Studená ryba

Na rovinu: Môj obľúbený japonský režisér Shion Sono ma tento krát sklamal. Takmer každý jeho film zachádza priam až do absurdnosti, na ktorej poukazuje, resp. kritizuje určitý prvok súčasnej japonskej spoločnosti. Na mňa zapôsobili hlavne Suicide Club (5*), jeho voľné pokračovanie Norikos Dinner Table (4*), s malými výhradami aj Exte (4*). V jednom z jeho najnovších počinov Cold Fish však „prestrelil“. Ani nie tak v zmysle brutálnosti, ktorá tu je zobrazená naozaj explicitne (tú v podstate vyhľadávam a v Ázii som už zvyknutý naozaj na hocičo), skôr spomínanú absurdnosť dohnal až do takých extrémov, že kritika spoločnosti (tu pojednávajúca o postavení/podriadenosti/nadriadenosti zamestnancov v japonskej spol.), o ktorú sa očividne (a miestami nasilu) snaží, vyhla akémukoľvek účinku. Príbehová kostra o dvoch vlastníkoch rybích obchodov, z ktorých jeden zaúča „vraždiacemu“ remeslu toho druhého je priveľmi nezmyselná, postrádajúca akúkoľvek rozumnú pointu a tento krát stavia na chabých základoch, ktoré spoliehajú len na to, že divák bude dianím na pláne/obrazovke šokovaný. Dva a pol hodinová dĺžka nie je tento krát až tak na škodu, avšak jej potenciál je značne nevyužitý, pretože režisér zabíja akúkoľvek vážnejšiu scénu nežiaducim humorom, ktorý pôsobí skôr ako fraška, než ako vážna kritika spoločnosti. Nastáva protiklad a zmätok, či niektoré scény nebrať vôbec vážne alebo sa nad nimi hlbšie pozastaviť. Prezentované dejové zvraty (hlavne ku konci) sú veľmi slabo logicky podložené a zdôvodňované na to, aby vyvolali hlbšie zamyslenie. Skôr sú primané ako fakt, a ďalej sa len čaká akú šialenú vec vyvedie postava v ďalšej pol hodinke a dej plynie ďalej. Viaceré príbehové odbočky sú časom postavené na vedľajšiu koľaj (manželka „učňa“, policajné vyšetrovanie). Záver tak vyznie naprázdno bez akýchkoľvek emócii a pár minút po skončení filmu sa nad jeho obsahom už ja osobne nezamyslím, čo je oproti takému Suicide Club, ktorého pointa a zmysel mi rezonovali v hlave ešte dlho po zakončení, naozaj veľké mínus. Aby som len nekritizoval, tak režisérova klasická zvrátená atmosféra je prítomná počas celého filmu – porovnal by som hlavne s atmosférou Norikos Dinner Table a Strange Circus. Nevadí mi ani brutalita, tú taktiež oceňujem, aj keď na to, že Japonci kamerou „neuhýbajú“ som zvyknutý. Nakoľko mám rád aj čierny humor, tak niekoľko hlášok ma naozaj pobavilo (senzitívnejší diváci naozaj ruky preč!). To je však len slabá záplata na takmer až „artové“ chvíle, ktoré mi Shion Sono poskytol v predchádzajúcich filmoch. CELKOVO: 2,5* = zbytočne prestrelená absurdita strieda ešte zbytočnejšiu a nežiaducu absurditu, pri ktorej je síce jasné, čo chcel režisér povedať a kritizovať, ale podáva to značne rozporuplným štýlom. (01.08.2011)

