Svoboda pod nákladem

Barabáš a jeho lásku k Vysokým Tatrám je cítiť z každého jedného filmového políčka, teda pixelu. Uchvátia (ne)celebritní protagonisti, ktorým skláňať klobúk je zbytočné, pretože oni majú životné hodnoty nastavené ináč, a tiež parádne zábery na majestátne hory. Viacvrstevnatá línia dokumentu, ktorý má vzdať úctu x-desiatročným slovenským "šerpom", má za následok, že dokument bude behať hlavou ešte nejaký ten čas po pozretí. (07.01.2018)

Dokumenty sa snažím hodnotiť podľa toho, čo zaujímavé som sa dozvedel, tentokrát sa dá povedať, že skoro nič, ale sila dokumentu je v inom. Nazval by som ho hypnotickým dokumentom, keď cez úchvatné zábery, ktoré ani nie sú cieľom filmu, ma ponoril do zmýšľania horských nosičov. Jednoducho patria ku koloritu Tatier, tak ako kamzíky alebo svište. Ťažko totiž vysvetliť, prečo to robia, prečo opustili bežný pohodlný svet, veď uniknúť mu sa dá aj jednoduchšie a bezpečnejšie. Trochu pochopiteľné to bolo u staršieho pána, čo si náklad nosí na svoju chatu. Ten je ale iný borec, keď si na nosič naloží dve veľké plynové bomby, alebo ak potrebuje vziať aj nejaké batohy, tak k veľkej priloží iba malú plynovú bombu, aby dosiahol svoj štandard 120 kg na chrbte. Zlé počasie vraj neexistuje, ale aj tak mi trochu vŕta v hlave, ako dopadla tá cesta v snehovej búrke, či došiel, vrátil sa, alebo niekde aj s filmárom zamrzli. (07.01.2018)

Tak každopádně klobouk dolů před 67 letejma borcema, který si v klidu celej život nosí 100-150kg na zádech do auty nepřístupných chat. Jako, dokážu si představit tam donýst sám sebe s pár pifkama, ale celej sud? To fakt nee... :o). Krásně zachycená krása Vysokých Tater, což sou skutečný velehory (vím o čem mluvím) :o). Hlavně teda ty záběry z výšky berou dech. A do toho všeho panáčci, který si doslova vychutnávaj tuhle řeholi, ze který by většina lidí na místě zdechla... (15.07.2018)

Barabáš a hory je do určitej miere spojením, ktoré v najlepšej kombinácií zrkadlí osudy obyčajných ľudí v neobyčajne krásnom prostredí s takmer až poetickým presahom a hrdosťou, ktorá sála z príbehu v tej najčistejšej podobe. Barabáš je dokumentarista, ktorý uteká. Ktorý nepotrebuje mesto ku šťastiu, ale ktorý ide za príbehom. Ide za osudmi, ide za ľudskosťou a hľadá presahy. Sloboda pod nákladom možno v rámci filmového druhu neprináša žiadne invenčné postupy. A Barabáš ma určite aj lepšie horské filmy, ALE kto by nešiel s tak pohodovými old schoolovými nosičmi na pivo, ak by mal možnosť. Ich príbehy, scenéria hôr, nádhere violončelo a múdrosti o sile ľudského ducha v lone prírody môžem. Je to také Londonovské. A zároveň také Slovenské. Nie dokonalé. Ale veľmi príjemné. A rôzne druhy počasia s ktorými nosičmi bojujú vytvára omnoho väčší emocionálny presah, než by sa na prvý pohľad a bez riadneho kontextu mohlo zdať. (18.04.2018)

Byť nad tímto povoláním mohou mnozí ohrnovat nos a považovat jej za primitivní dřinu, já v tom vidím chlapy, co se nevzdávají a jsou naplno oddaní tomu, co si svobodně vybrali. Je z nich cítit láska k volnosti, kterou jim hory poskytly a nepravděpodobné útočiště, kam se rádi vracejí. Já jsem Tatry zažil před dvouma roky a většinu chat jsem viděl, s tím že Terryho chata byl můj nejvyšší zdolaný vrchol. Těžko uvěřitelné, že člověk/důchodce vyleze dvoutisícovku s tunou na chrebtě, zkrátka poklona. (19.02.2021)