gogo76

Dvaja skúsený slovenskí záchranári a horolezci Peter Šperka a Anton Dobeš sa v sobotu 22.6.2013 stali spolu s ďalšími zahraničnými horolezcami obeťami teroristického útoku pod horu NangaParbat. Rád by som aspoň pár riadkov venoval sympatickému a iste dobrému človeku Petrovi Šperkovi, ktorého som síce nepoznal osobne, ale pod prezívkou "ujec" bol a je registrovaný i na csfd. http://www.csfd.cz/uzivatel/211018-ujec/ Pár krát som ho navštívil, dokonca som mal nutkanie mu i niečo napísať, pretože mám Tatry i hory celkovo rád. Ťažko povedať niečo k tomu, čo sa stalo, na to niet slov. Je to nepochopiteľné, strašné, kruté a neodpustiteľné. Keď som sa dozvedel, že jedna z jeho dcér konvertovala na islám, je to pre mňa ešte nepochopiteľnejšie. Neodsudzujem všetkých moslimov, ale je ťažké po tých nespočetných teroristických útokoch a vraždách pozerať na nich bez nenávisti v srdci. Pán Šperka - ďakujem za všetkých , že ste bol. Odpočívajte v pokoji.

Úplne náhodou som v aute, v ktorom okrem svojej muziky mám naladené jedine Rádio Slovensko, natrafil na hosťa - herca Lukáša Latináka. Ten si okrem tradične dobrej nálady do štúdia doniesol i svoje skladby, ktoré chcel dnešným rozmaznaným poslucháčom ukázať. Prekvapil ma dosť, pretože presne toto vyhľadávam na internete ja, teda okrem metalu a Oldfielda. Zazneli výborné skladby z domácej ľudovej tvorby http://www.youtube.com/watch?v=35aApVTDUYI , ale došli sme i na balkán a Gorana Bregoviča , dobrá skladba Ederlezi -  http://youtu.be/bStwaOGxy_Q, niečo z Poľska, ale najviac ma zabila a úplne odrovnala  ruská ľudová pieseň Kôň...Latinák spomínal, že jeho kamaráti, ktorí mu tú pieseň z Ruska doniesli sa ju naučili a pri nejakej akcii ju dajú dvojhlasne. Vraj mu z toho stoja chlpy na rukách. Musím iba súhlasiť, nádhera a chlpy mi stoja tiež.

Konečne som sa k tomu dostal. Plánoval som to už asi tri roky, ale až teraz mi to ako tak vyhovovalo. Cestovať z Košíc do Bratislavy na koncert nie ja lacná záležitosť, ale Sabaton je čoraz populárnejší a z toho mi vychádza , že v budúcnosti budú navštevovať skôr iba hlavné mestá. Zatiaľ sú síce pri chuti, veľmi často chodia na rockové festivaly a navštevovali i menšie mestá, no je otázne dokedy im to šialené koncertné tempo vydrží. Napadlo mi, že spojím koncert s prehliadkou mesta. Bratislavou som niekoľkokrát prechádzal, ale nikdy som ju poriadne nevidel, takže som spojil príjemné s užitočným.  Koncert bol výborný a "metalový dav" ich opäť privolal na pódium už kultovým skandovaním "Ešte jedno pivo!"...Brodén z toho má evidentne radosť a neodpustil si poznámku, že sme jediná krajina, ktorá ich volá takouto hláškou. Bratislavský MMC klub je síce vybavený na podobné akcie, ale hala sa mi zdala dosť malá, bolo to tam dosť natrieskané. Sabaton má energie na rozdávanie, Brodén spieva, skáče má čas i na srandovanie. Toto sú praví vikingovia. ------Pozdravujem užívateľov Rambo159 a Stinger88 s ktorými som sa stretol a koncert i pivo sme dali spoločne...Takže o rok sa snáď uvidíme opäť. 

