jakeer

Po rokoch som si napokon pustil tento miliónkrát parodovaný blockbuster a nestačím sa čudovať. Ani nie tak kvalite filmu, než tunajšiemu hodnoteniu, či celosvetovému úspechu. Áno, scenár je béčkový, ale... vlastne žiadne ale nie je. Od dvoch hviezdičiek to zachraňuje charizma Neesona. Aj pri skromnej stopáži je tam niekoľko samoúčelných scén len na vyplnenie času. Vďaka tej šablónovitosti vôbec nefunguje trilerová časť filmu - niet sa o koho báť, keď vieme, že všetko napokon dobre dopadne. Nefunguje ani "krimi" - od začiatku vieme, kto stojí za únosom a vie to aj hlavná postava. Na konci dňa je to iba bezduchá strielačka, kde je akcia po remeselnej stránke kvalitne natočená. Urobiť tomu pokračovanie, bez toho aby som ho videl, je zhovadilosť. Pritom Neeson bol taký dobrý herec, ale Taken nasmeroval jeho kariéru do sračiek (útechou mu môžu byť zarobené milióny).

Je to natočené naozaj verne, film pojednáva o strašlivom životnom príbehu. No ani filmom o holokauste nedávame automaticky plné hodnotenie a prihliadame aj na remeselné kvality. S výnimkou predstaviteľa hlavnej postavy sa tu nestretávame s ktovie akým svetovým herectvom. Neodpustíme si ani niektoré klišé, napríklad hrdina sa čuduje, že telefón vďaka GPS rozpráva (aby sa demonštrovalo ako dlho je už zavretý - pritom v base smartfón určite nevidel, že jo). Nemožno sa vyhnúť inému filmu s takmer totožnou problematikou, ktorý som videl pred pár mesiacmi a ktorý bol nakrútený dokonale - Présumé coupable.

Určite je to veľmi kvalitné. Netuctovo podaná chlapčenská tematika, vyrovnávanie sa s odchodom rodiča, postavenie sa voči zlu a ani africká linka nie je samoúčelná, ale dokresľuje tu dánsku. Plné hodnotenie nedávam len preto, lebo to je môj piaty film od (už teraz obľúbenej) režisérky a radil by som ho niekde uprostred (teda videl som už od nej aj lepšie veci). Už to dávno nie je Dogma 95, táto tvorba sa posunula niekde k stredu, k obyčajnosti.

Koncept filmu natočeného (akože) na jeden záber je vždy ambiciózny a tuto to sprvoti vyzeralo, že to bude výborne využité. Prišlo mi to ako skvelý vhľad do toho, aké charaktery ľudí pracujú v gastre, takisto aj hostia, ktorí obľubujú posh reštaurácie. Je tam aj Instagram, influenceri, čiže ideme na tepe doby. Neskôr ma to však už prestalo zaujímať a napokon sa z filmu stal príbeh len o osobnej tragédii hlavného hrdinu. Ak by sa to držalo každodennosti a nesnažilo sa do toho priniesť zbytočnú drámu, spapal by som to aj s navijákom.

S veľkou nevôľou som pri kupovaní lístkov do kina prijal fakt, že film je dabovaný. Akoby nestačilo, že francúzske komédie nemám rád. Keď to začalo, pozerali sme na seba, že aké je to trápne a debilné. No ono to bolo napokon až tak debilné, že to bolo neskutočne zábavné. Beriem to tak, že všetky hviezdy sa dnes večer spojili, aby ma tento primitívny humor pobavil. Napriek tomu, že dej bol veľmi jednoduchý, oceňujem prekvapivý twist či pomerne dôvtipné uzavretie (takmer) všetkých liniek, ktoré sa na začiatku hoc aj nenápadne otvorili. Doma som si na nete hneď objednal vysávač Kärcher.

