Kdo jsem:
- - - - - - - - - - - -
Pamätám sa na to akoby to bolo dnes. Ležím v rodičovskej spálni, píše sa rok 1988 a mamka z krabice vyťahuje čiernu skrinku značky DAEWOO. Pýtam sa, čo to je? Vraj video. Prvý kontakt s touto vecou. Neskôr som sa dozvedel, že sme si ho zadovážili po známosti a stálo vtedajších 10 000Kčš. Pri maminom mesačnom plate 1600Kčs nereálna kúpa. Po úvodnej zoznamke sme zistili, že vlastne nemáme čo pozerať. Pár mesiacov pred nami si však totožný kúsok zadovážil otcov brat s rodinou, a tak sa k nám dostala prvá skutočná VHSka. Samozrejme otrasne nahratá a nadabovaná jedným človekom, päť sekúnd po vyslovenej vete (grgnutie dabéra nebolo nezvyčajným javom :)). Vtedy sa však takéto veci neriešili. 
O panictvo som prišiel s filmom Piatok trinásteho 6: Jason žije. Neopísateľný a hlavne desivý zážitok. Pre päť ročného chlapca následná niekoľkomesačná nočná mora. Jasona Woorheesa v starej brankárskej maske s mačetou v ruke som stretával snáď každú noc. Bŕŕ. S odstupom času sa bavím ešte na jednej veci. Tento prvotný zážitok sme zažili až tri generácie naraz. Ja, mama a starká. Kultovou ostane pre mňa situácia po skončení filmu. Mama vyťahuje kazetu von z videa a starká jej hovorí: Otoč ju naopak a vlož ju tak. Na druhej strane bude asi ďalší film :). 
Od tohto okamžiku sa u nás doma s kazetami roztrhlo vrece. Otec našiel ideálny zdroj. Jeho jednoruký kamarát nejakým spôsobom nahrával zo zahraničných kanálov desiatky béčkových, céčkových a kadejakých iných filmov každého druhu a dabingu. V tomto období sa ku mne dostali také veci, ako Krvavý šport (odvtedy som chcel byť Van Damme a zároveň vedieť triasť prsiami ako Bolo Yeung), Komando (keby som tak mohol ten strom na pleci niesť ja), Cobra (Stalloneho zavesenie záporáka na hák) alebo Scarface. Zjazvená tvár bola samozrejme s polským dabingom a otec na kazetu napísal názov: Blizna :). Al Pacino a jeho jatky ma dostali natoľko, že som si dal v priebehu roka snáď 20 repríz. A takto to pokračovalo každý rok. 
Okrem akčných "bohov" s vypracovanými a namazanými prsiami ma najviac brali horrory. Niektoré mi stihli za tie roky vyšumieť z hlavy, ale pár z nich si dodnes živo vybavujem. Mimo spomínaného Piatku trinásteho som bol odchovaný Vývrheľom z pekla (Absurd - strašidelný talian George Eastman a jeho vŕtačka cez hlavu skuvíňajúcej sestričky), Night of the creeps (nezabudnuteľná scéna, keď sa mŕtvola vykopáva z pod parkiet rovno do obývačky nič netušiacej babičky.. a samozrejme lietajúce hlodavce spôsobujúce nákazu), Bavovi Démoni 1-2 (odvtedy som sa bál zapnúť telku, aby mi z nej postava nevyliezla), Raimiho Lesní duchovia 1-3 (v pivnici nájdená desivá nahrávka), či Krvavé plemeno cvičené k zabíjaniu alebo démonický potápač/vrah z Fantóma Amsterdamu... Dalo by sa spomínať ešte veľmi dlho.
No a čo bolo ďalej? Prišla éra požičovní, a tak sa začalo šľapať na Intersonicu. Nezabudnuteľná zvučka :) a dodatok: Intersonic uvádí.. Bolo to parádne. Ešte pred samotným filmom upozornenie o zákaze kopírovania (rozmnožovalo sa samozrejme na kusy), potom napätie od koľkých rokov je film prístupný a ukážka.. Desiatky ázijských upútavok, stovky naširoko roztiahnutých nôh v podaní Van Damma, tisícky rozstrieľaných parchantov Stallonem, Schwarzeneggerom, Dudikoffom, Norrisom, Lundgrenom, či Seagalom. Široký výber, chabá kvalita, no žralo sa všetko, a vo veľkom.
Keď sa začala pomaly ale isto uzatvárať táto krásna videoéra dostával som sa do puberty a bolo mi to viacmenej jedno. Tešil som sa, že sa dá už takmer všetko vidieť v telke, že môžem kedykoľvek bez rodičov vybehnúť do kina. To sa začal písať rok 1995 a pomaly sa ku mne na veľkom plátne dostávali pecky ako Skala, Twister, Deň nezávislosti, Posledný zostáva.. Ku svojim detským láskam som sa ešte naposledy vrátil v roku 1996 filmom Maximálne riziko. V hlavnej úlohe sympatický, ale biedne hrajúci Belgičan. Všetci vieme o kom je reč. Po rokoch mi bol prvýkrát na smiech. Do kina chodím prakticky dodnes, aj keď už len sporadicky. Éra rýchleho internetu, predplatený rapidshare a domáce pohodlie. Nikdy to však už nebude ako v ére videoboomu. Vtedajšia atmosféra mala, pre malého prcka, nezabudnuteľné čaro.
dovidenia v pekle, priatelia!
