Režie:
Ondřej VeverkaScénář:
Ondřej VeverkaHrají:
Dana Syslová (vypravěč), Klára Jandová (vypravěč), Nikola Heinzlová (vypravěč), Kamila Janovičová (vypravěč), Zuzana Skalická (vypravěč) (více)Epizody(3)
Obsahy(1)
Deníkové zápisky, korespondence a rodinné filmové záznamy odkrývají unikátní pohled na život a soukromí občanů tzv. Protektorátu Čechy a Morava... Mladý dokumentarista Ondřej Veverka oslovil desítky pamětníků protektorátních časů i jejich potomků, aby se s ním podělili o unikátní filmové záznamy a písemná svědectví z tehdejší doby. Výsledkem je trojdílný dokument, který přináší jedinečný pohled na protektorát. Amatérské kamery si tenkrát možná více než kdy jindy všímaly běžných každodenních věcí, drobných radostí a obyčejného života. Snad proto, aby člověk alespoň na chvíli podlehl iluzi, že svět je vlastně ještě v pořádku. Ale brzy se tragédie vpisovala i do těchto záběrů. (Česká televize)
(více)Recenze uživatele Arsenal83 k tomuto seriálu (4)
My, občané Protektorátu (2024)
Výborný, svojím poňatím originálny dokument. Spájaním spomienok ľudí z denníkov s reálnou situáciou sa človek vžije do doby a snaží sa chápať, čo ľudia vtedy prežívali a ako celú tú vojnu a politickú situáciu vnímali. Veľmi dobrá atmosféra podkreslená dobovými videami, ktoré ale nemusia vždy presne korešpondovať s tým, čo je práve z denníkov vypovedané - to je asi jediná maličká chyba, ale akceptovateľná A človek je až prekvapený, koľko bolo aj v tej dobe kolaboranstva, koľko bolo udavačstva, koľko ľudí by za jednu sliepku navyše uctievali aj troch Hitlerov naraz, hlavne že sa mám dobre, že sa najem, čo ma po nejakých hodnotách. Téza, ktorá platí nadčasovo a všeobecne, menia sa len tváre, vlajky, ideológie, ale veľkú časť národa vždy ovláda nejaká obsesia z toho, že musím niekoho alebo niečo slepo nasledovať. Aj preto znova treba zopakovať výrok z prvého dielu: "Majú niektorí ľudia vôbec svedomie? Pre svoju ctižiadostivosť ženú národ do vojny." ()
Epizoda 1 (2024) (E01)
"Ešte včera na ulici zmlátili Nemca za hajlovanie a dnes sa už tak zdraví všade verejne..." Nastali časy, kedy sa v Prahe začalo jazdiť napravo. A nielen po ceste. Pre mňa kvalitné citácie spomienok skĺbené s originálnymi archívnymi zábermi aj z bežného života, čo pridáva na autentickosti. Mnoho slov platných dodnes: "Majú niektorí ľudia vôbec svedomie? Pre svoju ctižiadostivosť ženú národ do vojny." Do pozadia dokumentu je veľmi často daná vynikajúca hudba, ktorá vyvoláva skvelé pocitové zážitky z toho, že sa ukazujú napríklad smejúci sa ľudia, no všetci vieme, akú dobu žili. ()
Epizoda 2 (2024) (E02)
Dokument má výbornú atmosféru aj keď hovorí len o trápení sa nad počasím. Výborné čítanie spomienok ľudí s citlivým hlasom u ženy a veľmi patričným u muža, podľa typu spomienky. Archívne zábery to skvelo dokresľujú. Dozvedáme sa tiež, že ten von Neurath ešte celkom ušiel, ale Frank to už bol riadny zmrd, veď mu aj oprátka bola neskôr priúzka, no a potom prišiel Heydrich... A s ním aj udavačskí hajzli, ktorí mu v listoch podliezali a na vlastných ľudí nosili špinu. Aj takí ľudia vždy patrili a budú patriť k národu. Nie je to tak dávno, čo sused suseda udával Mikasovi, že nemal správne nasadené rúško. ()
Epizoda 3 (2024) (E03)
Človek sa skrze tie spomienky ľudí fakt vžije do doby a dostane sa k mysleniu človeka v tom reálnom čase, niekedy až mrazivo a možno aj nepochopiteľne. Ako napríklad to, že niektorí nad smrťou Heydricha nie že rovno plakali, ale neschvaľovali to, pretože je to vražda, ktorá spustila ďalšie vraždenie. Že šokujúco Hitlerovu smrť sa veľká časť samozrejme obávala prijať s nadšením, stále keď existuje ten opar možnosti, že to pravda nie je, ale niektorí aj naznačili, že už síce teda skapal, ale o mŕtvych len v dobrom... A potom to záverečné hodnotenie je vynikajúce. Tešili sa z toho, že sa zbavia nemeckej poroby, no tí istí ľudia vo veľmi blízkom čase už niesli vlajky s nápismi "So ZSSR na večné časy a nikdy inak", aby si na krk zavesili ďalšie jarmo. Tentokrát dobrovoľne. ()