Pes, který štěká, nekouše

Dneska již oscarový režiér Džun-ho Pon, taky nějak začínal a měl velmi zajímalo čím tenhle korejčík odstartoval svou cestou za zlatým plešáčkem. Film měl krásně propletený příběhy lidí se zápletkou, v některých záběrech působí velmi krutě zejména pro milovníky psů tam pár záběrů není úplně ideal. Dějové vyprávění procházelo několika žánry, ale ještě to není tak učesané jako Prazit, přesto je z tohoto debutu patrná vyprávěcí vyzrálost a originální režisérský rukopis. (10.02.2020)

Prvý réžijný debut Joon-ho Bonga sa nesie vo veľmi uvoľnenom duchu, aj keď sa priznám, že zo začiatkom som mal značný problém, pretože takého malého chlpáča mám doma. Ale potom sa akoby film rozvetvil a ponúkol nám pohľad do životov niekoľkých obyvateľov jedného bytového komplexu. Jediné čo ma pri tomto filme napadá je nápaditosť. Film nemá vyslovene nejaký cieľ, ku ktorému by chcel smerovať. Každá s postáv má svoje sny aj nejaké svoje potreby, ale na konci sa každý vyberá svojou cestou aj keď nie je taká ako dúfal že bude. Plus je vo filme badateľný veľmi príjemný humor. Nenásilný a do značnej miery aj inteligentne podaný. Hlavný hrdina sa mi od počiatočného znechutenia stával stále sympatickejší. Čo je veľké plus tohto filmu. Asi ale najsilnejšou myšlienkou filmu je, že aj napriek tomu že každý robíme chyby/ zlé veci máme v sebe nejaké to dobro - platí to aj na bezdomovcov, aj na nepríjemnú manželku aj na zabijáka psov. K dokonalosti chýbalo naozaj málo. (08.07.2012)

Ako spravne poznamenal Martin nemáme dočinenia s komédiou. Film si plynie svojím pomalým tempom a postupne nám predostiera gulášik obrazu a nekonzistentného deja. Sám seba som sa pýtal čo sa nám tu tvorcovia snažia povedať, no navzdory mojej snahe som nato neprišiel. Odhliadnuc od toho, že téma pojedania pudlíkov mi bola výsostne nepríjemná, aj keď som si vedomí, že pre Kórejské publikum to prameniac z ich kultúry až také problematické nie je, som si počas tých necelých dvoch hodiniek nemohol nájsť cestu k hlavným postavám a vyzneli doprázdna. Až na pár scén(rozprávanie o boilerovi Kimovi, záchranu pudlíka, zememeračstvo pomocou toaleťáku) to bola proste nuda často pripomínajúca strielanie na všetky smery bez finálneho efektu. 1,5* (09.12.2006)

„Flanderský pes” , ktorý nielenže ani nešteká, ba dokonca ani vôbec nehryzie, no i napriek tomu si to odnesie, ako prvý v poradí, a to iba preto, že ženatý, okuliarnatý, tak trochu tiež i pod papučou, zakomplexovaný chlapík, túžiaci po profesorskom titule za mastný úplatok, totiž už viac neznesie intenzívny štekot psa, šíriaci sa z bytového komplexu, kde taktiež i býva. V (nesprávnom) domnení, že sa musí práve jednať iba o túto konkrétnu, prítulnú sučku, ju najprv ukradne aj s obojkom, aby sa jej skrátka rýchlo zbavil, trebárs zhodením zo strechy, či obesením na rúre dolu v kotolni, ale keď sa obidve aktivity míňajú účinkom, tak ju prinajmenšom aspoň zavrie do skrine, čím by mal mať už vari po všetkých starostiach, však ? No, zakrátko na to zistí, že zrovna tento »najlepší priateľ človeka« , nemôže kvôli operácii krku vydávať žiadne zvuky, a tak sa teda ide svižným šprintom pozrieť na to miesto činu, pričom po otvorení veľkej kasne, zisťuje, že je už, bohužiaľ, dávno neskoro, kedy ešte stále nemá vyhraté, keďže ho tam zrovna príde ktosi neohlásený navštíviť, z koho sa vykľuje miestny domovník, ktorý si akurát pripravuje večeru, a la «psí guláš» : „Hm, to musí byť ale riadna delikatesa, ktorú som zatiaľ neokúsil” . Obidvaja sú v podstate úplne rovnakí, lebo majú špinu za ušami, a to ešte pritom nie je definitívny koniec s ich nekalými praktikami. Ďalšou postavou, čo sa zapája do tohto procesu, je asistentka technických služieb, s častými predstavami o (televíznej, 15 minútovej) sláve, ktorá vyhlasuje do rozhlasu rôzne oznamy, napríklad také zmiznutie psa, alebo vám kľudne opečiatkuje letáky s tým istým problémom, ktoré si potom vyvesíte, kam uznáte za vhodné, že je zároveň i strašne nedochvíľna. A čuduj sa svete, všetci sa medzi sebou akosi bizarne prepájajú, a pritom sa ani nepoznajú, ale úvodný "skutok" , ich k sebe postupne pripúta, keď nejedno (ne)milé prekvapenie si na nich chystá, kedy to všetko do seba perfektne zapadá... K celému rozuzleniu síce neskôr predsa príde, ale nedozvedel som sa v ňom to takmer najpodstatnejšie, čo sa stalo s... ? Pokračoval ďalej vo svojich záľubách ? / Rezervy k režisérovmu debutu, by som nejaké zrejme mal, ale na to, že sa jedná o tak intenzívny zážitok, mu ich vskutku prepáčim. Šikovne si poradil so scenárom, pričom sa zbytočne nezaplietol do vlastnej pavučiny, a tak ponúka priam výstižné charaktery jednotlivých postáv, ktoré sa pred mojim zrakom náramne dobre rozprestierali všade po prostredí, kde si väčšinou vystačili iba so sídliskom, ale skúste si teraz i následne predstaviť, ako sa tam dá parádne zorganizovať taká šialená naháňačka, a ste hneď sa vodou. Takéto dobrodružstvo totiž nezažijete ani v bratislavskej Petržke, za to vám ručím ! (01.12.2020)

Originální žánrová koláž, která se jako celek opravdu těžko charakterizuje a zasazuje. Bong si mě naprosto omotal kolem prstu a mám pocit, že v jeho prvotině šlo spíš o propracované postavy než o žánrové pravidla a jejich dodržování. Stačilo jedno vyprávění o "Boilerovi Kimovi", abych mu přistoupil na jeho "strašidelnou" vložku a vzápětí se upřímně zasmál u černočerného humoru. Pes, který štěká, nekouše je dle mého názoru obdivuhodný debut. Natočit jako první film žánrový mix obohacený o hravý vizuál a zajímavé detaily obecně, který drží pohromadě, (například zvolení lehce jazzového soundtracku v dynamičtějších pasážích nebo důraz na žlutou barvu), je režisérský kumšt. (04.02.2013)