Trvalo to celé roky, ale nakoniec som sa dočkal. Vždy som Pražákom závidel tie koncerty filmovej hudby. Kvôli veľkej vzdialenosti, to bol iba môj nesplnený sen sa na takýto koncert dostať. Až raz 14.2. roku pána 2013 nadišiel ten deň...Aj keď sme vďaka svojej blbosti nemali najlepší flek, koncert som si dokonale užil. Výhľad sme mali dobrý, ale sedeli sa úplne vzadu a ten zvuková akustika už nebola taká silná ako priamo v "kotli". Keďže jedného člena filharmónie(huslista) osobne poznám a celé roky som ho už otravoval, kedy budú hrať filmovú hudbu, tak musím s veľkou úľavou povedať, že som sa konečne dočkal. Podľa jeho slov hrali niečo také po prvý krát. Ja len dúfam, že nie posledný, pretože ovácie a potlesk nemali konca, bolo vypredané už takmer dva a pol týždňa pred koncertom a pani pri pokladni sama povedala, že sú v šoku z toho ako sa lístky rýchlo rozpredali. Osobne som kúpil jedny z posledných na voľné sedenie. Stačilo meškať hodinu a lístky by som už nemal. Len pre zaujímavosť napíšem poradie skladieb ktoré hrali: Hook, Piráti z Karibiku, Schindlerov zoznam, Pán prsteňov, Misia, Harry Potter, Narnia, Scent of woman(Tango), King Kong, a záverečný mix skladieb od J. Williamsa - E.T., Jaws, Raiders of the lost Ark, Star wars, Superman. Ako prekvapenie na záver hrali Jurský park a pre neutíchajúci potlesk pridali ešte pecku na záver - Sedem statočných...Wow to bola paráda!!! Na ďalší koncert budem striehnuť ako sup... 

Kto by nepoznal túto slávnu fotografiu? Obed robotníkov na vrchole mrakodrapu je nezabudnuteľná fotografia a poteší i slovenská účasť s fľaškou whisky v čase prohibície(!) aj keď to bol vraj iba žart. Gusti Popovič precestoval svet a pracovalo tam s ním vraj mnoho Slovákov z Oravy či Spiša. Manželke poslal domov pohľadnicu a na zadnej strane je po východniarsky napísané: "Nič še Ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku...Tvoj Gusti."  Jeho návrat na Slovensko nebol najšťastnejší pretože tesne pred koncom vojny ho pred vlastným domom zabila črepina z bomby. Na jeho hrobe vo Vyšnom Slavkove je pripevnená i slávna fotografia. Mne z toho vychádza celkom slušný námet na film. Sociálna neistota, chudoba, vysťahovalectvo, drina v Amerike, slávna fotka a nešťastná smrť po návrate domov...

Stotožňujem sa s výrokom jeho manželky, ktorá povedala: "Odišiel jeden z posledných veľkých československých hercov, Na Slovensku ešte žije Štefan Kvietik, inak už nikto"  Za seba dodávam, že sa pozabudlo na Chudíka či nedávno zosnulého Ela Romančíka. Môj najobľúbenejší film s Brzobohatým - Noční jazdci... A prečo si vybral za manželku Gregorovú? "Je to v těch očích..." http://www.youtube.com/watch?v=LX4CL2IyIEQ

