Režie:
Alexander NanauScénář:
Alexander NanauKamera:
Alexander NanauHudba:
Kyan BayaniVOD (1)
Obsahy(1)
V roce 2015 si požár v bukurešťském klubu Colectiv vyžádal 27 mrtvých a 180 zraněných. Záhy na to začnou v nemocnicích umírat další popálené oběti na zranění, která nebyla považována za život ohrožující. Poté dá jeden z lékařů echo týmu investigativních novinářů. Jedno odhalení střídá druhé, když začnou novináři odkrývat obrovské podvody v rumunském systému zdravotní péče. Nový ministr zdravotnictví po svém jmenování nechává nahlédnout pod pokličku nejen svého úsilí o reformu zkorumpovaného systému, ale také překážek, jimž je nucen čelit. Dokument Collective, který sleduje novináře, informátory, oběti požáru i vládní úředníky, nabízí nekompromisní pohled na vliv investigativní žurnalistiky v té nejlepší podobě. (HBO Europe)
(více)Videa (1)
Recenze (54)
Konečně o sobě rumuni natočili něco pravdivýho a hned je z toho nominace na Oscara. Korupce je v Rumunsku asi tak rozsáhlá, jako doping u bulharskejch vzpěračů, ale tohle bylo tak velký, až to bylo věrohodný. Paradoxně největší korupční aféru v zemi vytáhl na světlo světa sportovní denník. Trvat to hodinu, je to akorát, ale téměř dvě!? Byl jsem z toho ke konci docela uzívanej, takže jen tři pecky. ()
Téma super, ale ze zpracování mám takový rozpačitý pocit. Přišlo mi to málo jako film a víc jako... nevím... ilustrace k novinovému článku? Vidíme novináře v zasedačce, jak koukají do papírů a jeden z nich řekne. "Ředili to desetkrát." A pak střih na zprávy, kde reportérka hlásí: "Dle investigace deníku se ukazuje, že látka byla ředěná." Střih na tiskovku. Náměstek říká: "Bylo to ředěné, ale nevadí to." Jako jo, zajímavý, ale připadám si, že koukám na něco, co jsem si mohl za deset minut přečíst na wiki. ()
Dokument, ktorý by teoreticky mal mať predpoklad hodnotenia za plnú palbu. Pojednáva totiž o silnej téme akou sú skorumpované praktiky v zdravotníctve, kde prvoradé nie je zdravie pacienta, ale nabalenie sa pár oligarchov. Koniec koncou to nie až tak vzdialene pripomína aj situáciu u nás na Slovensku. Prakticky je to však dokument, ktorý skôr diváka privedie do letargie, než by ho naštval, pohoršil alebo v ňom vyburcoval akékoľvek emócie, že niečo také sa môže diať v neďalekom Rumunsku. Staromódna forma dokumentu, kde sa nekladie dôraz na žiadne rýchle strihy a pod. by vôbec nevadila, ono skôr vadí, že pri prehnanej dĺžke hodinu a pätdesiat minút, ten dokument na väčšinu času skĺzne do obyčajného sledovania tlačoviek politikov, novinových článkov, nekonečných otázok novinárov a samotnú tému nijako zvlášť nedramatizuje. Okrem úvodného silného momentu s aktuálnym videom z koncertu, kde došlo k požiaru, tak neponúka v ďalšej hodine a 45 minútach nič čoby sledovanie robilo zaujímavým. Odvaha sa novinárom nedá uprieť, ale po zhliadnutí sa nemôžem ubrániť pocitu, že toto mohlo mať väčší dopad ako 20 minútová reportáž, než takmer dvojhodinový dokument. ()
Autentické zábery, z ktorých tuhne krv v žilách a pripomenie zraniteľnosť človeka. Aj pri dnešných podmienkach môže zobrať život „obyčajný“ požiar v krajine EU a naozaj ma šokovala tá rýchlosť, akou sa oheň šíril. Avšak po tomto úvode sme dostali už len investigatívnu, novinárčinu, vyšetrovanie, tlačovky, protesty. Proste bežné veci dnešnej demokracie a nehovorme, že sa to deje len vo východnej Európe, to je krátkozraké. Spoločnosť je skorumpovaná na celom svete, žiaľ tento mor ťažko odstrániť, pretože je to aj o ľuďoch samotných. Ono skorumpovaní nie sú len „tí hore“, skorumpovaní sú aj tí dole v malej miere (veď už aj platba bez bločka je vlastne krádež) a keby boli hore, väčšina koná rovnako. U nás sa potvrdilo, že aj antikorupčné strany keď sa dostanú k moci, začínajú zrazu mať korupčné kauzy. Dokument nenudil a priniesol snahu niečo napraviť. V dlhodobom horizonte som voči zlepšeniu tejto situácie ale skeptický. ()
Celovečerný Black Mirror, len s pridanou hodnotou čierneho zrkadlenia reality. Ide síce o dokument, ale vďaka spracovaniu to po pár minútach prestanete vnímať a uveríte, že sledujete hraný film. Je tu toho ešte viac na analýzu, napríklad plynulý prechod od jednej hlavnej postavy k druhej, pričom tento krok je maximálne logicky zmotivovaný. No a je tu toho ešte viac aj na premýšľanie, nie je to len investigatívna novinárčina, ale napríklad aj sledovanie fungovania populistickej politiky v takýchto extrémnych prípadoch. Ak niečo mierne, ale vážne iba mierne skritizovať, tak len to, že prvá polovica je asi lepšia a intenzívnejšia. Ale to je dané aj celkovým pesimistickým vyznením filmu a vážne temným záverom. ()
Galerie (12)
Photo © Mongrel Media
Reklama