Soupeři

Film, který se snaží být tak in, že je neskutečně out. Příběh: tam opravdu něco takového je? Asi ano, ale jen jako doplněk pro vizualitu. Vizualita: Nevadí mi zpomalovačky, ale tohle je opravdu moc, mám pocit, že kdyby je nepoužily, měl by film okolo třiceti minut. Bohužel snaha o dokonalou vizualitu na úkor normální filmařiny se v Korejské tvorbě začíná poslední dobou vyskytovat až nezdravě často. Ale tam, kde v Sympathy for lady vengeance to vlastně sedí a máte pocit, že to tam patří, se vám chce při Duelist brečet. Už dlouho jsem si u filmu tak nepřál, aby skončil. Naštěstí se stalo, a moje hodnocení je jasné. NIKDY VÍC!!! (09.02.2006)

Jihokorejská odpověď na "Hrdinu" a "Klan létajících dýk" se vydala cestou komiksové stylizace realizované hlavně přes postavy. Hlavní duo jak vystřižené z asijského komiksu - drsňácká, přehnaně energická hrdinka a neodolatelný androgynní hezoun - doplňuje postava detektiva coby zbrklá humorná figurka. Děj je jen chabou záminkou pro jejich umístění do přehnaně stylizovaných scén, které ovšem neokouzlí a nevtáhnou, nýbrž prostě jen zaujmou. Každý záběr je vycizelován, aby poutal pozornost sám na sebe, čímž celek podkopávaný chabým scénářem působí strojeně a nuceně. (19.08.2008)

Nepříliš originální příběh ovšem v úžasném balení. Pokud tam bylo něco víc než jen ta banální krimi-milostná historka, která kolísala od poetické tragédie ke grotesce, nepodařilo se mi to ze všech těch vrstev nápaditého pojetí vyhrabat. Pokud jde o děj, průměr až nuda, zejména první půl hodina byla téměř k nepřežití. Pak jsem příběh jako takový vzdal a užíval si hlavně tu lavinu výborných a místy doslova vymazlených nápadů, ať už vizuálních, hudebních nebo vizuálně-hudebních. Řada scén má úžasnou atmosféru a samy o sobě byly úchvatné, řada obrazů je vypiplaných do posledního detailu, řada scén mě pobavila, občas dokonce rozesmála originálním a hravým občas téměř hračičkovským zpracováním. Nakonec jsem si to i užil a vychutnal, ale že bych se k tomu někdy chtěl vracet, to asi ne. (08.05.2013)

Je to úplne priemerný akčný historický film. Má celkom dobrý príbeh o dvoch vyšetrovateľoch, skúsenom mužovi a jeho mladej partnerke, ktorí majú za úlohu nájsť zdroj falšovaných peňazí, ktorých sa v poslednej dobe v okolí vyskytlo mnoho a práve sa tu nachádza aj silný bojovník, ktorého je ťažké dostať. Vyšetrovateľka urobí všetko preto, aby ho chytila, ale postupne si uvedomuje, že nie je tým pravým zločincom a vzájomne sa zbližujú. Ale uvedomujú si, že situácia je zlá a všade je plno intríg a nikto nevie, komu môže skutočne dôverovať. Spracovanie je ale rozhodne sklamaním, väčšinu času to síce nenudí, ale cítiť, že by sa z toho dalo získať aj omnoho viac. Hlavným problémom je, že všetko tu pôsobí až príliš povrchne, zápletka ponúka dostatočný potenciál a viacero zaujímavých prvkov, ako vzťah medzi vyšetrovateľkou a bojovníkom, hľadanie falšovateľov, snaha zvrhnúť panovníka a podobne, ale všetko má do ideálu veľmi ďaleko, takže dá sa na to bez väčších problémov pozerať, ale väčšinu času to išlo mimo mňa, nevedel som sa do toho dostať a bolo mi úplne jedno, ako sa to všetko vyrieši. Zmení sa to až poslednú polhodinu, ktorá už konečne pôsobí zaujímavo, má dobrú atmosféru a cítiť aj určitú osudovosť, škoda, že v podobnom štýle nebol celý film. Akcie je tu pomerne dosť a nie je zlá, ale ani ničím výnimočná. Väčšina súbojov je celkom slušne natočená a odohrávajú sa v dobre zvolených prostrediach, ale pôsobia pomerne umelo, bez obavy o život niekoho z nich, choreografie sú veľmi podobné a tak prakticky mimo súboja v štýle tanca, prípadne celej záverečnej akcie to pôsobí len čisto obyčajným dojmom. Herecké obsadenie je výborné, ale sklamali ma ich postavy. Mám tu niekoľko výrazných obľúbencov, skvelá Ha Ji-Won, charizmatický Ahn Sung-Ki a vždy ma poteší aj Gang Dong-Won, ale pre každého z nich je toto najhoršia úloha, nemajú v nich ten svoj bežný náboj, takže mimo obľúbených tvárí to už nemá väčšiu hodnotu. Réžia a technická stránka nie sú úplne zlé, vizuál je zaujímavý, ale vôbec to nevyšlo tak, ako bolo evidentne v pláne. Škoda, ten scenár pokazil, čo sa dalo, potenciál to malo, ale nakoniec je z toho len priemerný film na jedno pozretie. 52% (02.11.2012)

Výhradne pre kóreofilov (viď Adrianov milosrdný komentár). Ázijsky komplikovaný spôsob rozprávania, pri ktorom si musíte štvrtinu vecí domyslieť a štvrtinu zase pustiť jedným uchom dnu a druhým von, ma už nemôže prekvapiť. Takisto ma nezaskočia typicky šikmooké žánrové kotrmelce, keď sa prechádza z komédie do vážnej drámy, z drsnej akcie do romantickej poetiky. Lenže z tohto bordelu sa mi premiešali vajcia s očnými buľvami. Asi to bude tým, že na takéto tančeky sú majstri Hongkongčania, no kórejský pokus totálne zlyháva. Solídna zápletka (mladá vyšetrovateľka sa zamiluje do „mafiánskeho“ hrdloreza) sa načisto stráca v audiovizuálnom chaose, v ktorom znie techno-metal aj chorály a prechádza sa z fakt otravných spomaľovačiek do uletenej groteskovej zrýchlenosti. Hlavní hrdinovia (akože anime šermiarska buzna s vlasmi spomalene vejúcimi do tváre a prehrávajúca, afektovaná, uvrešťaná a teda pramálo sympatická dievčina) sú herecky totálne mimo a niet medzi nimi ani náznaku chémie, na čom by samozrejme film mal byť postavený. Po technickej stránke je to dokonalosť sama, ale to ešte neznamená, že je to dobre zrežírované – inak by to predsa nebola taká nuda. Výnimku tvorí jedna jediná scéna, ktorá je jednoducho úchvatná – prvý „zamilovaný súboj“ ústrednej dvojice v temnej uličke, za svitu mesiaca, odohrávajúci sa niekde medzi 30. a 40. minútou filmu. Keby to celé bolo takéto štýlové, tak sú Súperi absolútna bomba. (16.03.2007)