Posledný návrat

Ohó, takže odborní recenzenti z ČSFD posúdili, že na tomto filme nevidno "ideologizáciu" a že v ňom "absentuje všemocná ideológia". Guess what, práve naopak. Film začína scénou, kde sa hlavná postava (Chudík) prejaví ako hrdinský partizán, ktorý však "zlyháva" v osobnom živote, alebo ako sa dočítate v istom komentári podo mnou, "chová se jako sráč" (krásne bohorovné tvrdenie). Uvedomí sa nie keď sa mu situácia s dvomi ženami vymkne spod kontroly, ale v momente keď mu jeho veteránsky zrak spočinie na medaile z Povstania a keď si pozrie fotku svojej ženy tiež, well, z Povstania. Čiže ponaučenie z príbehu: aj veľký vojnový hrdina si dokáže skomplikovať súkromný život, ale stále ostáva hrdinom, a to definuje jeho život. Ono pripustenie súkromného života v 50. rokoch je azda to nóvum, pre ktoré si tu pár ľudkov myslí, že ide o prevratnú odideologizovanú vec. Skutočné nóvum je však pomerne triezve, miestami dokonca nemoralizujúce stanovisko v nevere v časoch, kedy usporiadaná rodina tvorila základ socialistickej spoločnosti. Samozrejme to ale vyvažujú scény, ktoré podprahovo odsudzujú neveru hlavnej postavy. Čiže: nejde o úplný budovateľský sranec, ale že by tento film bol nejako mega podvratný a prevratný, to tiež nie. (17.09.2019)

Dramatický príbeh o zídení s cesty bez ľahkého výchadiska z nej. Skôr ako príbeh zaujme výborne ztvárnená psychológia postáv a vysoká dôveryhodnosť hercov. Zaujímavé, že ideologizácia sa v tomto snímku vôbec neprejavila, príbeh ide mimo nej. A tiež, vidieť Chudíka ako "socku", je nezvyklé. Hodnotenie: 60% (06.10.2013)

Jak tak na to koukám, poměrně nedoceněný film. Máme zde neohroženého partyzánského velitele, který se po válce v osobním životě chová jako sráč jenom proto, že mají se ženou na tehdejší dobu poněkud otočené role: žena se věnuje umělecké kariéře a hodně cestuje, péče o dceru tedy zůstala na něm. Jako sráč se nechová jen k ženě, ale také ke své milence. Nakonec začne zanedbávat i péči o dceru. Konec filmu není rozhodně jednoznačný, jak tvrdí „oficiální text distributora“. (30.11.2017)

Na začátku jsem se zděsil, že to bude film o partyzánech ( = pohádka). Naštěstí se jedná o celkem povedené drama ze současnosti (r. 58) o nevěrníkovi. Hospodaření partyzánů po lesích je pouze s patřičným obdivem několikrát připomenuto. Femme fatale je půvabná Očenášová. Dobrý výkon podává dívenka Melita Molnárová. Symbolika: 9:25 – Blaškovič: merkel sign. 27:12 – Chudík: skrytá ruka. Slogan filmu: „Pro umění je třeba přinášet oběti." (28.12.2021)

Film, ktorý na dobu vzniku prekvapivo otvorene rieši problém manželskej nevery. Navyše je to v obrátených rolách, teda, že žena je počas 3 týždňov odlúčená od domova kvôli práci a muž je doma sám na domácnosť a výchovu dcéry. Roly muža sa skvele zhostil Chudík, ktorému nie je problém uveriť stratu hlavy kvôli novej ženskej, veľmi príjemnej Očenášovej. Ich románik prináša zaujímavé strety s ich reálnymi/životnými partnermi na večierkoch, ktoré sleduje pánko správca v podaní Blaškoviča. Kudláč aj príjemne odľahčí keď mladý Valach v krčme mudruje o žene i milenke ako o čertovi a diablovi. Celkovo má snímka znepokojivý podtón, ktorý si pýta skoršie rozhodnutie čo s tým celým, dosť sa to vlečie bez rozlúsknutia zápletky. Nakoniec sa akoby všetko vráti do starých koľají, kedy sa rozumnou ukáže milenka, ktorá s románikom náhle sekne. Domáca pani v podaní, vraj prototypu krásnej ženy, Lukešovej sa aj po doznení vracia opäť raz na svoje týždenné cesty a tak film, hoc veľmi dobre herecky obsadený i zvládnutý, zostáva naďalej skôr nepovšimnutý ako by to bol výkvet SK filmu. (04.10.2021)