jakeer

Môže sa to javiť ako sračka, keď je merítkom kvality celá doterajšia tvorba Clinta Eastwooda. Ale v porovnaní s bežnými smrteľníkmi to je priemerný film. Neužívate si, že vidíte Clinta na plátne, jeho rolu mu neveríte - Clint Eastwood proste chcel hrať Clinta Eastwooda a tak ako deväťdesiatročný starec mláti tridsiatnikov a tí sa ho boja. Hoci som mal z úvodu pocit, že pozerám The Room, no keď sa naplno dostaneme do žánru road movie, je to znesiteľné. Vrchol Clintovej tvorby bol v rokoch 1992-2009. Potom prišli 2010's a pochybné patriotické filmy o radovych amerických hrdinoch ako Americký ostreľovač, Sully či Paríž 15:17. V podobnej línii však tesne pred Clintovou 90kou vznikli výborné filmy Pašerák a Richard Jewell a tu musel každý uznať, že majster je stále vo forme. Cry macho je možno prvý príznak toho, že sa aj na Clintovi podpísal zub času, a hoci to nebola jeho kvalitná režisérska práca, po hereckej stránke vďaka svojej charizme vie stále film vytiahnuť o stupienok vyššie, v tomto prípade zo sračiek do priemeru.

Bláznivý úvod mi nesadol a našťastie mylne som sa nazdával, že celý film bude podobná fraška. Neskôr sa z toho stala štandardná dráma (a zrazu začal mať zmysel aj úvod). Je to najmenej sorrentinovský film vôbec. Z jeho osobitého filmárskeho štýlu tu vidíme len zlomok, naozaj je to jeho najcivilnejší počin. Osobná výpoveď, ktorá má ako Sorrentinovho fanúšika bavila - sledovať zrod génia. Plne rozumiem, že neznalému mainstreamovému divákovi odkojenému na netflixáckom cecku to môže prísť ako tuctový príbeh. Prijať sa dá aj otvorený koniec, hoc si hlavný hrdina napriek očakávaniam so sexy tetičkou nevrzol (o tom, s kým áno radšej pomlčme - niet nad múdre rady otcov). P.S. Verím, že v ďalšom filme už bude mať Toni Servillo čo hrať.

Vždy je veľmi zlatunké, ak kritika kapitalizmu príde z Hollywoodu. Tento raz sa nenechali zahanbiť ani európski kaviároví socialisti. Pristupuje sa k tomu prvoplánovo, až detinsky (kritika influencerstva, luxusných večier, podnikania so zbraňami, atď.)... Divákovi sa má asi dostať pocit zadosťučinenia, keď sa robotnícka trieda vzbúri... Piráti v tomto filme nejdú po majetku, ale spáchajú rovno teroristický útok. A k tomu tá neskutočne prepálená stopáž, keď sa väčšinou nič nedeje. Napokon na margo tunajších ospevných komentárov: Čo preboha je na tomto filme originálne? Je to Climax zmixovaný s Titanicom a Stroskotancom. Nehovorím, že to nemalo svetlé momenty, či humor - na kapitánskej večeri som sa nahlas zasmial, ale inak to bolo utrpenie.

Na škandinávske pomery celkom tuctový film. Hlavný hrdina smutný starec odmietajúci moderné technológie, jeho vnuk typický tínedžer večne ponorený do tabletu, dcéra nasraná, že sa o ňu nikdy nezaujímal a napokon galerista z aukčnej siene archetypálny kapitalistický chamtivec. Dedko a vnuk však prekonajú generačnú priepasť, zblížia sa a posmrtne sa urovnajú vzťahy aj s dcérou. Horkoskadký happyend ako vyšitý. Námetom skôr film amerického typu, severské je akurát pomalé tempo.

Má to vtip, kritiku spoločnosti, dobrý strih, retro hudobný podmaz, herecké hviezdy a napokon to celé smeruje k ničomu. Šokujúce je to možné explicitným násilím, inak ničím iným. Nevyužitý potenciál postavy detektíva či sekretárky. Ako triler film vôbec nefunguje, skôr zostáva po celý čas groteskou. Záver má asi navodiť mysteriózny nádych a.k.a Donnie Darko - aby diváci diskutovali, ako to vlastne bolo a čo je realitou. Ak to malo vystreliť Christiana Balea do prvej ligy, tak to účel splnilo - neskôr hral omnoho komplexnejšie postavy.

Film mi ponúklo HBO Max a nebol to zlý výber. Je z toho cítiť, že to je adaptácia divadelnej hry, čo film vždy do veľkej miery limituje. Tlačí sa veľmi na pílu a niektoré scény už nevyznievajú autenticky. Ale herecké výkony všetkých štyroch hereckých predstaviteľov snímku povyšujú na mnou udelené štyri hviezdičky.

Po dlhom čase mám pocit, že som nejaký film nepochopil. Preto je celkom možné, že sa mi to nepáčilo mojou vinou. Na jednu stranu musím uznať, že Piargy netrpia žiadnymi detskými chorobami slovenského filmu (obzvlášť z dedinského prostredia). Scenár a najmä dialógy pôsobia autenticky, nešuštia papierom. Štyria hlavní hereckí predstavitelia hrajú bezchybne. Postava Lucie Siposovej je už trochu karikatúrou. Nesadla mi však umelecká štylizácia. Odkaz filmu mal zrejme smerovať k poznaniu "Tak sa vtedy žilo." No neviem, ako tomu pomôže, keď dronové zábery prekonvertujeme do čiernobielej farby. Reálie Slovakštátu nijako dej nerozvíjajú, slúžia skôr na dobové zaradenie deja (a čiastočne na vykreslenie kľúčovej úlohy cirkvi v tom období). Aj scény s prvkami nadprirodzena skôr dokresľujú predstavu, že akým nezmyslom vtedy verili dedinčania (rozdiel medzi mestom a dedinou v roku 1939 je podľa filmu až civilizačný). Napokon zostáva holý príbeh hlavnej štvorice, ktorý by sa dal zhrnúť v troch vetách (čo sa podarilo už v oficiálnom texte distribútora). K Piargom sa však po čase určite vrátim a pokúsim sa v nich nájsť to, čo mi možno teraz uniklo.

Amerických nezávislých filmov o šikane na strednej škole nie je nikdy dosť. A ešte keď k tomu pripočítate telekinézu, sám Stephen King by to lepšie nevymyslel. Dalo sa na to pozerať, ale záver bol mimoriadne hlúpy.

Filmov, kde hlavná postava iba telefonuje som už videl niekoľko a preto to nepovažujem za nejaký riskantný experiment,, keďže to vždy dopadlo dobre. Výnimkou nie je ani Locke, kde Tom Hardy potvrdil, aký dobrý herec to je. Režisérovi sa naozaj podarilo vytvoriť atmosféru nočnej jazdy. Scenárista (totožná osoba s režisérom) zas vymyslel životnú situáciu, ktorá je zaujímavá a názory divákov na hlavnú postavu sa budú rôzniť. Veľmi príjemne sa mi na to pozeralo a zniesol by som aj rozsiahlejšiu stopáž. Trochu zamrzí, že na konci sa nedozvedáme, ako sa obe dejové linky (osobná a pracovná) uzavreli.

Ak by som sa mal podieľať na marketingovej kampani pre artové filmy, tak určite by som neznalému divákovi neukázal tento film. Je to totiž ten typ snímky, kvôli ktorým väčšina ľudí artovky nenávidí.