Láska a čest

Na zelenom lístku kvapka. Počuť štebotanie vtáčika. V machu sa zalesklo krídlo chrobáka. Komu nie sú ľahostajné všadeprítomné a prekvapujúce drobné potešenia okolitej prírody, tomu sa veľmi pravdepodobne zapáči i zdanlivo jednoduchý príbeh. Popri hlavnej línii nenápadne ukazuje pokojné plynutie radostí i starostí všedného dňa v partnerskom zväzku. V skratke: Samurajovi sa monotónnosť a rovnakosť práce i rituálov s ňou spojených zajedajú. Chce odísť. Má sny o vybudovaní vlastnej šermiarskej školy, pracovný úraz však spôsobí poškodenie zraku. Realizácia sna je tak navždy zhatená. Navyše sa nepekne pochytí s manželkou a vyšmarí ju z domu. Časom pochopí, že prehlúpil, a snaží sa napraviť, čo sa dá, pretože, ako sa potvrdzuje: láska aj česť idú cez žalúdok. (02.09.2014)

Mňa by celkom zaujímalo, ako vnímajú súčasnú džedai geki Japonci. Či pre nich stratila kúzlo rovnakým spôsobom, ako napríklad pre nás súčasné české rozprávky, alebo nejaký nový western. Či si hovoria, že to tú atmosféru Kurosawových filmov mať nemôže, ako si my hovoríme, že niečo ako Tri oriešky už vzniknúť taktiež nemôže. Ale to je len bezpredmetná úvaha, nám v Európe to môže byť jedno. Príbeh už jednoduchší byť nemohol, čo sa javí ako správne rozhodnutie. Ono je to totiž taktiež rozprávka a na konci nás dokonale dojme. Že sme taký záver očakávali je v poriadku, pretože sme ho aj chceli! Takže už si po tomto a Súmraku treba niekedy doplniť Jamadovu trilógiu zvyšnou časťou. (01.09.2014)

„Povolanie ochutnávača: Pokrmy pripravené pre feudálneho pána museli byť najprv ochutnané, aby sa zistilo, či nie sú otrávené. Toto ochutnávanie patrilo medzi povinnosti samuraja.” • Áno, vskutku naprosto zaujímavé skonštatovanie danej situácie asi v tom prostom zmysle, že zo samotného zákulisia kuchyne, si zrejme následne nemohol byť nikto stopercentne istý v tom význame, či náhodou jeden, alebo, poprípade, ešte i viacerí z týchto (šéf)kuchárov bez čapice, nemá/nemajú veľmi ťažké srdce na svojho vládcu, t.j. až tak strašne ho nenávidia, že by mu bez akéhokoľvek mihnutia oka dokázali pridať do jedla i smrtonosnú prísadu, aby ho snáď nadobro spasili z tohto zhumpľovaného sveta, a práve vtedy, čiže tesne predtým, ako si bude medziiným sám pochutnávať na teplej váre, prichádzajú na rad i niekoľkí ochutnávači, aby vlastne napokon zistili, ako sa veci majú...? No, a zrovna jedným z nich je i ústredná postava Šinnodžoa Mimuru, ktorého toto「povolanie」, mimochodom, začína i pomerne čoraz viac ubíjať, až dokonca premýšľa práve nad tým, že by s tým na môj veru celkom skončil!? Možno si uvedomuje nielen to, že hazarduje so svojim zdravím, v podstate si neustále koleduje predovšetkým o to, že jedného pekného dňa, ochutná niečo po prvýkrát a naposledy, ale zároveň sa vari najviac obáva aj toho, že by prišiel o svoju mimoriadne atraktívnu manželku Kajo, a to je už dosť čo povedať. • A Jódži Jamada o tom nakrútil pozoruhodný, inštinktívny a hĺbavý počin s dvomi/tromi nadštandardnými, hereckými výkonmi - par excellence, a to konkrétne v priamych podaniach: Takuja Kimuru ako samuraja Šinnodžoa & Rei Danovej ako žienky domácej, Kajo, ktorá, ako teraz pomaličky zisťujem, sa narodila presne v ten rovnaký deň a mesiac, ako aj váš milý recenzent, len samozrejme v inom roku. Bola mi nadmieru sympatickou, a pritom som o tejto skutočnosti vôbec nič nevedel. (Poznámka: a zasa i niekdajší, americký prezident Babrák Ohava, pardon Barack Obama, je taktiež v našom „klube” , no bohužiaľ o ňom toto tvrdenie ani zďaleka neplatí...) • V režisérovom ponímaní sa súčasne jedná i o zakončenie samurajskej trilógie - so začiatkom u Súmraku a s koncom u akurát recenzovanej Lásky a cti, a niekde uprostred sa tiež nachádza i Skrytá čepeľ, na ktorú si medzitým už poriadne brúsim zuby! • Z mojej strany zväčša prevládala, takmer úplne maximálna spokojnosť, ktorej k maximálnemu hodnoteniu až zas tak veľa príliš nechýbalo, pričom ak beriem film ako celok, tak v tomto prípade by sa predsa našlo i zopár chybičiek na kráse, kvôli ktorým nakoniec tak neučiním, i keď ktokoľvek vrúcnejší by kľudne mohol. (03.06.2023)

Posledny diel Yamadovej trilogie mi pripada najslabsi. Postavy su skvele ako vzdy, takisto civilna atmosfera, vdaka ktorej som si Yamadove filmy zamiloval tu funguje bezchybne. Problemom je tentokrat zapletka, ktora je az prilis jednoducha a na bohatu stopaz dost riedka. Vdaka tomu som sa v druhej polovici filmu uz zacal trochu nudit. Pomale tempo mi v predchadzajucich dieloch nevadilo, ale tentokrat som mal miestami pocit, ze sa fakt nic nedeje a pribeh preslapuje na mieste. Chcelo by to trochu pridat na vrstevnatosti pribehu a mohla to byt rovnaka pecka ako predosle diely. Slusnych 7/10. (11.02.2011)

Zrejme najkomornejší diel z Yamadovej samuraiskej trilógie, odohrávajúci sa väčšinou v priestoroch domu mladého samuraja, ktorý sa vyrovnáva s veľkou nepriazňou osudu, keď pri službe u svojho pána prišiel o zrak. Podobne ako predchádzajúce diely, film zakladá na rozdieloch medzi spoločenskými vrstvami, tentokrát na príklade mladého samuraja, ktorý po nešťastnej príhode klesne na úplné dno, kedže ako slepec stratí nielen postavenie v spoločnosti, ale aj česť. Pri pozeraní filmu sa nedá nespomenúť si na Zatoichiho a ikeď je táto séria úplne o niečom inom, režisér na Zatoichiho v jednej scéne vedome odkazuje. Pekný okamih. (8.5/10) (11.11.2008)