Pod sluncem

Under solen ma prekvapil svojou úžasnou atmosférou a aj napriek pomalšiemu tempu, som pri filme ani nedýchal. Štylistické prostriedky tu nádherným spôsobom dotvárajú tento milostný príbeh. Nádherné zábery a hlavne skvelá muzika a to aj napriek tomu, že sa do Škandinávie moc nehodila. S napätím som čakal ako to dopadne s Olafom, prekrásnou Ellen a aj s jeho vychscaným kamarátom Erikom. Koniec ma príjemne pohladil na duši, nuž.... každý dostane to, čo si zaslúži. Niekedy to tak býva, že ten kto nevie dávať nedostane nič a ten kto rád z dobroty srdca rozdáva dostane potom od života viac ako čakal. Tak málo ľudí videlo tento snímok a pritom tak nádherná vec. (05.01.2016)

Celkom má prekvapilo, že takýto kludný film, ma môže dostať, no stalo sa. Príbeh o prostom sedliakovi, ktorý svoj rutinný život chce konečne zmeniť a aj sa mu to podarí, hádam i viac než čakal. Je to milý príbeh, plný porozumenia, vášne, ale i bezočivosti, so strany jednej postavy. Je to krásne natočené, herecky užasne zahrane a hlavne postava Erika, tu mala svoj osobití ráz. Po celú dobu filmu, som si hovoril, že sa to určite skomplikuje a, že Ellen je tam len kvôli nejakému svojmu zámeru, ale mýlil som sa a to som veľmi rád. Nie je tu žiadna silná dramatická scéna a ani by sa sem, do tohoto radostného príbehu ani nehodila. Neznámy film, u ktorého nechapem prečo to tak je, ale hlavne, že som ho videl ja. (16.10.2019)

"Šnúra na bielizeň je teraz omnoho zaujímavejšia."     Romantická dráma, ktorá je síce poslabšia z tej dramatickej stránky, ale zato ma dokázal upútať ten romantický príbeh. Na začiatku filmu som ostal doslova zarazený z jeho audiovizuálu. Krajina gýčovo zaliata slnkom, ešte zvýraznená prehnaným žltým filtrom (čo evokuje skôr nejakú Francúzsku riviéru než Švédsko), kde sa chalan premáva na svojom kabriolete a do toho hraje (sladká) tradičná írska hudba, ktorá vytvára ešte väčší zmätok v lokalizácii prostredia. A všetko je to také idylické, presladené a naivné, že som si musel overiť, či náhodou nesledujem adaptáciu nejakého románu od Rosamunde Pilcher. Ako taká kuriozitka k tomu sú postavy chodiace spať pri divoko žiariacom slnku s pozdravom "Dobrú noc." (to akoby chceli tvorcovia z toho titulného slnka vyťažiť maximum, a to až do extrémov). Film ale s tým jeho zavádzajúcim vzhľadom dokáže celkom úspešne klamať telom a najmä v druhej polovici ukáže aj kus srdca. V príbehu vystupujú tri hlavné postavy. Prvými dvoma sú farmár Olof (Rolf Lassgård), dobráčisko, ale pôsobiaci tak trochu natvrdlo a jeho "priateľ" Erik Jonsson (Johan Widerberg), drzý mladík, ktorý si navýšil sebavedomie 10-ročným potulovaním sa po Amerike. Príbeh začne byť zaujímavý až príchodom tretej postavy, záhadnej mladej ženy Ellen Lind (Helena Bergström), ktorá je na pohľad bez chyby (krásna, šikovná, múdra), ale evidentne skrýva nejaké tajomstvo. Filmu by sa dala vytknúť dosť silná naivita (Olofova prehnaná dôvera a potom jeho náhle "zmúdrenie", nie celkom vierohodné zaľúbenie sa, atď.), ale zase dokáže chytiť za srdce (to iskrenie medzi Olofom a Ellen je parádne).     "Neviem čítať, Erik. Ale nie som blbý." (07.07.2023)

"TO, CO BYLO, TO TAKÉ BUDE.... A TO, CO SE STALO, SE TAKÉ STANE...NENÍ NIC NOVÉHO POD SLUNCEM" Nádherný sluncem zalitý film. Kouzelná poetika sršící snad z každého záběru, která úplně prosvítila dnešní typicky podmračený podzimní den. I pohled na vojenskou stíhačku letící na obloze je tu podán s poetickou krásou :-) Jsem si jistý, že si tento "sluníčkový" romantický klenot uprostřed nejtužší zimy pustím znovu, protože tohle je jeden z těch filmů, který dokáže v člověku vykouzlit úsměv nejen na rtech, ale i na duši! (16.11.2014)

„Osamělý sedlák, 39 let, s autem, hledá mladou ženu jako hospodyni.“ - „Můžete ještě jednou a trochu pomaleji?“ I tenhle film je pomalý, ubíhá si svým tempem při poměrně velkorysé stopáži. Přitom mě nestačil nudit ani chvilku. Hlavnímu (výborně zahranému) hrdinovi, nesmělému, dobrotivému, ale dost jednoduchému sedlákovi, fandíte a doufáte, že se na něj konečně usměje štěstí. A díky žárlivému „kamarádovi“, frajerovi, který si jako jediný Švéd potřásl rukou s Presleym, se vše jen komplikuje (podobně jako knězi, co „mlčí jako hrob“). Nesmělé sbližování Olofa a Ellen mě bavilo, od ranní „romantiky“ se společným vylíváním moči z nočníků přes „kultivované“ stolování (vypouštění plynů při jídle potom, co jste viděli useknutí hlavy vašemu obědu, člověku příliš nepřidá) až po ty niternější, čistě romantické chvilky. Navíc, švédský slunovrat zaručuje téměř pořád světlo, a tenhle film je díky výtečné kameře doslova zalitý sluncem, které hřeje. Pravda, vývoj není zrovna dramatický či nepředvídatelný, ale na slušné 4* to stačí. (19.04.2020)