Sul più bello
Out of My League
Režie:
Alice FilippiKamera:
Emanuele PasquetHudba:
Marco CasconeHrají:
Ludovica Francesconi, Jozef Gjura, Gaja Masciale, Giuseppe Maggio, Eleonora Gaggero, Franco Ravera, Michele Franco, Elisabetta Coraini, Ilaria Antonello (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Je milá, trochu podivínská a trpí vzácnou genetickou poruchou. Hledat štěstí na internetu s kámoši v závěsu už ji ale nebaví, a tak se rozhodne prožít opravdovou lásku. (Netflix)
Videa (12)
Recenze (21)
Normálně se k hraným věcem moc nevyjadřuju, ale tentokrát cítím potřebu u další z řady shitty romantických komedií z netflixu, na které mě donutila koukat má sestra, udělat výjimku. Neskonalá škoda překrásného vizuálu, některých kouzelně napsaných scén a moc příjemné hudby na takhle tristní příběh. Hlavní hrdinka předestírá, že je hrozně ošklivým káčátkem (přitom je moc krásná a má - aspoň podle mě - akorát neslušivý účes) a trpí cystickou fibrózou (což už tu mimochodem bylo). V obsahu navíc stojí, že je „trochu podivínská“, což vás má low key varovat před nejvíc cringe stalkingem v historii filmu. Nah, není to cute, ani když to praktikuje rozkošná holka. Ve výsledku - možná ve vás „trochu podivínské“ nemocné děvče vzbudí nějaký druh lítosti, nebo i sympatie. Mně přišla povrchní, neskutečně toxická a bohužel mě ani nerozesmála. Ona myšlenka toho, že když je člověk jednou půlkou prdele na hrobníkově lopatě, tak má větší odvahu užívat si život naplno a beze strachu, je moc hezká, ale jde to dělat i líp, než očicháváním použitého ručníku a vidličky random rozmazleného, bohatého a rádoby úchvatně hot borce, který nestojí za nic a i tak hlavní hrdinku ve všem převyšuje - to je jen smutné. ()
S klasickými (ženskými) rom-komédiami sa to má tak, že vás opakovane obdarovávajú rôznymi pocitmi a pritom sa to postupne snažia skaziť kombináciou klišé a fraškoidných vedľajších postáv. Out of my league tak spočiatku pôsobí tiež, postupne ale väčšinu nedostatkov dokáže obhájiť (vedľajšie gay postavy majú vlastnú plnohodnotnú story) a je to celé natoľko pekné, že človeka miesto pojmu klišé napadajú termíny typu starosvetskosť, alebo klasika. Dosť to navyše drží Ludovica Francesconi v hlavnej úlohe, ktorá je presne tak roztomilá, ako sme chceli. ()
Film zo mňa veru nevyžmýkal žiadne emócie a hlavné postavy by sa v reálnom živote nikdy nedali dokopy (hlavná hrdinka stalkuje svojho idola čo by bol pre mňa red flag byť na jeho mieste, vie o ňom všetko ale keď zistí, že žije v paláci je z toho prekvapená, naviac on vyzerá na 30 a ona na 12)...jediné, čo bolo na tomto filme milé a sympatické bola dvojica lesbička a gay ()
Bolo to celkom svieze. Obvykle sa podobnym filmom rad vyhnem, no v tomto pripade som si tento film dokonca sam vypytal. Neviem ani preco, ale nieco ma k nemu potiahlo. Potesil ma pozitivny feeling filmu, aj ked miestami mi to prislo akesi prilis povrchne. Fakt si musela naplnit tie vrecka jeho osobnymi vecami? Miestami mi praveze on prisiel ako ten rozumnejsi. Mimochodom, tie dve lesby mi tam vynimocne nevadili. Hlavne ta baba bola sympaticka. Trochu ma prekvapil zaver, cakal som o cosi konkretnejsie rozuzlenie. Napriek par veciam, ktore sa mi nepacili nemam problem ist do 4*. Hlavne ocenujem, ze sa jednalo o plnohodnotnu komediu, z ktorej sa casom nestal brak tlaciaci na emocie. ()
Tento film patrí do série filmov „umierajúcich tínedžerov, ktorí sa zamilujú“. Námet a teda ani celkové témy snímky nie sú ničím novým a pravdepodobne ani posledným. Isteže ide o variáciu - iná choroba, iné spúšťače kritického stavu/ pravidlá a pohľad „umierajúceho tínedžera“ na svet – avšak podobnosť zostáva. Diváci všeobecne milujú variácie a podobnosti preto ma neprekvapuje, že „neliezol na nervy“ už s omletým. Niekoľko vecí mi však príde vhodné nadhodiť: hlavná hrdina (neuveriteľne mi pripomína Améliu) ako aj LGBTQIA+ vdychujú naratívu celkovú sviežosť a to aj vďaka nie úplne nenápadnému vysmievaniu sa sériám filmov s podobnou tématikov. Medzi jeden z dôvodov prečo považujem tento film za príjemný je rozhodnutie talianských tvorcov neopúšťať rovinu komédie a prepnúť do programu žmýkania emócií. Na záver sa zmienim o pracovnom povolaní hlavnej hrdinky. Istým spôsobom to slúži len k dvom dobrým vtipom a môžeme to považovať za extrémne hlúpe. Čo mi však prišlo zaujímavé (a týmto skladám poklonu Ellie Riuz Rodriguezovej za dabing Ludovici Francesconi), že anglickej verzií bol tento vtip oveľa výraznejší a údernejší ako v originálnej verzií. (Odporúčam pozerať film v originálne a prepínať iba v prípade scén z potravín!) ()
Reklama