Immortal

obrovská hovadina, ktorú od odpadu delia miestami zaujímavé vizuálne riešenia a nápady (aj keď ŽIADEN nie je pôvodný) ako napr. celkový vizuál "Johna" alebo "kamerové filtre" a celková atmosféra a ladenie do biela/svetlomodra. Inak ale veľmi patetické, zmätené, chaotické, nevyvážené a hlavne nesmierne neoriginálne. Piaty element s hviezdnou bránou, matrixom a ešte kadečím iným, akurát hrozne vyzerajúci digitál ako z počítačovej hry - celý ten princíp s digitálom v spojení s hranými hercami by mohol mať váhu a myšlienku - ale tuto nemal, bolo to len prázdne formálne onanovanie s nie veľmi uspokojivým vyvrcholením. a nadchýňať sa nad tým, že "stará európa" urobila niečo tak žánrové a vizuálne "lahodné"? no tak ja neviem, ale nočná a denná hliadka, maďarský kontrol a podobne . . . toto bola fakt hovadina! (04.06.2010)

Sci-fi s prvky fantazie. Náboženství zde mělo velkou roli. Rozhodně vznášející se pyramida nad městem vypadá impozantně, dívka s modrýma vlasama a tajemným zakukleným přítelem taky a staroegyptští bohové ve velmi povedené sestavě s rozhodně impozantní tělesnou stavbou mají cosi do sebe. A kombinace animovaného a hraného měla svůj úspěch. Líbilo:) (10.02.2005)

Po letech mé nadšení z tohohle snímku poněkud vyprchalo, přesto se mi svým způsobem pořád líbí. Krásné město budoucnosti nejspíš inspirovala Metropolis, ale stejně jako u Blade Runner či Pátého elementu mi to vůbec nevadilo, naopak jsem tohle futuristické město uvítal. S odstupem času se ale ukázalo, že spojení živých herců s počítačovými nebylo šťastné. To by tvůrci museli použít jinačí software... (jako minimálně u StarWars či LOTRa), jenže na to by zřejmě rozpočet filmu nestačil. Starověký Egypt je lákavé téma, což věděli již tvůrci Hvězdné brány. Ač se zdá příběh možná mírně zamotaný, nakonec je velmi jednoduchý - Horus potřebuje potomka, pro kterého si vyhlédl neobyčejnou ženu. Znalost comicsové předlohy je tentokrát velkým plus. (31.10.2014)

Enki Bilal chcel proste svoje fantazijné vízie rozpohybovať a ukázať ich širšiemu obecenstvu (ak ste ho zatiaľ nepoznali ako maliara, nájdite si jeho diela na internete), ale možno by mu zámer vyšiel lepšie, keby scenáristickú stoličku pustil úplne a o režisérsku sa aspoň podelil. Kulisy sú dizajnom aj realistickosťou (pri určitej tolerancii k žánru) veľmi uspokojivé a dýchajú komixovou atmosférou a vo svojej kategórii by stáli za pol hviezdičky navyše, keby celý dojem nepokazili animované postavy. Tie totiž vzbudzujú silný dojem počítačovej hry a občas svojou drevenosťou zatienia aj samotný nápad miešania ľudských hercov so softvérovými. Skutoční herci sú asi len traja, ale zvlášť herecký výkon Thomasa Kretschmanna len ťažko možno nazývať výkonom... (a to jeho šepkanie mi často liezlo na nervy). Príbeh je zo začiatku zmätený, potom sa postupne pozliepa, diery v ňom sa tvária, že sú absolútne v poriadku, alebo prinajhoršom, že sú tajomné a nevysloviteľné. Tento - občas prehnaný - pátos, spolu so stúpajúcou predvídateľnosťou a otravnou neprekvapivosťou spôsobujú pomaly narastajúce znechutenie. Výsledkom je napokon fantazijná, romantická, politicko-gansterská rádoby akčná kaša. Mytológia, ktorá sa snaží byť základom tejto story, by určite vydala na priemerný fantasy román, ktorý by sa aj celkom slušne predával, ale ako film je to síce vizuálne zaujímavá, ale nedotiahnutá, vykrádačská a na položené otázky veľmi nedostatočne odpovedajúca rozprávka z budúcnosti. Toť môj názor. (07.06.2005)

Film s atmosférou a tajomstvom. Tajomstvom, ktoré je odhalené len čiastočne a necháva priestor divákovej fantázii. Atmosférou, ukazujúcou, čo sa môže stať s civilizáciou jej korporatívnym zumelohmotnením. Príbeh je síce netypický, ale nanešťastie tak spasiteľsky jednoduchučký, že ledva, ledva zvláda stodva minútovú dĺžku. Ešteže je tu zaujímavé výtvarno, kedy je načo pozerať a najmä eiffelovský záver, krásne odkazujúci k maľbám belgického surrealistu Reného Magritta. (21.03.2005)