Visitor Q

Ak by mi niekto tvrdil, že toto je snímok o rodinných hodnotách a znovuobjavení sa jednej famílie, asi by som mu poklepal na čelo. Lenže na čelo som si klepal na konci ja sám. Ide o nekompromisný, drsný a hlavne čiernohumorný pohľad na zvrátenú myseľ niektorých našich svetoobčanov. Rovnica tu neexistuje. Iba výsledok. (22.07.2018)

Už si niekedy dostal ranu do hlavy?Už si niekedy zmlátil svoju matku? Aj takéto otázky sa breberajú vo filme a film je tak dobrý, že si na ne aj odpovedá. Sonda do jednej Japonskej rodiny, kde je otec šialený dokumentarista, matka bitá pracháčom od syna, syn je šikanovaný od spolužiakov, dcéra je prostitútka, no viac sa to hádam zamotať nedalo, ale dalo, lebo na scéne sa objavil návštevník a ten tiež normálny nebol. Za celú dobu filmu ani len jedna normálna postava, čisté šialenstvo. Sú tu znázornené všelijaké možne úchylky, ale sú bráne s takým nadhľadom, iróniou a niekedy aj sebairóniou. Film má veľmi kludné tempo, hned začiatočná posteľná scéna má vyše desať minút, na všetko je tu čas. Tie vypučené bradavky a z nich striekajúce mlieko, no Miike nemôže byť normálny, normálneho človeka by toto nenapadlo. Nasmial som sa ako jeden bujak. Jedná extrémne šialená jazda, rodina z Texaského masakru má vážnu konkurenciu. (18.05.2016)

Film o temer nulove vypovidajici hodnote hrajici si na umeni, ale v podstate se jedna o pouhou katarzi retiserovych uchylnych predstav ci snu. Dej chatrny a z filmarskeho hlediska akorat tak nudny paskvil. Od japonskeho filmu bych cekal rozhodne vice, jelikoz se jap. kinematografie zde zpracovavanou myslenkou zabyva uz dlouho a dokazala se s ni uz vyporadat o mnoho lepe, nez v tomto snimku. (17.04.2004)

"Mysterium života je neuvěřitelné. Dokonce i mrtvola může zvlhnout!" Rodina musí držet pohromadě. Všechno zlé je pro něco dobré. Spokojenost jednotlivce - spokojenost kolektivu. Lidské štěstí kráčí spletitými cestičkami. Rigor Mortis je svině. To je jen několik poselství, která jsem z filmu pochytil. Kromě silné pocty síle mateřství (ten závěr za doprovodu hrozně hezké písničky je, navzdory své bizarnosti, neskutečně silný). Jak je film jistou dobu dost nepříjemně hnusný, tak je pak zase třeskutě zábavný. Např. otec je totální magor, ale v tom velmi zábavném pojetí. Faktem ale je, že jsem to čekal trošku šílenější. Co mi však již během sledování tak i po něm vrtalo hlavou nejvíce, bylo zdalipak dostal mikrofonista vynadáno za to, že pořád strkal ten mikrofon do záběru. (23.12.2015)

Tak poďme poporiadku - incest s vlastnou dcérou - prostitútkou, na zaplatenie ktorej ale tata nemá dosť peňazí s tým, že dcérenke sľúbi doplatiť chýbajúcu cenu tak, že peniaze dá neskôr mamičke. Mamička závislá na heroíne, tyranizovaná, bitá a slovne urážaná synáčikom. Syn, šikanovaný v škole aj po škole partiou grázlov. Otecko, podvádzajúci mamičku, zároveň nakrúcajúci reportáže o mládeži, pri ktorých je z času na čas análne znásilnený. V mene nakrútenia kvalitnej sociologickej reportáže je však ochotný prekúsnuť kadečo. Napríklad aj absolútne ignorovať tyranizovanie manželky synom, ako aj synove šikanovanie neznesiteľnými faganmi. Príchodom záhadného cudzinca, ktorý problémy rieši šupou šutrom do hlavy, do rodinného domu sa všetko zmení. V tomto film tvorivo nadviazal na Teorému (Teorema, 1968) talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho. Rodina tak na základe prítomnosti nového príchodzieho má ešte možno šancu na záchranu. V záplave bizarných extrémností a čierno-čierneho humoru sa režisérovi podarilo vytvoriť veľmi svojrázny čudesný, no zároveň zábavný film. Ironizuje v ňom s použitím grotesknej nadsázky, mnohé zvláštne úkazy moderného sveta, ktoré veľa z nás pokladá za normu. (13.09.2020)