Immortal

Směsice Japonského Casshern, Francouzského Fifth Element, Hvězdné brány a Blade Runnera, vše zabalené do úhledného líbivého hávu, opředeno nepříliš povedeným příběhem. Počítačově vymodelovaná kontrastní okolí i postavy, zajímavý svět a mystické prostředí. Na druhou stranu příběh, který je matoucí a postrádá širší spojitost, konečný děj vyzní dost lacině a jednoduše, a i kvůli tomu je největší slabinou filmu. Dobré sci-fi, které ztrácí mnoho díky občasné horší animaci a roztržitosti příběhu, což je ohromná škoda, začátek se mi opravdu líbil. 60 % (02.12.2009)

Poetiky tu bolo, až z toho tiekli slzy ( modré ) .... Jeden z prvých filmov, kde bola použitá technika "Digital Backlot" . Tvorcom pomáhala dokresliť kreatúry z roku 2095-2096. Príbeh a akcia však trošku zaostávali za tempom filmu. Vyzerá to tak, že posolstvá, poetika a dobro vyznajú až po druhom, alebo treťom pozretí . (05.12.2006)

Komiks som nečítal, vôbec neviem, o čo v ňom ide, ale film má nielen totálne fascinujúcu snovú atmosféru (ako keby ste sa nachádzali v nebi alebo kde), ale tiež výnimočný audiovizuálny vzhľad a úplne šialené nápady (to bola pochvala): nad futuristickým veľkomestom budúcnosti sa vznáša obrovská tajomná lietajúca pyramída, v jej mystickom vnútri bývajú záhadné božstvá so zvieracími hlavami a chlapovi (zasa skvelý Thomas Kretschmann) je na mieste amputovanej nohy nasadená koľajnica... Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/158703/Immortel-ad-vitam-100.html (31.01.2006)

Enki Bilal chcel proste svoje fantazijné vízie rozpohybovať a ukázať ich širšiemu obecenstvu (ak ste ho zatiaľ nepoznali ako maliara, nájdite si jeho diela na internete), ale možno by mu zámer vyšiel lepšie, keby scenáristickú stoličku pustil úplne a o režisérsku sa aspoň podelil. Kulisy sú dizajnom aj realistickosťou (pri určitej tolerancii k žánru) veľmi uspokojivé a dýchajú komixovou atmosférou a vo svojej kategórii by stáli za pol hviezdičky navyše, keby celý dojem nepokazili animované postavy. Tie totiž vzbudzujú silný dojem počítačovej hry a občas svojou drevenosťou zatienia aj samotný nápad miešania ľudských hercov so softvérovými. Skutoční herci sú asi len traja, ale zvlášť herecký výkon Thomasa Kretschmanna len ťažko možno nazývať výkonom... (a to jeho šepkanie mi často liezlo na nervy). Príbeh je zo začiatku zmätený, potom sa postupne pozliepa, diery v ňom sa tvária, že sú absolútne v poriadku, alebo prinajhoršom, že sú tajomné a nevysloviteľné. Tento - občas prehnaný - pátos, spolu so stúpajúcou predvídateľnosťou a otravnou neprekvapivosťou spôsobujú pomaly narastajúce znechutenie. Výsledkom je napokon fantazijná, romantická, politicko-gansterská rádoby akčná kaša. Mytológia, ktorá sa snaží byť základom tejto story, by určite vydala na priemerný fantasy román, ktorý by sa aj celkom slušne predával, ale ako film je to síce vizuálne zaujímavá, ale nedotiahnutá, vykrádačská a na položené otázky veľmi nedostatočne odpovedajúca rozprávka z budúcnosti. Toť môj názor. (07.06.2005)

Myslím, že obrazová i dějová mystika tohohle díla pro mě bude nezapomenutelným zážitkem do konce života, stejně tak jako obrazová dokonalost. Celá ta zamyšlenost a pomalé tempo určitě nebudou pro každého, ale holt jako žádný film nemůže být pro každého, tak ani tenhle není. Pokud ho vůbec považujete za film, protože tady se mi občas skoro zdálo, že se stíral rozdíl mezi filmovou realitou a snem. Je to zvláštní, divně se to popisuje, ale prostě, jak jsem začal tak i skončím, ta mystika mě prostě unášela - jako ve snu. (27.11.2009)