Je to prvý krát, čo som videl slávnu filmovú hviezdu naživo. Nikdy som za tým nešiel, ale teraz hviezda prišla za mnou. Takmer. 100 km od Košíc nebol problém, navyše mám rád ak sa spojí príjemné s užitočným, takže sme si popri tom s rodinkou pozreli aj Ľuboviansky hrad. Popravde, vôbec som nevedel, prečo Van Damme prišiel, Nestwille mi nič nehovorilo a ani som po tom nepátral. Až na mieste som si to zrátal a postupne som sa dopracoval k záveru, že prišiel pokrstiť či otvoriť Nestwille park, v preklade liehovar. Van Damme dorazil na miesto, ľudia vedeli, že je tu, ale venoval sa novinárom , malým karateristom a úplne hotový vraj bol z nášho už 68! násobného majstra v karate a iných bojových kategóriách- Romana Voláka.http://youtu.be/IrZk_glP3hg    Bez debaty, Volák je lepší ako Van Damme, ale nie taký slávny...Hviezda mala meškanie vyše 1,5 hodiny, ľudia už boli nervózny, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Cez dav sa k nemu nedalo bližšie dostať, najviac som sa priblížil na dva metre. Video ktoré tu je, robil môj kámoš užívateľ "cukorek". Sľubovaná pol hodina na autogramiádu nakoniec nebola, rozdal pár podpisov tým, ktorí boli najbližšie. Ešte pred tým ako som tam vyrazil, som si celý čas hovoril, ako chce podpisovať fotky 10- tisícovému davu...Asi by ho zapučili chudáka.. No nič, horúco bolo, schladil som sa na hrade a večer videl Van Dammeho. Dobrý výlet...

Nie je im sveta žiť? Postaviť si dom bez povolenia v Slovenskom raji, rúbať tam stromy, kradnúť susedom, jazdiť mestskou dopravou zadarmo, podpáliť hrad, ktorí ani Turci nedobili, brať 1000 - 1500 eur mesačne prídavky na deti...Načo pracovať??? Biely gádžo odrobí. 

Je radosť ho počúvať a prežívať tie krásne chvíle s niekým , kto by vlastne vôbec nemusel. Antero svoje sympatie nijako neskrýva a priznáva, že Slovákom fandí roky. Rozprávkové víťazstvo tímu Slovenska s ktorým sa veľmi nepočítalo, nad hviezdami z NHL nabitým mužstvom Canady. 

 Z jeho hlasu je úplne jasné ako fandí Slovensku. To ako živo sa ponoril do komentovania, to sa len tak nevidí, to snáď ani naši takto neprežívali. Zápas s Canadou bol okomentovaný tiež veľmi dobre ,ale zápas s Českom to bola komentátorska lahôdka, hlavne druhý Šatanov gól, aj z toho dôvodu, že to bol veľmi dôležitý zápas a navyše Antero Mentaranta veľmi dobre pozná obidva naše bratské národy i slovenskú smolu, ktorá sa vždy pri našich vžájomných zápasoch na nás neskutočne lepila...Tak aspoň nejakú čestnú medailu tomuto chlapíkovi...

Vújtek, Vújtek...Ty pacholku jeden...Skvelý reklamný šot, ktorý som si užíval pred každým zápasom a kto by čakal, že on naozaj vidí, to čo mnohým unikne. Nikdy nepodceňuj bojovnosť a túžbu po víťazstve.................................................................... "Možná sem zažil omnoho víc, než kterýkoliv z vás...Možná, vidím věci, které vám uniknou...Při moji práci jsem získal mnoho přátel, bohužel, některé nosím už jenom ve svém srdci...Asi na mnoho věcí máte jiný pohled než li já...Ale něco máme zaručene spoločného...POCIT Z VÝHRY..."

Náhodne objavené, ale výborne som sa zabavil. Zvlášť pobaví nás z ďalekého východu. Zaplavili sme celý svet. Vychodňar sa nestratí...