Batmana mám rád od detstva, ako jediného komixového hrdinu. Pri každej jednej adaptácii sa rieši, ako to bude poňaté. Nolan urobil jednoznačne najlepší počin po filmárskej stránke, je to najrealistickejší príbeh a aj herectvo. Avšak celkom oprávnená výčitka bola, že to už vlastne nie je film o Batmanovi, čoby komiksovom hrdinovi. Naopak, Burtonova adaptácia bola síce s exponovanejším herectvom, ale svojim vyznením je to noir, skvele poplatný dobe vzniku filmu. Joel Schumacher nadviazal na Burtona a išiel v tej komiksovosti ešte ďalej a temný Gotham vymenil za výstrednosť s pastelovými farbami (jeho prvý počin "Batman navždy" sa dá ešte považovať za slušný film, narozdiel od tej ohavnosti s Clooneym a Schwarzeneggerom, ktorá nasledovala potom). Veľmi som si obľúbil aj seriál Gotham, kde už realistickosť išla bokom na úkor komiksovosti a bohapustej zábavy. Bol som zvedavý, aký balans medzi týmito dvoma rovinami nastaví Reeves v roku 2022. Išlo to najviac do seriálu Gotham, nasilu reznutým s Burtonovou noir estetikou (fakt mi to prišlo, že sa hráme na 90ky). Tá bola prítomná v každom jednom zábere. A veľmi kvitujem, že sa režisér chcel maximálne odlíšiť od megaúspešného Nolana. Umelecké spracovanie bolo dokonalé a o to viac ma mrzí, že to nebolo podopreté kvalitnejším príbehom. Akceptoval som, že to je film zrejme pre fanúšikov Batmana a mnohé veci z kánonu zdanlivo netreba vysvetľovať (ako napríklad smrť Brucových rodičov, no napokon to tam chýbalo). Taktiež nedostatočne bol rozvinutý vzťah Bruca a Alfreda (pričom všetky doterajšie filmy mali silného Alfreda). Nefanúšik tiež nepochopí, ako významní sú gangstri Falcone či Maroni. A napokon skvelo vykreslovaný hlavný záporák - Riddler, ktorý svojou geniálnou šialenosťou terorizuje Gotham v konečnom dôsledku urobí nelogickú vec, mimo jeho charakter (skôr by sa to hodilo Jokerovi). Vlastne celý záver je samoúčelný, len aby mohol Batman prezrieť (lebo vraj celý príbeh je o jeho zlyhaní, pritom on robil čo mohol a kreténskí policajti mu hádzali polená pod nohy). Aj vďaka teatrálnemu herectvu film balansuje nad pripasťou béčkovosti. Prúser to však nie je: ak by som mal tento počin niekde umestniť v mojom pomyselnom rebríčku, tak by bol za všetkými troma Nolanovými filmami, za Burtonovou dvojkou so skvelým DeVitom, ale pred Burtonovou jednotkou s prehrávajúcim Nicholsonom a ďaleko pred Affleckom. P.S. Napokon sa vrátim na úvod, lebo veľkou témou okrem "realistickosť vs komiks" bolo vždy aj hlavný fokus na postavy. V Burtonových filmoch išiel Batman do úzadia na úkor záporákov (Joker a Penguin), v Nolanovej trilógii to bolo tak fifty-fifty, no v tomto filme sme jednoznačne fokusovaný na hlavnú postavu. A tento odmeraný, zatrpkmutý Batman sa mi páči.

Človek by sa aj štvorhviezdičkovo bavil, len by sa na tento blízkovýchodný počin nesmel pozerať západniarskou prizmou elementárnej logiky. Nepoznám iránske reálie či právny systém, v našej spoločnosti by však takýto príbeh zrejme nevznikol. Budem veriť, že tamojšia spoločnosť je vyobrazená verne. V porovnaní s našim západným svetom tu je jediný spoločný menovateľ - priam až zúfalý boj o verejnú mienku. V scenári mi vadili oslie mostíky . ako napríklad (spoiler), keď celý hrdinský príbeh hlavného hrdinu padol na tom, že jeho frajerka zahrala ženu, ktorej mal vrátiť zlaté mince. Aj absolútny blbec (čo hlavný hrdina zďaleka nebol) by musel vidieť, že to je plán vopred odsúdený na poriadny prúser. Mnohé dejové linky ostali neuzavreté (a to doslova, nie že divák si ma domyslieť), ako napríklad, že kto na "hrdinu" stále donášal a kto spískal hlavný spor: hrdina alebo veriteľ. Inak sa mi film páčil, postavy a ich konanie boli autentické a uveriteľné a celkom rozumiem, čo chceli tvorcovia tým celým povedať.

