Cecília je chorá, leží v posteli a utešuje sa spomienkami na svoju letnú lásku. V noci sa pri nej objaví anjel Ariel. Vedú spolu zvláštny rozhovor. Ariel chce vedieť, aké je to byť človekom, jesť, dotknúť sa snehu a Cecílii na oplátku prezradí ako žijú anjeli. (hygienik)
Toto spracovanie Gaarderovej knihy V zrkadle, v záhade (česky Jako v zrcadle, jen v hádance) je podľa mňa lepšie ako samotná predloha. Film totiž vyznieva menej infantilne, čo je dobré. Väčšinu času sa vyhýba presladeným klišé a ľúbivým záberom. Ale dôležité je, že je to vlastne jeden dlhý rozhovor o najpodstatnejších veciach. O Láske, o tom aké je to byť človekom, čo je na "druhej strane." A to je hlavným pozitívom Gaardera aj tohto filmu, že sa nebojí klásť ťažké otázky, aj keď vie, že "Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný." ( 1KOR 13: 12) Nemusíte sa báť, nie je to druhé Pevné puto http://www.csfd.cz/film/230524-pevne-pouto-lovely-bones-the/(4.2.2010)