Skryté ostří

Je to dosť dobrá historická dráma. Má celkom dobrý príbeh o samurajovi z nižšej triedy, ktorý zostal jediným mužom v rodine, čo ale dokáže zniesť, keďže im vypomáha aj mladá žena, do ktorej je dlhodobo zamilovaný, lenže ona sa vydá za muža ž vyššej vrstvy a odíde. A tak si postupne uvedomuje určité nespravodlivosti, ktoré musia ľudia znášať kvôli slepej dôvere ku svojim pánom, preto koná hlavne podľa svojho uváženia a navyše práve dochádza aj k výrazným spoločenským zmenám a priblíženiu sa západu. Spracovanie je na tom dobre, síce tu dlhší čas chýba nejaká výraznejšia zápletka, pripadne som nevedel, čomu sa chce film v prvom rade venovať, všetko pôsobí ešte len tak povrchnejšie, ale aj tak si ma to získalo. Opäť poteší výborný hlavný hrdina, ktorý tu nepredstavuje len úplne poslušného samuraja, ktorý slepo poslúcha príkazy a naplno sa riadi všetkými bežnými pravidlami, ale o skutočného človeka, ktorý je síce stále plnohodnotným samurajom, ale nemá problém odporovať, robiť to, čo uzná za vhodné a hlavne ku koncu ma veľmi milo prekvapil. A tak sa to väčšinu času nesie v takom pomalšom tempe, čo mi ale vôbec nevadí, to k tomuto žánru patrí. Dlhší čas to pôsobí tak príjemne civilne, sleduje sa život bežných ľudí nižšej vrstvy v tej dobe, chválim výborne podanú líniu s láskou hlavnej postavy, čo aspoň čiastočne sprevádza prakticky celý film a v druhej polovici už pribudne pár nových prvkov, ktoré to osviežia a film to ešte vylepší. Jedine ma trochu prekvapilo, že tá modernizácia tu nemá takmer žiadny priestor, ale to mi vôbec neprekáža, keďže všetko ostatné je zaujímavejšie a skôr to plní len takú humornú funkciu, konanie samurajov počas tréningov je celkom vtipné. A tak celkovo som rozhodne spokojný, dosť ma to bavilo. Čo sa týka akcie, tak jej je úplné minimum, prakticky len jeden plnohodnotný súboj a nejaký ten tréning, ale aspoň toto je dobre zvládnuté a hlavne ma zaujali tie nové spôsoby úderov katanou. Ale nedostatok akcie tu nie je problém, film si vystačí aj bez nej. Herecké obsadenie je na tom dobre, sympatický hlavný hrdina, veľmi príjemná postava jeho lásky a ani tých pár vedľajších postáv ma vôbec nesklamalo. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, toto je tradične ten kľudnejší, civilnejší štýl, aký režisér použil aj vo svojom predchádzajúcom filme Twilight samuraj a to mi sedí. Takže určite sa nejedná o nejaký vrchol samurajského žánru, viacero jeho predstaviteľov a aj režisérov predchádzajúci film sa mi páčia viac, ale aj tak som dosť spokojný, bavil som sa výrazne nadpriemerne. 74% (28.09.2013)

Krásny príbeh. Nie je treba dodávať viac. Teším sa na poslednú časť trilógie Yamadových filmov o samurajoch. Aj v tomto filme sa tvorcovia zameriavajú na silné morálne japonské hodnoty, emócie a úžasné sú komicko-tragické pasáže o snahe prevziať nové západné vojenské trendy. Cit s akým sú prepojené s celým príbehom je jedinečný a neviem si predstaviť kde inde by tieto scény nevyzneli gýčovite. 85%. (21.11.2009)

Druhý diel samurajskej triógie Yojiho Yamadi sa nesie v rovnakom duchu ako prvá časť Twilight samurai. Jadro príbehu je viac menej totožné, ale predsa len sa v postavách a ich konaní tieto dva filmy rozdchádzajú. Na Yamadových filmoch je vidno úplne iný prístup ako by sa v samurajskom žánri očakával. Celý film je komornejší, postavy sú podané citlivejšie a každý obraz vypovedá o nevyslovených emóciach, ktoré lomcujú hrdinami tohto príbehu, či už sa jedná o lásku, alebo nenávisť. Keď Togukawovská vláda končila a angličania a holanďania začali meniť tradície celej Japonskej kultúry, tesne pred pádom Shogunátu, kedy sa so Samurajov stalo povolanie upadajúce pod nátlakom technických vymožeností západnej kultúry, bolo veľmi ťažké pre jednotlivca vzdorovať systému a pritom si zachovať tradície zakorenené hlboko v jeho podvedomí. Yamada ukazuje citlivý príbeh ktorý ohuruje svojou jednoduchosťou a vďaka ktorému máme možnosť nahliadnuť do japonskej histórie a do života samurajov tak ako ho nepoznáme. A ako ho máloktoré filmy ukazujú. (14.09.2012)

Jak přijde řeč na Yamadu, soudnost mě po Soumraku opouští, ani nezamává na rozloučenou - peču na nedokonalosti, prostě zbožňuju jeho styl, jak s humorem a smutkem zároveň zobrazuje život chudých samurajů, tak odlišný od našich představ zkreslených komiksama a akčníma kvákama. Je to fascinující se vším všudy, a jestli mě jejich extrémní pokora tváří v tvář nepřízni okolí (hlavně lidské blbosti a krutosti) někdy vytáčí, je to rázem napraveno nesmlouvavě hrdým odporem hlavního hrdiny, vyznávajícího zásadu "co tě nezabije, to tě posílí". Kvalita je v klidu srovnatelná s oscarovým Soumrakem, a basta. (08.03.2011)

Zlatá éra samurajských filmů byla na přelomu 60/70., let pak dlouho nic než přišla tato fenomenální trilogie Yoji Yamady. Skryté ostří nijak nezaostává za Soumrakem. I zde se vidíme naprosto profesionální práci po všech stránkách. Jedná se vlastně o jakýsi protipól typickým hrdinským eposům. I zde se jsou vykonány hrdinské činy, avšak celý příběh působí spíše reálně, než legendárně a tak navozuje dojem, že takhle nějak to skutečně mohlo být. Tomu napomáhá i vizuální pojetí, které je sice líbivé, ale rozhodně se nejdná o žádnou opulentní podívanou. A herecké výkony jsou opět mimořádné a hádám, že velice dobře ilustrují etiketu a vůbec společenské chování své doby. Nemám co vytknout. (08.02.2012)