V roku 2013 skončil môj najmilovanejší seriál všetkých čias - Dexter a ja som myslel, že sa už s prichádzajúcou jeseňou nebudem mať rok čo rok na čo tešiť. No Showtime nenechal na seba dlho čakať a takisto v r. 2013 prišiel Ray Donovan. Hneď sa zaradil k seriálom, ktoré ma chytili za srdce. A (dramatické) seriály, ktoré ma chytili za srdce sú iba štyri (okrem spomínaného Dextera a Raya sú tam ešte Six feet under a Masters of Sex). Aby ste pochopili, ako veľmi som si Raya Donovana obľúbil, tak uvediem seriály ako Homeland, House of Cards, Breaking Bad, Narcos, Banshee, atď, t.j. seriály, ktoré som s radosťou pozeral, vnímal som ich nesporné kvality, no za srdce ma nechytili. Ray Donovan sa však stal pre mňa symbolom chlapskej zábavy a Liev Schreiber jedným z najobľúbenejších hercov. V konečných fázach seriálu to už bola zhmotnená depka, ktorú si som si vychutnával s pohárikom whisky a spoločne s hlavnými hrdinami som si prípíjal Slainte! Epizóda, kde umrela Abby, bola mojim najsilnejším seriálovým zážitkom vôbec. Po poslednej seriálovej sérii som bol zničený myšlienkou, že sa príbehy týchto hrdinov neuzavrú. Som tak veľmi rád, že tvorcovia aj za levieho podielu Lieva Schreibera - napriek nie až tak masovému úspechu seriálu - vybojovali aspoň tento záverečný TV film. Azda aj pod vplyvom negatívnych emócií z ukončenia návratovej série Dextera, ktorú som dopozeral pred týždňom, sa mi tento koniec Raya Donovana veľmi páčil. Uzavreli sa príbehy tejto narušenej rodinky, no geniálne je zavŕšenie vzťahu Raya a Micka (ktorý bol vždy hlavným leitmotívom seriálu).

Ťažko to hodnotiť. Na jednu stranu ma film napriek tej brutálnej stopáži bavil a ani raz som sa nepozrel na hodinky (a hádam to nebolo len vďaka tomu, že som bol natešený z toho, že nás po čase opäť pustili do kín). Na druhú stranu, nebyť tej plejády hviezd, film by ťažko stál za zmienku, nijako geniálny námet to nie je. Boli tam mnohé detské choroby amerických filmov - postavy rozprávajúce po anglicky s rádoby talianskym prízvukom, prehrávanie, postavy nestarnúce v reálnom čase - manželstvo Gucciovcov trvalo 22 rokov a Gaga s Driverom nám vôbec nezostarli. Okrem iného je to zlé najmä v tom, že divák sa ťažko zorientuje v čase. Postava Jareda Leta bola zbytočná, v podstate to bola karikatúra. Možno sa tvorcovia chceli držať reality, ale keď mohli úplne vyškrtnúť druhú dcéru hlavného hrdinu, mohli aj jeho bratranca. Musím na záver pochváliť Adama Drivera - hoci som o jeho hereckom umení nikdy nepochyboval, doteraz som ho videl len vo filmoch, ktoré má minuli. Tuto hral skvele. Najlepší za mňa bol Al Pacino, vyložene si to užíval. Lada Gaga si po boku reálnych hereckých es hanbu neurobila, hrala podľa mňa lepšie ako v Zrodila sa hviezda (hoci tu bola jej postava menej ľúbivá).

SPOILERY. Viac som toho popísal k celej sezóne New Blood. Tú som si od začiatku užíval, dokonca aj prvé dve rozjazdové epizódy, ktoré nás mali navnadiť na reálie Iron Lake. Nástup Harrisona bol štylizovaný, ale ok, nejako museli prepojiť starý život Dextera v Miami s tým novým v chladnom malomeste. Hlavný záporák v podobe Clancyho Browna bol dokonca jedným z najlepších z celého seriálu. Aj predposledná epizóda ma tak navnadila, že som sa tešil celý týždeň ako už dávno nie. Zatknutie Angelou bolo super. A odvtedy to už bolo čudné, uponáhľané... Vražda Logana bol nepotrebná, vôbec sa nehodila do tejto série, celého seriálu a charakteru Dextera. No stala sa povestným neuralgickým bodom, za ktorým už bolo jasné, že inak ako smrťou hlavného hrdinu to skončiť nemôže. A šup - koniec! Výstavba tu bola ako na tradičnú dexterácku (showtimácku) dvanásťdielnú sériu, no tuto sa to v desiatej epizóde rázne utlo. Mnohé otázky zostali nezodpovedané, príbehy neuzavreté a na priestore pár minút bola ukončená nielen návratová sezóna, ale celých šestnásť rokov s Dexterom. Michael C. Hall povedal v talk show s Colbertom, že týmto návratom chceli fanúšikov zbaviť pachuti, ktorá zostala za pôvodným ukončením v ôsmej sérii. No neviem, či sa im to podarilo. S koncom v podobe smrti Debry a odchodu Dextera do vyhnanstva som vedel žiť, ale vykúpenie Harrisona - ktorý po smrti svojho obľúbeneého trénera pochopí, že je lepší ako jeho otec a tak ho musí zabiť - je niečo, čo sme si nezaslúžili. No aspoň nejako sa to uzavrelo a tvorcovia majú nadosmrti pokoj.