Mustang

Doslova detinský pokus o účtovanie so stredovekými tradíciami vydaja dcér.↵  Predstavte si, že sa Vám snaží päť tureckých puberťáčok naraz od pľúc povedať, čo ich štve. Asi by ste z toho moc múdri neboli. Tak asi taký zmysel mi dával tento film. A to pritom mal české titulky. Problém bol v inom.↵  Keď nastane v bežnej rodine nezhoda, tak sa zvykne riešiť najprv diskusiou. Ale to by bolo moc prízemné pre tento vážne sa tváriaci film. Preto sa tu nezhody riešia hneď domácim väzením, útekmi, apatiou, sexom s náhodným cudzincom či dokonca streľbou.↵  Dva príklady za všetko:↵  1) Dievčatá chcú ísť na futbal, kam majú výnimočne muži zakázaný vstup. Ktorý strýko by ich nepustil, keby ho dokola pekne prosili? Lenže dievčatá to ani nenapadne, radšej utečú.↵  2) Myslíte, že je na svete nejaká zdravá tínejdžerka, ktorá by sa po vykázaní strýkom od stola išla zastreliť? Nuž, v tomto filme ich je 20%.↵  ↵  Akurát raz dôjde k diskusii, a problém sa tým za desať sekúnd vyrieši k spokojnosti oboch strán. Zrejme preto sa tomu vo zvyšku filmu vyhýbajú ako čert krížu.↵  ↵  Tento film tak vyzerá, akoby ho natočila mladá režisérka v záchvate puberty.↵  Paradoxne jedinou zaujímavou postavou bola tá hodne iritujúca rebelka Lale, najmladšia zo sestier, lebo ako jediná mala víziu (pome do Istanbulu), za ktorou si šla. (20.07.2016)

Asi druhý krát sem píšem hodnotenie. Netrúfnem si nazvať to recenziou, keďže moje dojmy sú prisilné a len pred tromi hodinami som vyliezol z kina. Každopádne môžem povedať, že som v ňom strávil 97 minút, ktoré sa ma dotkli na tých najcitlivejších miestach, oslnili ma svojou krásou, vkusom, vyvolali u mňa množstvo otázok a emócií, za ktoré som nesmierne vďačný. Keďže som sa len prednedávnom zúčastnil prednášky o titulkách, venoval som im hneď na začiatku pozornosť - tieto titulky sú zaujímavé, naznačujú, že vo filme nebude nič ponechané na náhodu. Ako prvý si ma podmanil vizuál. Vo filme panuje akási špecifická estetika, ktorú väčšinou vídame skôr v severských filmoch. Vyzeralo to zaujímavo a autenticky, vzťah k hlavným predstaviteľkám som si však budoval len opatrne. Že som sa celkom namotal, som si uvedomil pri prvom výbuchu smiechu, ktoré sú pri takýchto projekciách celkom vzácne, no smialo sa celé kino. Dokonca bolo tých výbuchov niekoľko. Jeden z nich (stará pani, ktorá najprv zničí poistky doma a potom odstaví elektrinu celej obci) si budem pamätať ešte veľmi dlho. A potom prišli tie mrazivé scény. Podlaha, ktorá hrozivo vŕzga pod nohami despotického strýka vkrádajúceho sa do dievčenskej izby. Prvé zimomriavky. Tak jemné, krehké a krásne dievčatá, zároveň v sebe však majú čosi divoké, nespútateľné, veľmi dievčenské a hravé. Práve táto zmes vlastností, ktoré by mali byť na žene najväčšmi oslavované, im neustále vyslúžia trest. A tým mám namysli tú najpriamejšiu formu demokracie - bitku. Bolesť tu však má aj svoj druhý plán - odlúčenie od sestier a zároveň od snov o lepšej budúcnosti. (Veď každá zo sestier je „jedinečná“.) Najgrandióznejším momentom filmu bola scéna pri stole, kde jedna zo sestier rozosmievala zvyšné oplzlými fórikmi, všetko na moment pôsobilo, akoby žiadne problémy neexistovali a zrazu bum. Druhé zimomriavky. Od toho momentu som sa díval s otvorenými ústami. Všetko navôkol prestalo existovať. Neviem, či som niekedy vo filme hrdinom tak fandil - nešlo totiž o konkrétne hrdinky, fandil som skôr ich myšlienke, ich odvahe a túžbe po zmene. Sú to síce klišé, v podstate je ním aj celá téma filmu no... Režisérka, jej tím a protagonistky ich interpretujú istým spôsobom veľmi odľahčene, celá výpoveď pôsobí nesmierne autenticky, úprimne a aktuálne. „Artovosť“ sa tu dosahuje celkom inak. Žiadne naturalisticky dlhé, mĺkve zábery, ajfonová kamera, melanchólia. Tento film je jednoducho južansko-východný, má svoj temperament a svoju naliehavosť. Záverečné scény sú... DOKONALOSŤ. Tu už sa využívajú vyslovene patetické zábery na mesto ako symbol slobody. Patetika je tu však - výnimočne! - na mieste, pretože takéto to mesto je, takáto je sloboda, je snová, krásna, idealizovaná...a sestry v nej si zachovávajú svoju estetiku - estetiku surovej krásy, prirodzenosti, zraniteľnosti. Je to ako päsť na oko. A mojou poslednou myšlienkou v sále je, že snáď je to pre dievčatá päsť skutočne posledná. (12.10.2016)

