Nikdys nebyl

Filmy o pomste mám mimoriadne rád, ale rovnako oceňujem aj rôzne odlišné pohľady na bežné témy, vďaka čomu to už nie je len radová žánrovka, pričom aj pri tejto téme vzniklo takto niekoľko nezabudnuteľných kultov. Nikdy si nebol sa síce medzi ne nezaradí, ale stále sa jedná o dostatočne zaujímavé dielo. Na rozdiel od väčšiny podobných filmov tu hlavný hrdina nie je niekto, komu by som dokázal celkovo fandiť, toto je už regulérny psychopat a sadista, ktorý robí to, čo vie najlepšie, za čo ale z veľkej časti môžu jeho spomienky a skúsenosti, ale pre potreby filmu je to viac, než ideálne, bavilo ma tráviť čas v jeho spoločnosti a predsa len teraz koná za správnu vec, tak som mu prial, aby to dokázal. Nie je tu síce ten pravý motív pomsty, spočiatku ide vlastne hlavne o peniaze, ale keď mu už úloha prakticky skončí a už mu nemá kto zaplatiť, aj tak sa rozhodne konať správnu vec a dievča zachrániť. Dejovo je to síce jednoduché a priamočiare, ale tu má prednosť tá umelecká forma a tá sa mi páčila. Netreba tu síce premýšľať, ale je to dostatočne netradičné, nepríjemné v tých správnych častiach a zároveň to niekedy vyváži radikálne odlišná sekvencia, ako napríklad pochovanie blízkeho, toto bolo pekné. A tak po celý čas sa mi na to veľmi dobre pozeralo a tešil som sa, s čím ešte režisérka príde. V rámci obsadenia sa dá vlastne hodnotiť len Joaquin Phoenix, na ňom to celé stojí a tu si nemôžem sťažovať. Toho psychopata zahral skvelo a celkovo je jeho postava výborne zvládnutá a tí jeho vnútorní démoni boli cítiť. Poriadne rozporuplne ale pôsobí akčná stránka, na jednej strane oceňujem, že tu sú všetky akčné scény originálne podané a vizuálne dobre zvládnuté, hlavne sa mi páčila práca so strihom, kedy pribúdali mŕtvoly alebo sledovanie akcie z bezpečnostných kamier, ale rovnako pri filme s takýmto motívom by som to násilie chcel aj poriadne vidieť, ale toho sa tu divák nedočká. Takže akčnú stránku zároveň chválim, ale aj ma trochu mrzí, že som nedostal to, na čo sa pri podobných filmoch teším. A režijne tu vlastne nemám čo vytknúť, režisérka predviedla presne to, čo chcela, takže poriadne netradičný film s ohranou zápletkou, ale originálnym prevedením, ktorý stále niečím prekvapuje. Takže kult hodný mnohých pozretí to nie je, ale aj tak sa mi to dosť páčilo a s radosťou si film ešte pozriem. 75% (28.04.2018)

Na tento film treba mať náladu. Bezvýchodiskový príbeh veterána, ktorého bolí telo i duša, žije so svojou matkou a zachraňuje mladé ženy z osídiel obchodu s bielym mäsom. Snímok rozpracováva psychológiu hlavnej postavy na vysokej úrovni, sofistikovane používa násilie, ktorého je pomerne dosť a nezabúda na artovú osobitosť. Táto kombinácia však môže byť aj vražedná a mnoho divákov vyčíta filmu práve tento spôsob. Mňa to vcelku uspokojilo. Lepší priemer. (19.04.2018)

Film tak krátký a tak emočně i dějově plochý, že ve mně nestačil vzbudit ani minimum emocí. Nemohl jsem se zbavit pocitu, že jen sleduju snahu natočit něco, co bude vypadat jako něco jiného. A je celkem fuk, jestli to měl být Taxikář, Leon, Oldboy, Drive, anebo cokoliv jiného. Ani jedno to není a samo o sobě to také nefunguje. Ramsay se evidentně snaží z filmu dělat artovou civilní špinavost, zároveň ale chce být cool (protože takové filmy prostě fungují když jsou cool) a každou touhle rovinou jde sama proti sobě. Výsledek je tak jednoduše nijaký, bezkrevný. 4/10 (04.04.2018)

Seriózne sklamanie. Ani príbeh ani forma. Ani cool, ani weird. Navyše, z už beztak plytkého príbehu ma vytrhávali zbytočne silené a rušivé flashbacky. Pár fragmentov fajn (Joaquin, Greenwood či strih prenikania do strážených objektov), ale ako celok nefungujúce. Vôbec mi nesadol ten silený ťah na "indie feeling". (11.10.2017)

Mama v televízii sleduje Psycho, ale Joe aj napriek životu s ňou nie je ani tak Normanom Batesom, ako si s kladivkom v ruke berie nevedomky príklad z hlavného (anti)hrdinu z Oldboya. Ramsay si však povedala, že žiadne "chodbové" niekoľkominútové explicitné orgie sa konať nebudú, avšak umiernenejšej chodbovej scény sa dočkáme, a divák bude viac svedkom útržkov predstáv a spomienok Joea, než jeho nekompromisného riešenia jednotlivých situácií. Čo v konečnom dôsledku znamená to, že vám to buď nejakým spôsobom (to bude individuálne a možno aj ťažko definovateľné) sadne, alebo budete len nechápavo krútiť hlavou, kam to ten americký nezávislý film dotiahol. Ja sa radím do prvej skupiny. (11.01.2024)