Kroužek sebevrahů

Konečne som sa dostal k svojmu prvému Sonovi. Takýto bravúrny a zároveň nechutný zážitok som nezažil od prvého dielu Battle Royale. Ale ideme sa pustiť do toho, prečo je toto tak geniálne dielko. V prvom rade treba povedať, že film zaváňa veľmi malým rozpočtom. Kamera je prevažne ručná, na obrazovkách a monitoroch vidno čiary, čo hovorí aj o kvalite kamery, plus si očividne tvorcovia myslia, že pri každom záreze do tela, je treba aby krv doslova vybuchla na všetko a všetkých. Je očividné, že tieto veci hrajú v prospech filmu aj keď pri inom diele by boli všemožne zatracované. V nočných scénach skoro nič nevidno, divák, ktorý nepozná komiks, tápe v symboloch a hľadá nejakú pomôcku, ktorú nedostane. Čo sa týka formy je presne taká ako má byť. Špinavá, roztrasená a krvavá. Myšlienka je to, čo posúva film do roviny dokonale zvládnutého filozofického diela. Filozofického preto, pretože filozofia náboženstva a osvietenia sa tu prejavuje v podobe vrážd, ktoré majú zabrániť zlyhaniu v živote, ktoré majú dopomôcť vidieť veci také aké sú a ktoré spájajú všetkých ľudí, bez rozdielu. Deti osloboďte sa, rodičia osloboďte sa, ľudia osloboďte sa. Život je večný kolobeh, máme reinkarnáciu a v ďalšom živote sa vám bude možno dariť lepšie. No a samozrejme odľahčenie v podobe detskej kapely má podstatne väčší zmysel ako by sa na prvý pohľad zdalo. Takéto filmy dokážu natočiť len géniovia. (06.04.2013)

Ak sa nechat vydesit, znechutit a zamysliet, tak urcite takymto sposobom. Jeden z tych kuskov, pri ktorych chyby naozaj hladat nedokazem. Jednoducho nebol na to cas. Stale som mal pred ocami nieco, co ma "zamestnavalo". Ci uz brilantna hororova zlozka, herecky vykon Rioa Ishibasiho, velmi napinavy pribeh pri ktorom naozaj tuzite vediet ako to dopadne, bizardnost a neposledne aj brutalne sceny, ktore sokuju. A bolo tam toho este viac. A vobec. Je to skutocny narez a v mojom osobnom rebricku je umiestneny velmi vysoko. (10/10) (06.03.2008)

Aziati majú zrejme najzvrátenejší pohľad na hororový žáner. Horor a technológia majú v tamojšej kultúre veľké zastúpenie. Pritom kombinácia týchto dvoch aspektov potom dostáva nový rozmer. SUICIDE CLUB nemožno označiť za niečo prevratné, ani v rámci tamojšej, ani v rámci svetovej strašidelnej kinematografie. Ide o kontrastný snímok, kde sa krvavé zábery prelínajú so scénami vystúpení neplnoletých popových speváčok, pričom to vyzerá všetko tak trochu amorálne. Ale o čom by to v krajine vychádzajúceho slnka bolo, keby to nešokovalo. (01.03.2016)

Je to vydarený mysteriózny thriller od Shiona Sona, Má výborný príbeh odohrávajúcom sa v Tokiu, kde práve dochádza k mnohým samovraždám, obzvlášť masovým a nikto nevie dôvod a tak polícia rieši tento závažný prípad. Spracovanie je veľmi zaujímavé a páči sa mi, ale nie som úplne spokojný. Prakticky jediným záporom celého filmu je to, že sa tu nájde viacero skôr slabších scén, ktoré ma až tak nebavili, čo narúša celkovú zaujímavosť filmu, ale to je skutočne to jediné, čo sa tu dá vytknúť. Inak celkový príbeh je perfektný, nápaditý, nepredvídateľný, páči sa mi aj tá kritika spoločnosti, nájde sa tu plno nezabudnuteľných momentov a zaujímavé prepojenie s pesničkami. A páči sa mi aj celé vyriešenie tejto záhady, ktoré je teda úplne iné, ako som pôvodne očakával, ale je prakticky spomenuté už omnoho skoršie a plnohodnotne ho vysvetlí až záverečná pesnička. Samotné samovraždy sú skvelo podané, či už hromadné alebo aj bežné, celé je to také správne morbídne, obzvlášť krájanie jedla až po ruku, nechýba plno krvi a na tie dve najväčšie samovraždy sa len tak nezabúda. Nadmieru spokojný som aj so samotnými pesničkami, obzvlášť dievčenská skupina a ich záverečná pesnička je skvelá, ale ani na tú Genesisovu s morbídnym textom a aj prevedením sa nezabúda. S hereckým obsadením nemám problém, síce sa tu ťažko hovorí o nejakej hlavnej postave, tú má asi Ryo Ishibashi v úlohe detektíva, skôr je tu plno postáv, ktoré majú svoj význam a takmer všetky sú dostatočne zaujímavé a aj dobre zahrané. Réžia a technická stránka sú perfektné, Sion Shono je na podobné filmy génius a to dokázal aj tu. Plné hodnotenie nedávam iba kvôli tým mnohým priemerným scénam, ktoré predsa len čiastočne znižujú úroveň filmu. Ale inak je to jeden z najzaujímavejších filmov, aké som kedy videl a zanechal vo mne výrazné pocity. Objektívna kvalita filmu- 84%, film sa páči mne na 81%. (02.02.2010)

Nebavilo mě to, vlastně je to první asijský film, jenž mě velmi zklamal. Čekal jsem nějakou ohromnou myšlenku, ale té jsem se nedočkal, je to prostě takové nijaké a tím pádem nezajímavé. Povedlo se zachycení násilí, ale já se nechtěl koukat na bezduchou krvavou jízdu, chtěl jsem vidět film o myšlenkách sebevrahů a vlivu médii, tento motiv filmem sice prochází, ale já ho nějak nepochopil, pointa šla úplně mimo mě, což je paradoxní, jelikož jsem od začátku věděl, že (SPOILER za za sebevraždami nějakým způsobem stojí Dessert SPOILER). Takže se omlouvám, pokud je Jisatsu saakuru nějaké ohromně filozofické dílo, jenž jsem nevypozoroval a poté neocenil, tak jak jsem měl. 40% (30.11.2012)