Beware!
Obsahy(1)
Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
Film Varuj je v prvom rade silne socialne drama o emigracii a vecami s tym spojenymi. Bielik bol ovela lepsi reziser ako herec /podla mna hrat nevedel/, ale ma to dokonca akcnu scenu /medved ..../ a ma to dobovy kontext /utek do USA sa ukaze ako zhubny..../ Ale rezia je na urovni a a mraziva scena uteku z bane funguje dodnes. 79 % ()
Tak tomuhle říkám kurva survival! Kam se hrabe Leopardo Di Kardio na Ondreje Muranicu!!! To je borec co se pánů nezalekne, medvěda přemůže i ze zasypanýho dolu se vyhrabe. Aby toho nebylo málo ztratí paměť a doma ho zatím prohlásí za mrtvého. Pro mě obrovský překvapení. Neuvěřitelně silný lidský drama nabitý neskutečně sugestivní atmosférou. Silný nacionalizmus je v tom cítit, ale to je v pořádku. Nepoznám tak dobře Slovenskou historii, ale z pár filmů už jsem dobře pochopil proč mají Slováci právo nemít rádi Maďary asi jako my Češi Němce. Bielik podává strhující výkon a paradoxně z toho co jsem zatím viděl, tak mě přesvědčil víc jako herec než režisér i když má určitě zásadní podíl na nastartování Slovenské kinematografie. Tak jako tak velký pokrok oproti úsměvnému Jánošíkovi. Tohle je film jehož poselství se neztratí ani v dnešní době. Robota pod zhýralým panstvem nebyla žádný med, ale ani v Americe nebylo blaze a proto Varúj! 80% ()
Prvý slovenský príspevok do povojnovej kinematografie rozhodne za českou tvorbou éry 1945-48 nezaostáva. Na základe motívov z literárnej predlohy Ivana Stodolu (na sfilmovanie po mnohých stránkach nie najvhodnejšej) tu za pomoci českých tvorcov Martina Friča a Karla Steklého vznikol scenár s veľmi silným podaním príbehu. Napriek pomalému rozjazdu deja v prvej polovici vyznieva film minimálne po umeleckej stránke dokonale, máme tu krásne scény s poetickým zachytením krás slovenskej prírody a výrazné ukážky tunajšieho ľudového folklóru. V kontraste k slovenskému kraju Tatier a krojov tu zajímavo stoja scény z prostredia amerických ulíc a kancelárie, cítiť z nich nielen veľký pokrok "ďalekého západu", ale zároveň aj veľkú cudzinu pre našincov, ktorí nakoniec vždy nachádzajú pravý domov iba tam, kde sa narodili. Postupne so zvyšovaním napätia pribúdajú prvky psychologického žánru aj temného hororu. Na scénu nočného zápasu horala s medveďom so sekerou a nožom asi žiaden divák nezabudne, rovnako ako na dosť klaustrofobicky zachytenú pasáž, v ktorej sa hlavný hrdina pomaly a dlho plazí v zasypanej bani blatom a kameňmi cez drobné otvory, až nájde tajný východ. Zamrazilo aj pri dokumentárne ladenom spracovaní boja na frontov 1.svetovej vony, najsilnejší moment prichádza ale až v samotnom závere. Ten sa od predlohy výrazne líši, čo rozhodne filmu prospelo. Šťastne a netuctovo sa uzaviera silný psychologický aj vzťahový príbeh s myšlienkou, vo filme režijne i herecky perfektne zvládnutom. Oplatí sa vidieť! 95% (deníček - Krátká éra československého filmu 1945-1948) ()
Tento film treba brať s ohľadom na dobu, v ktorej sa natáčal. Scéna s medveďom pobaví, tiež kĺzanie sa po kopcoch, alebo scéna s pálenkou, ktorá je všeliekom v tomto filme, herecké výkony tiež nie sú na ocenenie, ale skôr na pobavenie, no film má iné zaujímavé momenty. Hudba sa mi celkom páčila, tiež samotná téma odchodov Slovákov za prácou do zahraničia ma zaujala, veď sám môjho deda dedo odišiel na Aljašku a vrátil sa až po mnohých rokoch. Film ako taký je vlastenecký, no nepáči sa mi, že v týchto starých filmoch je odpor skoro vždy spojený s násilím. Ako taká staršia dráma má čo ponúknuť najmä z historického a kultúrneho hľadiska, má vysokú výpovednú hodnotu. Je z obdobia, ktoré bolo ešte príznačné akýmsi miernym slobodným konaním nezaťaženým propagandou a cenzúrou a preto môže najmä zobrazením Ameriky pôsobiť prekvapivo, že to s tými boháčmi, či pánmi na území Slovenska nebolo len s cieľom poškodiť. Film je pútavý, na svoju dobu kvalitný. ()
Na svou dobu nečekaně kvalitní sociální drama, ukazující těžký život chudých vrstev na slovenském venkově a ještě těžší úděl horníků v dolech. Osobně ve filmu vnímám náznak socialistické propagandy (klasický útlak od bohatých, útěk do Ameriky se ukáže být zhoubným krokem atd.), ovšem dá se to ještě překousnout - vzniknout film o pár let později, jistě by to bylo podstatně horší. Velmi mě tedy překvapuje šoupnutí snímku do trezoru; soudruzi zřejmě shledali závadným putování chudiny do USA kvůli práci a schopnosti uživit rodiny. No, možná tam bylo i něco víc politicky "nekorektního", přece jen jsem film viděla před delší dobou. 72% ()
Galerie (12)
Photo © Archiv STV
Zajímavosti (31)
- Rozpočet filmu dosiahol 10,93 milióna korún. (Biopler)
- V roku 1945 Slovenská filmová spoločnosť Slofis hľadala čo najvhodnejší materiál, ktorý by bol hodný titulu prvého slovenského filmu. A hoci sa veľa diskutovalo aj o Stodolovej veselohre "Marína Havranová", výber nakoniec padol na "Bačovu ženu". (Biopler)
- Paľo Bielik bol spolu s Ivanom Stodolom 21. septembra 1946 menovaný za člena komisie novovznikajúceho orgánu – Umelecká filmová komisia – ktorého rozhodnutiami sa riadilo schvaľovanie námetov a scenárov pre hrané i dokumentárne filmy. (Biopler)
Reklama