Nikdy výjimečně někdy vždycky

"Never, Rarely, Sometimes, Always" podľa mňa funguje ako film veľmi dobre. Má tému, vie ako s ňou pracovať a podáva nám ju od začiatku až do konca veľmi dobre. Sú tu určité malé zakopnutia, no ako celok ustál film svoju cestu veľmi dobre. Môj názor je, že o potratoch je treba hovoriť. Je potrebné túto tému otvoriť a diskutovať. Netváriť sa, že je len jedna cesta, že všetky dôvody sú len ilúzia a podobne. No kým minulý rok sme tu mali film, ktorý pôsobil vysoko manipulatívne ("Unplanned"), tak tento pôsobí oveľa úprimnejšie a skutočnejšie. Žiadne scénky, kde pracovníčky povedia, aby ste do toho išli, lebo ste sa predsa raz tak rozhodli... žiadne momentky, kde budeme mať info, že to robia iba pre peniaze a podobné veci. Komunikujú so svojilmi pracovníčkami správne, majú na ne veľké množstvo otázok a dokonca to pôsobí ako keby sa viackrát snažili aspoň jemným spôsobom zistiť, či sú si so svojim rozhodnutím naozaj isté. A to veľmi oceňujem. Naša hlavná hrdinka Autumnn toho veľmi veľa nepovie a rovnako ani jej sesternica Skylar. No v takomto prípade slov asi nie je veľmi veľa treba. Tento film robia často malé momentky, ktoré pôsobia veľmi silne. Ako keď sa pracovníčka kliniky vypytuje na rôzne otázky a je potrebné, aby vybrala jednu zo štyroch možností (názov filmu). Dáva nám tak predstavu, čo sa jej asi prihodilo a aké sú jej dôvody. Scénka, kde na moment zavolá mame, alebo tiež keď si udiera do brucha. Sú to krátke, no veľmi efektné scénky. Kde film trošku zlyháva je, že na niektoré detaily postupne zabudneme. Ako fakt, že dievčatá išli na kliniku za spreneverené peniaze. Ako telefonát z domácej kliniky. Je to možno pocit, že my ako diváci na tie momentky zabudneme tiež, no nie je to tak. Ale je to skutočne film, ktorý nepotrebuje veľa slov na to, aby bol efektívny a veľmi ho oceňujem. Myslím si, že sa téme potratov postavil zodpovedne a vďaka tomu je silný. A určite hodný vášho času. Hodnotenie: A- (10.04.2020)

Indie film, který si vzal na paškál ošklivé a nepříjemné téma, nedokázal ale proměnit svůj potenciál. Hlavní hrdinka Autumn divákovi nepřiroste k srdci. Je apatická, zdánlivě nezajímavá, apatická teenagerka. O tom, jak v řiti je její život, se dozvíme spíš mimochodem - faktem, že se nedokáže svěřit rodině, zvláštně odtažitým vztahem s nejlepší kamarádkou (i když to je asi u některých puberťáků normální). Ale nejvíc pochopíte z rozhovoru se zdravotní pracovnicí, který dal jmenu filmu. To je jediný okamžik, kdy z Autumn spadne maska a divák vytuší, co se jí už několik let děje. (O to nepříjemnější je konec, když si uvědomíte, že Autumn se vrací do stejného prostředí, a kromě zbavení se nechtěného těhotenství si nepomohla.) Naopak sympatické je, že film nedělá s rozhodnutí hlavní hrdinky velké dilema, naopak je ukázané, jak absurdní je fakt, že v jejím domovském státě se jí interupci ještě snaží zkomplikovat. Chyběla mi tu ale nějaká katarze, nějaký opravdu silný moment, který by filmu dal nějakou emocionální tečku. (21.03.2021)

