Sils Maria

Strašne strašne zdĺhavé a tým pádom aj nesmierne nudné. Kľudne by to išlo skrátiť aj o 30-40 minút, pretože v mnohých fázach sa vyskytovali dosť nepodstatné scény. Možno by potom aspoň o čosi viac vynikla tá samotná kostra príbehu a nemusela by byť obalená v tom tuku zbytočností. Ale ani tá kostra nebola dostatočne pútavá a celá tá zápletka bola veľmi slabučká a strohá. Mňa osobne to absolútne nenadchlo a najkrajšou scénou bol asi aj tak ten Majolský had, ktorý sa preplazil malebným alpským údolím za sprievodu nesmrteľného Pachelbelovho rytmického Canonu. (18.01.2015)

Inspired by Ingmar Bergman. Nešlo přehlédnout dvě ženy, stárnoucí herečka a její asistentka, chata v přírodě na samotě, záběry přírody...hledání svého tady a teď...nemohu říct, že to bylo špatné, ale...když sleduji Bergmanovi filmy, jsem zcela přikována a bez hnutí a dechu žiju příběh co je přede mnou. U Sils Maria jsem se vrtěla a musím to říct i trochu nudila a čekala až budu moct jít domu.... (13.10.2014)

Skvělý koncept: stárnoucí herečka studuje znovu hru, co jí vynesla na vrchol, a nachází v ní nové významy protože hraje jinou postavu, jinou část života. Celé je to ale zatěžkané záměrnou mnohoznačností a neukončenými příběhovými linkami (starší herec, fotograf, paní co pálí papíry - proč mi to ukazujete, když s tím pak nic neděláte?!), které ubírají prostor nějakému konzistentnímu, pochopitelnému dramatu. Casting je výborný, hlavně Kristen Stewart je naprosto super a hraje výborně. Za pozornost určitě stojí i konec její příběhové linky, který pravděpodobně vyvolá nějaké to googlení po konci filmu. Asi pomůže, když máte rádi mnohoznačné filmy, ale já jsem radši za dvě X-menky na vesmírné lodi (vtip o tomhle filmu), takže mě Sils Maria nechala spíš chladným. (14.10.2015)

V tom filme je toľko estrogénu, že by sa mohol používať na alternatívnu hormonálnu liečbu. Extrémne ženská záležitosť. Nič nemôže existovať mimo času. Práve čas dokáže nemilosrdne rozdrviť všetko, v čo človek dúfa. Osobne si myslím, že muži sú voči toku času lepšie imúnni ako ženy. Tie keď raz zhasnú, už ich nerozsvieti nič len tak ľahko. Mladosť je radostná, lebo má budúcnosť. Čo z toho ostalo ale Márii Endersovej? Ostala jej charizma. Juliette Binoche je skvelá, Kristen Stewart správna hipsterka, no a Chloe Moretz arogantne energická. Podľa mňa veľmi dobrý film, kúsok od maximálneho hodnotenia... (09.03.2020)

[Be2Can 2014] Najambivaletnejší film prehliadky. Konverzačný trojlístok Binoche-Stewart-Moretz popisuje akcenty v herectve ovplyvnenom generačným odstupom, vývojom a fyzickým i psychickým dospievaním s pár zvláštnosťami. Každá z nich reprezentuje charakteristický stereotypný obraz, ktorý odráža povrchnú verejnú mienku - konzervatívna klasická herečka Maria v strednom veku s predsudkami voči modernému rázu kinematografie a nastupujúcim hviezdam a "hviezdičkám", jej protipól v podobe obletovanej "hviezdičky" Jo-Ann, stelesňujúcej na prvý pohľad všetko, na čo sa Maria díva s posmechom, ale zároveň snažiaca sa o vymanenie zo škatuľky škandalóznej celebritky prechodom do divadelného a artového odvetvia, a nakoniec ešte stále veľmi mladá, ale zároveň už vyspelá Valentine, ktorá je tak niekde medzi - avšak nie je herečka, len asistentka. Prvú polovicu filmu, príznačne rozdeleného do dvoch kapitol a epilógu, uvedených cez naratívne obrazy alpskej Sils Maria, je súbojom na hrane katastrofy, v ktorom ploché archetypy rozprávajú o ničom a nikam sa nedostávajú. V druhej polovici však nastáva nečakaný obrat, ktorý sa vyjaví úplne nenápadne a akoby len tak mimochodom, avšak zásadne všetko zmení. Jeho dopad nečujný absolútne podrýva predčasne utvorený názor na čisto konverzačný skoropopulizmus (pocit rozprávania o ničom, len pekného obalu bez skutočných základov a pochopenia témy) a stáča výhybku na koľaj, ktorá dovedie vyústenie úplne iným smerom. Inscenácia, ktorá spravila z Marie hviezdu a v ktorej má teraz stvárniť protiklad svojej mladosti a zároveň sa premieta do jej vlastného života - ona Helenu nehrá, ona sa ňou stáva. To nakoniec potvrdí aj príchod Jo-Ann na scénu (ktorý je mimochodom podľa môjho názoru trochu zbytočný, pretože prítomnosť Moretzovej počas 90% filmu len v podobe úzko spätej s jej generáciou - teda fotografií a videí na internete či v televízii, alebo vo filme v kine dodávala jej postave zvláštnu mytizovanú pozíciu, keď si divák nebol schopný overiť, či je skutočne len taká, ako ju prezentujú médiá). Spätne dostáva prvá kapitola nové vrstvy a hrubšie obrysy, ktoré pod svetlom vrhnutým faktami dostávajú iný význam. Vzdanie holdu prírode prostredníctvom zasadenia a citácie starých nemých oslavných dokumentov a filmov s dominanciou zasnežených vrcholkov hôr (legendárny, dnes už prakticky neexistujúci žáner "vysokohorských filmov", ku ktorého koreňom sa film vrhá a jasne na ne odkazuje švajčiarskymi lokalitami). Reklama na Peugeot s Kristen Stewart, ktorej je nevoľno natočená v dvojexpozícii s absolútne odlišným hudobným sprievodom, aký môžme počuť po väčšinu filmu, je zábavná. A na záver zostáva aj jedna nevyjasnená otázka. Alebo viac? Na to už musia prísť diváci sami... 80% (14.10.2014)