Lidé, kteří šlapou tygru na ocas

Reziser Akira Kurosawa /Dersu Uzala, Rasomon/ natocil pekny film o Yoshitsunem, ktory uteka z feudalneho stredovekeho Japonska, spolu s kumpanmi v prezleceni za mnichov. Dej filmu sa odohrava v obdobi Kamasliepka, teda pardon, Kamakura, kedy jeden tamansky rod porazil dalsich tamanov - prvy tamansky rod sa volal Mynamoto a druhy Taira, pricom zvitazil Taira nad Mynamotom. Pardon, zase naopak. To je jedno, proste SK a CZ porovnavacia baza je Europa, nie Azia a mne xpokojnosti staci, ze viem, ze jestvuje nejake obdobie v Japonsku ako Kamasliepka. Rezia Kurosawu je vyborna, reziser sa pohral s kazdou jednou scenou, dialogy su na urovni a herci boli na urovni - poznal som len Susumu Fujitu /Velka Legenda Judo 1943/ hral vyborne. A typicke pre Kurosawu je pomale plynutie deja a filmu. 80 % (12.04.2016)

Jedným z prológových Akirových diel. Podobný námet, podobné princípy, podobné expresívne štylizácie i tajuplné okolité kulisy, akurát trošku komornejšie poňatie. Neprekážalo mi ateliérové prostredie, i (na jeho schopnosti) umiernenejší a trošku amatérskejší prístup, ale skôr väčšie rozvetvenie, odvážnejšie a zamotanejšie zvraty, pretože dobrodružné filmy mám hodne rád. A najmä tie v čiernobielom spektre (Mzda strachu, Poklad na Sierra Madre), ktoré istú tajuplnosť a mystiku prerozprávaných legiend dokážu umne využiť. A v tom najvyššom leveli sa už potom fantasticky pracuje s psychológiou postáv a formálnou vycibrenosťou, lenže dostať sa na tú úroveň (Rašómon) je dopriate hŕstke vyvolených a našťastie sa to režisérovi neskôr podarilo. Skrátka oproti vtedajšej konkurencii je tento príbeh o skupinke falošných mníchoch slušným priemerom, v ktorom si autor postrážil istú dávku nečitateľnosti a neidealizácii tej či onej postavy. A koniec koncov i storytellingu. Slušný Itôov zorný zjazd, vychytralé štúdiové pozadie v ústraní, škoda možno nedostatku technických možností a nižšieho rozpočtu. (15.04.2016)

