Pásli ovce valasi

Krátka stopáž zvolená z dôvodu, aby detský divák dokázal počas týchto 6 minút vnímať všetky prvky. Táto rozprávka vznikla v časoch, kedy sa nedostávali bezhlavo scenáre do televíznych štúdií, ale predovšetkým mysleli na obohatenie diváka, a šíriť slovenskú kultúru ďalej. Po vizuálnej stránke vytvorila československá televízia poctu našej slovenskej kultúre, kde už len samotný Maťo a Kubko sú oblečení v tradičných Slovenských odevoch, konkrétne zo Salaša. Kde sú tie časy, kedy sa všetky scenérie kreslili a maľovali ručne. Celková myšlienka a samotná štruktúra celej rozprávky je srdcom Slovensko. Samotné „animácie“ sú tvorené s veľkou dávkou citu a poctivosti. Slovenčina je jednoducho majestátny jazyk, krásny, ľubozvučný a ťažký sa ho naučiť. Samotných hlasových hercov, vybrali jedných zo špičiek slovenského herectva- Jozef Króner (ktorý nahovoril komentár zaslúžilý umelec). Kamera- správne vyvážená, rôznymi typmi záberov. Pozor, každý jeden záber, ktorá je tu, má svoj význam. Už len začiatok a koniec zaznačili jednotnú formu celej Krásna slovenská tradičná hudba doprevadzaná celou časťou, dodáva len lahodnosť a pocit radosti u detí. Zvučka tvorená prevažne s jednoduchých kompozičných momentov. Autorom hudby je Jaroslav Celba. Dnes skutočná Slovenčina stratila samotný význam, v tejto rozprávke počujete náš jazyk v tej najkrajšej forme, v akej si ho dokážete predstaviť. Každý sa prostredníctvom tejto rozprávky vráti do svojich detských čias, kde človek nemusel nič riešiť. Odstupom času hudba dokáže vo Vás vyvolať tie najkrajšie spomienky a radosť. „Medveďko, podaj labku“ túto známu frázu určite všetci poznáme. /80%/ (03.03.2018)

Dnes uz klasicky vecernickovy serial z roku 1973.... Zadavatelom bola Slovenska televizia, na namet a scenar Marianny Grznarovej , realizaval, ako to bolo v tej dobe zvykom, Kratky film Praha, Animovany film "Bratři v triku" pod vytvarnou strankou a zaroven reziou Ladislava Čapeka s genialnou hudbou Jaroslava Celbu a este genialnejsim nadabovanim slovenskeho rozpravaca vecernickovych serialov Jozefa Kronera.... Vzniklo v tej dobe nadcasove dielko ktore svojou sviezostou uchvacuje stale nove a nove generacie malych divakov, a dnes uz aj pamatnikov :-) (25.10.2008)

Si vzpomínám na ten pocit černočerného zklamání, když jsem v osmdesátých letech coby malý kluk večer zasedl k večerníčku a místo chlapečka jezdícího na jednokolce se v televizi objevil bača, co rozsvěcoval pomocí dlouhé tyče hvězdy. Což znamenalo, že své místo na slunci dostali naši bratři, místo české pohádky se vysílají pohádky slovenské, u kterých většinou tahle úvodní znělka bylo to nejlepší, co se za deset minut na obrazovce událo. Jistou výjimkou se mi jevily právě tyhle příběhy Valachů, sice jsem Kronerovi nerozuměl ani slovo, ale alespoň to bylo hezky kreslené. Nedávno jsem jeden díl viděl znovu a v podstatě se nic nezměnilo, pořád jsem to moc nepobíral. Kromě jedné věci...Díky Matkovým copánkům jsem konečně pochopil, kdo je v jejich vztahu maminka a kdo tatínek! (22.10.2013)

Nezabudnutelny Jozef Kroner a jeho neopakovatelny hlas nas sprevadza vo vsetkych 13 dielov tejto klasiky natocenej na Barandove. Este si pamatam na tie chvile kedy som hltal tento serialik. Dnes sa na to so synom rad pozriem i s urcitou nostalgiou v srdci. Zasluzene plny pocet vzhladom k dobe vzniku. Tak ako Michal Docolomansky patri k Indianskym rozpravkam, tak Jozef patri neodmyslitelne k tomuto serialu, ktory bol o maly kusok lepsi. (13.02.2007)

Neskazený, rýdzo slovenský námet. Animované príbehy dvoch zdatných valachov, ktoré sa odohrávajú v krásnych scenériach našich malebných hôr, lúk a pastvín. Aj takýmto prirodzeným, nenásilným spôsobom sa dá, už v rannom veku, deťom vštiepiť láska ku vlastnému národu. Hej Slováci, na Maťka a Kubka by sme nemali zabúdať. Svojim spôsobom sú to národní buditelia. *** (05.12.2010)