Film, ktorý sa nemôže tváriť, že prináša niečo nové, ale vie o tom a preto sa snaží sústrediť na to, ako bude o svojej téme rozprávať. Samozrejme ho môžeme odsúdiť ako snažiaci sa priamočiaro deliť ľudí na dobrých a zlých, ale to nie je celkom pravda, v tomto prípade sa môžu cítiť dotknutí najmä muži. Treba si však uvedomiť, že ono sa skoro všetko vážne točí okolo sexu a pre mladé skoro - ženy nie je jednoduché rozlíšiť, komu venovať svoju priazeň a dôveru. Z tohto hľadiska je najzaujímavejšou postavou mladík, na ktorého sesternice narazia cestou do NY. Pôsobí sympaticky, avšak na konci máme dojem, že predsa len tu išlo o istý deal v zmysle niečo za niečo. Ale zachoval by sa iný chalan v jeho veku inak? Odhliadnuc od mužského a ženského sveta a ich odlišného vnímania skutočnosti tu máme aj náboženstvo, tu však treba vziať na zreteľ fakt, že dej sa odohráva v USA a isté regionálne rozdiely so strednou Európou sú zrejmé. Hittman explicitne nekritizuje, všetko je akoby skryté pod povrchom, isté súvislosti treba precítiť, prípadne vyčítať z pohľadu alebo reakcií postáv. (26.09.2020)

Zas silná téma, ktorá Amerikou hýbe v posledných rokoch čoraz viac. Pohľad na pohnútky, ktoré vedú k tak závažnému rozhodnutiu tu však nebol celkom odhalený, v tom som čakal viac. Bál som sa, aby to nespadlo do agitky pro-choice, pretože interupcia nie je "zdravotná starostlivosť" ako tvrdí hlúpa hus Miley Cyrus. Starostlivosť totiž lieči a nie zabíja. Navyše je vykonanie potratu zakázané samotnou Hippokratovou prísahou, ktorá sa vlastne takto stáva len zdrapom papiera. Dieťa nie je súčasť tela, je to živý tvor. Našťastie to tento smer nechytilo. Tento film nie je tak dobrý ako Unplanned, ale zároveň nemá rovnaký cieľ. Nevnucuje totiž žiadny názor, skôr ukazuje ako to je alebo môže byť. Tempo je pomalé, dialógov málo, ale situácie niekedy nepríjemné - búchačky do brucha, vyplňovanie dotazníka. Ale aj tak mám z toho horko v ústach. Taký hnus ako potrat v 18. týždni je šialenosť. Obeť tu je vtedy niekto iný a tzv. lekár je v skutočnosti vrah. Summa summarum, decentné dielo, ktoré neurazí ani jednu stranu. (21.04.2020)

Zdánlivě neokázalé female empowerement indie, které se vrací k tématu potratů a snaží se nezúčastněně, ale empaticky, sledovat pouť dvou dívek z rodného města do NYC, kde má jedna z nich podstoupit interupci. I když velmi cením typicky zrnité, anti-euforické a poeticky autentické snímání Hélène Louvart, dělá mi problém tenhle film přijmout jako skutečné působivé a naléhavé dílo. Jeho konstruovanost a tezovitost vyplouvá na povrch až příliš často (dívčí sounáležitost redukovaná na stylizovaná gesta, karikovaný svět plný toxické maskulinity), zatímco přirozená procedurální síla jen zřídka (skvělá pasáž, která filmu dala jméno). Navíc to celé vyznívá zvláštně inertně, unyle, rozvlekle, empatie se tu omezuje na blízké snímání fyzických detailů a důsledně utrápenou hrdinku, jejíž setrvalá apatie chvílemi vyvolává indiferentnost. Ani jednou nevidíme prolnutí prostředí a vnitřního světa hrdinek s takovou lehkostí, s jakou tuhle mystickou operaci dokáže provést Andrea Arnold. Výsledek je navzdory aktuálnosti a naléhavosti vlastně trochu jako karaoke o třídu lepších artových filmů. (15.05.2020)