Film Mustang nám ukazuje Tureckú spoločnosť 21. storočia, ktorá je možno tradičná pre moslimskú krajinu, ale nepredstaviteľná pre človeka z viac liberálnej krajiny. Rodina, kde 5 sestier musí prestať chodiť do školy (potom ako jedno popoludnie sa šantia s chlapcami na brehu mora) a 4 sestry na hranici dospelosti sa musia vydať (3 z nich za neznámych vybratých chlapcov pri dohodnutých sobášoch). Tento skvelý film ukazuje vzdor 3 sestier proti vydaju a uzamknutiu v dome s mrežami na oknách a to rôznou formou - buď samovraždou jednej sestry, ktorá nevidí iné východisko, alebo útekom 2 najmladších sestier do veľkomesta Instanbulu. Film Mustang (podobne ako vzdorujúci mustang vo voľnej prírode) ukazuje, že aj človek v emocionálnom a fyzickom väzení, dokáže stále bojovať za slobodu a vlastný názor, aj keď rodina a spoločnosť sa ho snaží udržať v tradíciách obmedzujúcej spoločnosti. Výborné herecké výkony všetkých hlavných aj vedľajších postáv, ale Gunes Sensoy v postave 12 - 13 ročnej Lale je nezabudnuteľná a nápaditá bojovníčka, ktorej budete držať palce od začiatku do konca. Silný príbeh vo výbornom scenári, ktorého sa zhostila režisérka pevnou rukou. Pri zhliadnutí takéhoto filmu si človek uvedomí aké máme šťastie žiť na Slovensku... (11.08.2018)

zmes farieb, kriku a ludskosti v euroopskom šate... (30.09.2015)

Kamarád mě pozval na "ženský film", který mu až tak ženský nepřipadal. Těšil jsem se. Jsou ženy, které točí stejně dobré filmy jako muži ; některé z nich lze nazvat ženskými a myslet to pochvalně - mají v sobě něco, nač se muži chtě nechtě nezmohou. Jsou ale i ženské filmy, které jsou ženské nešťastným způsobem - protějšek mnohonásobně početnějších filmových letáků s rychlokresbou chlapství. "Mustang" posbíral ve světě kdejakou cenu a těší se přízni kritiků. Mě ve shodě s řadou zdejších přispěvatelů počínaje MARIGOLDem zklamal : zdál se mi (po žensku) placatý, černobílý, místy až nešikovně vyprávěný.... Už samotný název : co vedlo mladou rozhněvanou režisérku z Turecka k volbě oné nadživotní metafory, beze stopy ironie odkazující mimo čas i místo děje, navíc do prostoru obtěžkaného falešně romantickou symbolikou ? Zčásti pravdivý příběh o dospívání a zároveň satirický obraz utrpení tureckých žen nám autorka zprostředkuje namnoze šmírováním tváří a zadečků pěti děvčat jako lusk, v přiměřeně měkkém světle, v první polovině trousí vtípky pro celou rodinu (ačkoli se jim v kině smály jen ženy).... Skutečnost je nepochybně otřesná a záměr chvályhodný ; zpracování mu zůstává lecos dlužno. V "Sebevraždách panen" šlo o míň, ale jako divák jsem si užil (o trochu) víc. Třeba se ošklivě mýlím, přesto mám chuť napsat : nepodílí se na úspěchu "Mustanga" na Západě přiostřování vztahů mezi pravověrnými uctívači Proroka a námi sebestřednými nakupujícími bezvěrci ? (06.04.2016)

Názor na film a hlavně na tamní víru si každý musí udělat sám. (05.02.2019)

2 rezence (obě jen 2 *) zmiňují incest. Já v tom filmu žádný incest neviděl. Že bych viděl tu kratší verzi a v té delší verzi incest byl? Nechápu, co podle některých na tom filmu nebylo uvěřitelné. V Turecku (a asi nejen na venkově) mají prostě ženy úplně jiné postavení než v Česku. Povídal mi o tom i 1 Němec, který zná Turky žijící v Německu. A lidi by si měli uvědomit, že tak, jak se domlouvají svatby v tom filmu, se v Česku domlouvaly svatby ještě v 19. století. O čem je asi Prodaná nevěsta? (25.05.2021)