Krátky príbeh z prostredia feudálneho Japonska, sledujúci cestu zemepána menom Yoshitsune, ktorý sa snaží utiecť s hŕstkou verných v prestrojení za siedmych mníchov za hranice. Pomáha im pri tom obyčajný nosič, ktorý nepozná ich skutočnú identitu a zámery, no keď ich odhalí, rozhodne sa napriek nebezpečenstvu im v riskantnom úteku pomôcť. Celý film sa odohráva v komorných, ale celkom pekne vyvedených kulisách, ktoré vyvolávajú dojem televízneho snímku alebo divadla, z ktorého ostatne, ako píše Dudek, film vychádza. Tomu je prispôsobená aj dĺžka, scenár a spôsob, akým herci rozprávajú a aké výrazy používajú. Prestrihy slúžia na klasické členenie do aktov, tu konkrétne troch: 1. cesta k "hradbám", resp. stráženému priechodu, 2. pobyt, udalosti a konfrontácia v priechode, 3. pokračovanie cesty po úspešnom prechode, plus krátky a stručný záver. Dej je veľmi jednoduchý, uspôsobený pre potreby výpravy a možnosti realizácie, a tak prakticky všetka ťarcha spočíva, čo však u Kurosawu nie je nijaká rarita, na pleciach hercov a dialógoch, pričom, ako sa dá očakávať, hrá veľkú rolu aj spev, intonácia a výslovnosť, čo sú rovnako faktory divadelnej scény. Dalo by sa povedať, že, podobne ako mnoho iných japonských snímkov z tejto éry, sa jedná o prenos antickej drámy do východných reálií so všetkými potrebnými rekvizitami a obmenami, ale jadro zostáva rovnaké. Stretávame sa tu s klasickými motívmi ako je hrdinstvo, do popredia je stavaná česť a vernosť, ale najmä múdrosť, ktorá je nosným motívom a základom celého príbehu. Ten je, ako je spomenuté aj v iných komentároch, vytrhnutý z celkového kontextu, ktorý je zľahka načrtnutý len v stručnom úvode (aký poznáme aj z ostatných, či už Kurosawových, alebo iných ázijských, prevažne čiernobielych filmov), a to môže niekomu vadiť, pokiaľ však máte aké také poznatky o tomto historickom období, alebo ste videli pár dobových snímok, nemusíte sa báť. Herci sú bez výnimky výborní, i keď sa to neobíde bez tradičných známych grimás, ktoré nenavyknutému laikovi môžu prísť smiešne, no iným, zábavnejším zdrojom humoru je jedna z hlavných postáv, nosič, v excelentnom prevedení komika Ken'ichi Enomoto, a je najvýraznejšou postavou, čo je voči ostatným trochu nefér, no na druhú stranu sa postará o poriadnu dávku skvelého humoru. Scenár aj realizácia majú svoje muchy a medzery, nie je to však nič, čo by divákovi, zaujímajúcom sa o tieto filmy a staršiu ázijskú kinematografiu všeobecne, malo vadiť. Ja som strávil hodinku v skvelej spoločnosti, a neľutujem toho, okrem jedinej veci - mohlo to byť dlhšie a obšírnejšie, pretože v tejto forme by to mohlo teoreticky niekoho aj nudiť. Mňa však rozhodne nie. 75% (22.02.2014)

Film "Lidé, kteří šlapou tygru na ocas" zaujme svou formou tradičního japonského divadla a herecká exprese tak dominuje výrazu vyjádření. Japonsko konce dvanáctého století je našemu prostředí cizí, zachycuje pouze malý okamžik dávného času, vše směřuje k zlehčujícímu fraškovitému vyznění a zaměřuje se na střety slov a touhy jedinců i celku. Hlavní postavou filmového cvičení je Benkei (pozoruhodný Dendžiró Ókóči), bojový mnich a vedoucí muž prchající elitní skupiny. Boj byl každodenní součástí života, rodinné a přátelské vazby jsou bez varování přerušována, rivalita tasí zbraně a lidský život je nevalnou prchavou hodnotou. Záchrana je již na dosah ruky. Komickou úlohu má nosič a průvodce (příjemný Ken'iči Enomoto). Strachy se třese, utíká a prosí. Poskakuje a vehementně vysvětluje. Osvobození vínem přijde v pravý čas. Důležitou postavou je Togaši (sympatický Susumu Fudžita), vrchní strážce hranic, který si zakládá na šlechetném vystupování a všechny pochybnosti postupně odmítá. Nejskrývanější postavou je Jošicune (Hanširô Iwai), ze strachu znelíbený spoluvládce. Lidé, kteří šlapou tygru na ocas potěší svým zpracováním, uchvátí herecké vypětí. Nic více, nic méně. (28.08.2018)

Pôsobí to divadelne. Ako keby sme si na chvíľu odbehli na nejaké predstavenie Nó A hoci to spĺňa takmer všetky atribúty, ktoré neskôr budú robiť historický žáner v Kurosawovom podaní tak pamätným ( chýba tu  výraznejšia charakterizácia), ten príbeh je vo svojej jednoduchosti vlastne celkom zábavný. Celé by sa to dalo aj nazvať Očami nosiča. Ten, ako ústredná postava sprevádza a pomôže panovníkovi a jeho ochranke prezlečenej za mníchov. Hudobné, atmosférické a v zásade aj dynamické. Ako celovečerný film to mohlo byť výborné. (03.04.2022)