Hrob světlušek

Malá štatistika: z obľúbených užívateľov film videlo vrátane mňa 18 ľudí. Hodnotenie 100% - štyria, 80% - štyria, 60% - štyria, 40% - traja, 20% - jeden, odpad! - dvaja. Priemer: 61 %. Na Horehroní dodnes žijú ľudia, ktorí si pamätajú povstalecký a povojnový hlad. Jedli sa surové ukradnuté zemiaky. Placky sa miešali tak, že sa múka zamiešala s popolom z pece a trochou vody. V dedine žila Pruna, ktorá ani v dospelosti nič iné ako surové krompľe nejedla. Nedokázala to. Dobre sa mali donášači Nemcom a miestne fľôgy. To boli lenivé hlúpe klebetnice a zároveň kurvy. Spávali s nemeckými dôstojníkmi - okupantami, čo prišli potlačiť povstanie (SNP). Ich predobrazom bola teta detí z filmu - pobrala im ich zásoby a šaty, speňažila, pričom ich riadne ošmekla. Všetko nakradnuté dala vlastnej dcére. Nepotrebné hladné krky zákerne poohovárala: nech hoci aj zdochnú. Takéto typy ľudí v čase vojny profitujú. Stávajú sa dôležitými, lebo ukazujú okoliu, ako sa dokážu postarať o svoje bachory, cicky a pipky. Keďže to je animovaný film (teda existuje odôvodnený predpoklad, že ho vo zvýšenej miere budú pozerať deti), neukazovalo sa, ako sa ich tetka chodievala kefovať s bárským za kus žvanca. Ale milé, deti: áno, presne takto to chodí. Preto každý, kto v čase vojny dokáže pomôcť prenasledovanému alebo zúboženému človeku si zaslúži obrovskú čokoládovú medailu. (30.10.2014)

Hrob světlušek je krásným příkladem toho, jak flexibilní dokáže manga být. Vedle nejrůznějších hitech scifi a pohádkových fantasy dovede se stejnou bravurou vykreslit i citlivý příběh ze druhé světové války a to bez jediného zaškobrtnutí, které by animované zpracování takovéhoto tématu mohlo sebou nést. Na druhou stranu ale musím přiznat, že ve mně Hrob světlušek nezanechal zase až tak hluboký emocionální dopad, jako ve většině tady komentujících uživatelů a filmy jako Schindlerův seznam nebo Pianista u mě mají pořád navrch. Po celou dobu jsem se zkrátka nemohl zbavit pocitu, že kdyby sourozenci zůstali u tetičky, mohlo to s nimi dopadnout uplně jinak a za svůj osud si tak částečně mohou i sami (a to ani nemluvím o tom, že měli po celou dobu v bance tučné konto). (25.03.2007)

Dôkaz, že animovaný film neznamená automaticky film pre deti. A Japonci na to prišli už dávno, kde obyčajným kreslenými príbehmi dokážu sprostredkovať rovnaký zážitok ako tými hranými. Na Grave of the Fireflies navyše vďaka prekrásnej animácii ani náznakom nebadať tých takmer už 30 rokov od vzniku. Príbeh je síce jednoduchý, ale vo svojej podstate veľmi silný. Pojednáva o dvoch sirotách počas druhej svetovej vojny v Japonsku a ťažkom prežívaní obyčajných ľudí v tomto konflikte, ktorý sa ich nijako netýka a prináša len zbytočné obete na ľudských životoch. Nebojí sa aj odvážnejších záberov (hlavne pre diváka neskúseného s japonskou animovanou tvorbou) napríklad na mŕtve telá a všetko vykresľuje v čo najväčšie autenticite. V príbehovej jednoduchosti tkvie sila a tak sa nezameriava na komplikovaný dej, ale na čo najuveriteľnejšie zžitie diváka s dvomi uveriteľnými (aj keď len „nakreslenými“) postavami a vykreslením ich ťažkého osudu. Hravý tón zo začiatku filmu plný radosti a detských úsmevov sa postupom času mení na existenčnú drámu, a aj keď musím uznať, že v tomto prípade je to až príliš zámerné citové vydieranie, tak mi to vzhľadom na sympatie (aj keď mierne účelové, keďže sa jedná o malé deti) zdieľané s postavami vôbec nevadilo. Sentimentálny tón podčiarkol nelichotivé tému vojnového konfliktu na pozadí. A úplný záver je následne až prekvapivo dojemný a opäť len kvitujem, že Japonci neservírujú žiaden happy end, ktorý by sa očakával od amerického kresleného filmu, ale neboja sa síce prekvapivého, no vo svojej podstate najlogickejšieho možného zakončenia. „Obyčajný kreslený film“ tým tak svojou reálnosťou predčí aj hrané filmy. (23.03.2014)

Také mě toto velmi smutné a dojemné anime o strastech, které zažívají obyčejní lidé během 2. světové války, ukrutně vzalo. Neskutečný emocionální zážitek! Poslední minuty snímku vyždímají slzy snad i z toho největšího necity. Hotaru no haka je mnohými považováno za nejpůsobivější protiválečný film. Myslím, že právem. (30.01.2006)

Výborný protiválečný animovaný film, který však není tak úplně pro malé děti. Plný antimilitarismu, touhy přežít a chuti rozplakat diváka. Ta brekuchivost z toho asi úplně sálá, na druhou stranu, válka sama o sobě je tak strašně smutná záležitost, že pokud má ten film působit proti válce, tak pro jeho kladné přijetí od inteligentních lidí asi žádný jiný prvotní projev citu není možný. (06.08.2009)