Strašne sympatický pár, bohužiaľ bývalý. Aj preto čo dopustil v  Boha neverím...Trochu zamrazí pri vete: "Nechcela ma doma, tak ma poslala do Ruska"

Je to už takmer týždeň a ja neprestávam myslieť na najväčšiu hokejovú tragédiu v Rusku. Tak pre Česko ako aj Slovensko je to veľká strata. Aby som pravdu povedal, prvú noc som toho veľa nenaspal a nadránom sa mi s ním dokonca snívalo. Musím si dookola pokladať otázku, prečo mám pocit akoby mi umrel niekto blízky príbuzný, keď je to pre mňa vlastne cudzí človek. Hokej pozerám od detstva, pamätám ešte MS v 85 roku.  Demitrovu kariéru i cesty úspešných slovákov v NHL som sledoval a sledujem dodnes. Vždy keď som Demitru zazrel v tv , zostal som . Videl som všetky jeho reprezentačné zápasy, všetky jeho góly, počul väčšinu jeho rozhovorov, viem o  jeho deťoch i manželke a  poznám aj osud jeho syna, ktorý žil iba štyri dni.Tak sympatický pár a vzťah aký mal s manželkou Máriou v dnešnej dobe ťažko hľadať. Práve jeho smrť pôsobí najviac zdrvujúco, hlavne preto, že so slzami v očiach  sme sa s ním  iba pred štyroma mesiacmi lúčili. Pravda, vtedy iba hokejovo, teraz už navždy. Urobil pre Slovensko a hokej strašne veľa. Nikdy nezabudnem na jeho góly, jeho neopísateľnú radosť s každého gólu a rozpažené ruky, bratia Česi mu určite odpustia gól Vokounovi, krásny samostatný nájazd proti Rusom vo Vancouri, ocenenie najproduktívnejší hráč olympiády Vancouver 2010, trojnásobnú účasť v Allstars tíme v NHL, jeho 16 szón v NHL, jeho prístup k reprezentácii, "šiltovkový" hatrick v drese LA Kings, kapitánske "C" na MS na Slovensku, jeho dojímavú rozlúčku s reprezentáciou, jeho návštevu s manželkou v Adela show...Bol by taký smútočný ošiaľ, keby spadlo lietadlo s našimi politikmi? Hovorím za seba, že nie.Toľko radosti, koľko mi dal hociktorý Demitrov gól, mi nedá žiadny súčasný politik za celý svoj život. Prečo politici? Pretože pre nejaký hlúpy politický sumit sa letelo tam, kam sa vôbec nemalo.Sedeli spolu. Demitra s Rachúnkom a Vašíček s Marekom hneď pri nich. Vašíčka som poznal z NHL, Rachúnka si budem pamätať ako priklincoval namysleného Arťukina na plexisklo, ktoré nevydržalo a Mareka v úžasnom videu, kde dal takmer do držky novinárovi, ktorý by si to zaslúžil. Áno, poplakal som si a nie raz. Nezabudnem na Vás chlapci...

Pocta hokejovej legende svetového formátu s mrazivo dojímavou hudbou.

Budete mi chýbať...Demitra, Marek, Vašíček, Rachúnek...Video z rozlúčky, ktoré som tu vložil tesne po MS v hokeji, pôsobí po tragédii  neuveriteľne smutne. Zrazu tie zábery pôsobia úplne inak , akoby niekto hore riadil náš osud. V súvislosti s tragédiou sú tieto zábery právom najpoužívanejšie. Demitra bol najproduktívnejším hráčom tohto klubu a fanúšikmi zvolený aj za najobľúbenejšieho. Spomienkovú knihu, ktorú mu fanúškovia ruského klubu dali pripraviť mu už bohužiaľ neodovzdajú. Lúčil sa a plakal za vás všetkých bratia hokejisti...

Ešte pred posledným zápasom som si hovoril, že ťažko nájdem moment z  našich nevydarených majstrovstiev , ktorý by mi naveky utkvel v pamäti...prišiel na záver a bol neskutočne silný, smutný a dojímavý...Takú zvláštnu atmosféru som na štadióne nikdy nevidel. Plakali diváci , plakal Demitra a ja som mal čo robiť, aby sa mi nepustili slzy. Vždy , keď si to pustím, je mi do plaču. Na toto sa nezabudne...

Veľký hit. Lepší a silnejší než originál.

Krásny úvod ...ako z rozprávky. Ide mi z neho mráz po chrbte.