tohto filmu varujem - s hollywoodskym spôsobom tvorivého myslenia nemá "Vlčica" nič spoločné. (19.11.2004)

Tento polský horor patří po umělecké stránce k tomu nejlepšímu, co bylo v žánru vytvořeno. Ačkoliv, pokud je mi známo, sami Poláci si tohoto filmu nijak zvlášť neváží, předčí i mnohou západní produkcí (Corman, Fisher). Spojuje v sobě prvky gotického hororu a romanticko – povstalecké atmosféry 19. století s legendami o vlkodlacích. Je tu velmi dobře vytvořeno pochmurné prostředí i démonická postava neřestné svůdnice. Spolu s filmy SVETO MESTO a PJUSCHYE KROV řadím k nejlepším hororům produkce slovanských zemí. (26.02.2008)