Strategie pavouka

[2,5*]     "Qui siamo tutti amici." ("We're all friends here.")     Mysteriózna dráma, ktorá stavia na tom, aby bola pre diváka čo najviac mätúca (čo údajne robí majstrovsky a antihollywoodsky). Lenže, stačí to divákovi na nejaký hlbší zážitok? Za seba môžem napísať, že určite nie. Ak chcem byť na konci filmu totálne zmätený, ale zároveň aj ohromený, dám prednosť skôr niektorému z filmov Davida Lyncha. "Stratégia pavúka" je pre mňa film pomerne nezáživný svojím obrazovým stvárnením, prostredím, ale predovšetkým rozvláčnym dejom. Všetko sa točí okolo objasňovania jednej záhadnej vraždy v dávnej minulosti, pričom táto zápletka začne postupne nudiť a jej rozuzlenie sa javí napokon ako dosť chabé. Celé to tajomstvo je podané tak nezaujímavo, že som ani netúžil ho rozlúsknuť. Nezaujali ma ani postavy, ktoré sa takmer všetky chovajú ako šialené ("This is the country of madmen. Mad old men and old madmen."). Snáď jedine Verdiho hudba robí film ako tak zaujímavým. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "What was the real plot of Athos Magnani?" (23.08.2022)

Athos Magnani, syn hrdinu z odboja, ktorý bol zabitý fašistami v roku 1936 v rodnej obci Tára v Palerme, prichádza vyšetriť vraždu svojho otca, ktorá doposiaľ nebola objasnená. Obec žije v uctievaní tohto hrdinu, ktorý tu má pomenovanú ulicu, pomník aj kultúrne centrum nesie jeho meno. Ale všade sa stretáva s nepriateľstvom a odhalí sprisahanie s cieľom zakryť pravdu, ako sa všetko odohralo. Film je natočený podľa poviedky Námet o zradcovi a hrdinovi z knihy Zrkadlo a maska od Jorge Luis Borgesa. Jeho méta je klamstvo v mene odvahy alebo zbabelosť skrytá za hrdinstvo. Ľudia sa v podstate nemenia a Taliansko sa musí s touto históriou vysporiadať samo so sebou. (27.03.2015)

Syn Athose Magnaniho, Athos Magnani (mladší), přijíždí poprvé v životě do městečka, kde se jeho otec před dlouhými desetiletími stal svou smrtí posvěceným hrdinou protifašistického odboje. Jeho příjezd a pátrání po skutečném příběhu otcova života a smrti roztančí nejednoho kostlivce ve svědomí místních pokryteckých obyvatel. Lež ve jménu odvahy, zbabělost skrytá za hrdinstvím, klanění se falešným modlám (jednou fašistickým, pak antifašistickým), lidé co se v jádru nemění, skrze otce se vypořádat sám se sebou. Itálie vypořádávající se sama se sebou. A závěr nás nesmí mýlit - příběh městečka Tara není jen izolovaným příběhem "na konci světa". Úmyslně přerušované vyprávění s množstvím flashbacků doplňují vizuální hody vytvářené skvělou prací kamery. (11.08.2013)

,,Toto je mesto bláznov! Bláznov a starcov... a tiež starých bláznov." Aj tento film je plný samých podivných ľudí s rovnako podivnou motiváciou konania. Napriek tomu, že hlavnú dejovú líniu predstavuje vyšetrovanie vraždy (či skôr atentátu) z 2. svetovej vojny. Divák má spolu s Athosom M. mladším zo spoločnosti starých bláznov najprv pocit, že za všetkú tú podivnosť môže vojna, v ktorej si celá jedna generácia vyžiadala veľké množstvo obetí, a tak v malom mestečku prežili len starci a malé deti... aby nakoniec v postupne sa rozbiehajúcich flashbackov objavil, že za vojny s početnejším obyvateľstvom to bolo snáď rovnako absurdné, pokiaľ nie ešte bláznivejšie. Flashbackové scény, kde sa partia fašistov snaží dohodnúť na atentáte v divadle, mi vďaka prejavom hereckých protagonistov prišli doslova ako paródia. Ale prečo nie, pre podobné absurdné "bláznivinky" vo filmoch mám občas slabosť, pokiaľ neprekročia slušnú hranicu slušnosti. Toto bol náhodou veľmi kultivovaný kúsok známého talianskeho režiséra! S návratom do vážnej detektívnej a politickej rovine síce film uberá na vybudovanom spáde, ale rozhodne v rámci žánru pekný kúsok, ku ktorému sa časom vrátim. Rovnako ako v žánrovo príbuznej snímke Případ pro začínajícího kata - názov, ktorý ma dlhšie od filmu odrádzal, nakoniec nemal vôbec nič spoločného s obsahom. ;-) (75%) (52 rokov filmu za 52 týždňov) (10.03.2019)

Ja sa odvážne domnievam, že práve tento štýl rozprávania nie je Bertollucimu až tak vlastný, ako niektorým jeho európskym kolegom. Príbeh muža, ktorý prichádza do mesta, kde "odbojoval" jeho otec, vznikol na motívy poviedky a stále mám pocit, že na celovečernú dĺžku je preťahovaný trochu umelo. Možno som očakával niečo v zmysle Konformistu, tento film je ale úplne iný, komornejší. Mestečko, ktorého meno som už aj zabudol, je akoby dávnou traumou stále paralyzované, akoby sa stali z miestnych žijúce, statické mŕtvoly, vytvárajú ho prázdne priestory. Nie sme upozorňovaní na prechody v čase, rovnakí herci nám túto identifikáciu taktiež sťažujú, ale tieto momenty prechodov mi prišli na filme ako to najzaujímavejšie: forma strihu. Stratégiu pavúka považujem trochu za Bertolucciho experiment, ktorý si vyžaduje cca dve zhliadnutia. Ak by ste chceli o ňom niečo zmysluplné aj napísať. A ten názov? Klamstvá sú zložité siete, ktoré ale nie sú tak pevné ako pavučina, iba to predstierajú....hm...70% (12.12.2015)