Je to dosť dobrý thriller od Shiona Sona. Má veľmi dobrý príbeh o slušnom majiteľovi obchodu s exotickými rybami, ktorý ale nie je so svojim životom až tak moc spokojný, pretože obchody až tak dobre nejdú, dcéra ho neznáša za to, že sa znovu oženil a tak aj so svojou druhou manželkou má kvôli tomu len taký vlažný vzťah. Po zoznámení s úspešným majiteľom obchodu z rovnakej oblasti, teda s exotickými rybami, ktorý je jeho prvým opakom sa mu začne život rýchlo radikálne meniť, ich rodiny sa zblížia a začnú spolu tráviť plno času, pričom mu táto náhla zmena až tak moc nevyhovuje, ale kvôli rodine tomu, predsa len dá šancu, no čoskoro si uvedomuje, že urobil chybu, jeho nový priateľ je mnohonásobný vrah a ten sa zbaví každého, kto je proti nemu. So spracovaním som spokojný, síce sa tu toho až tak moc neudeje, ale aj tak s tým nemám problém, celý čas sa na to dobre pozerá a behom tejto výrazne nadpriemernej dĺžky som si nevšimol nejaké slabé miesta, zaujal ma celý ten vzťah hlavného hrdinu s jeho rodinou, ale aj s novým, nie až tak chceným priateľom, ktorý ho chce za svojho spoločníka nielen v obchode, ale aj vraždách, navyše chválim celý ten nápad so zneviditeľňovaním, len mi to pripadá možno trochu moc ladené pre väčšinového diváka. Ten Sonov radikálny štýl tu nie je až tak výrazný, cítiť ho po celý čas, ale v menšej miere, ako je u neho zvykom, čo je škoda, ale aspoň čiastočne to vynahradzuje záverečná polhodina, ktorá síce stále mohla zájsť aj trochu ďalej, ale aj tak som veľmi spokojný a nechýbajú tu jeho typické prvky, kvôli ktorým jeho filmy tak rád pozerávam. Kvôli tématike sa tu nájde aj pár kvalitných krvavých scén, ale aj erotických, ani jedného nie je zbytočne moc, tu len predsa ide v prvom rade o príbeh a postavy, ale svoj účel splnia. Herecké obsadenie je na tom dobre, hlavný hrdina Mitsuru Fukikoshi síce nie je až tak výrazný, ale práve táto úloha si to aj vyžaduje, viac vynikne jeho omnoho výraznejší priateľ Denden a výborné ženské postavy, hlavne manželky oboch z nich. Réžia a technická stránka sú vydarené, síce ako som spomínal, sklamal ma ten menej výrazný osobitý Sonov štýl, ale inak sa tomu nedá nič vytknúť, vizuál je prvotriedny. Síce Cold Fish radím medzi tie slabšie filmy od Shiona Sona, ale aj tak je to stále vysoká kvalita. 79% (14.12.2012)

Tak skončil můj víkend s filmovou Asií, při níž jsem stihnul postupně první dva díly Chinese Ghost Story, postupoval přes Three... Extremes a finišoval právě Studenou rybou. A zakončení to bylo skoro velkolepé. Proč skoro? Protože stopáž! Dvou a půl hodinová délka trošku brzdí slibně se rozvíjející a rychle zamotávající se příběh, který se z rodinného dramatu promění na psychologický thriller, aby v samotném závěru překvapil nefalšovaným gore masakrem. Vůbec ta poslední půlhodina je krásně našláplá a zběsile nakopne jinak spíše rozvleklé tempo. A nebyl bych to já, abych se nezmínil o těch krásných kozách a několika syrových znásilňovaček. Ale jinak jsem romantická duše, zdejší kamarádi potvrdí :) (17.03.2013)

Japončíci prostě dokáží mistrně skloubit prvky černočerného humoru s dramatickým dějem. Tahle bizarní jízda se stupňuje čím dál víc a vrcholí neskutečným gorefestem! Příběh jedné rodinky, která se zaplete s maniakálním šílencem, majitelem obchodu s rybičkami a který dokáže dělat z lidí " neviditelné ". Surovost, znásilňovačky, ponižování, uchylnosti - to všechno skloubeno do komediálního satirického žánru. A to málo kdo umí takhle s přehledem natočit. Výborně je i použita různá klavírní, smyčcová nebo drumová hudba, korunovaná opusem Gustava Mahlera (Symfonie 1 in D Major - Titan III. Funeral march), která vždy začne hrát při různých vyhrocených situacích. Bomba film!! (14.12.2016)

Kdo nezná Sona, asi bude v šoku. A upřímně, já jsem se na film začal dívat aniž bych věděl, že je z jeho pera. Nicméně tím se alespoň vysvětluje to neskutečné množství oplzlostí a především naprosto šokující téma a vývoj příběhu jež si pohrává s tématem nespokojenosti s vlastním životem - ovšem ukazuje ho v takovém světle, jaký si málokdo dokáže představit. Celý příběh sice není úplně uvěřitelný (policie by zajisté hlavní postavu už dávno bedlivě sledovala), to ale na jeho zábavnosti nic neubírá a kdo snese trochu více erotiky, násilí i krve, ten zklamán nebude. (03.11.2019)