Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (159)

plakát

Dotkni se mých ran (2020) (seriál) 

Je to už "nejaký ten piatok", čo som tento skvost dokukal, ale hneď od prvej epizódy mi bolo jasné, že toto bol dobrý výber - lebo to malo hĺbku. Vynikajúce, vynikajúce, a ešte raz - VYNIKAJÚCE! Netriviálny príbeh o (prevažne, resp. nielen :o)) troch ľuďoch, kde každý z nich má svoje problémy a najmä si nesie so sebou určité rany z minulosti (samozrejme, nejde o tie fyzické, ale duševné). Nevynímajúc ani "bočné príbehy" na psychiatrii, kde každý z nich mal čosi do seba, tie perfektne dotvárali celistvý príbeh. Počas 16-ich epizód postupne dôjde na prelamovanie "bariér", a pokiaľ takýto druh príbehov (liečenie duševných rán) máte radi, budete z toho nadšení a unesení (ako som bol ja). (Teatrálne nádherná) kamera, (luxusný) výber hudby, (trefné, veľakrát vtipné, ľudské, drsné, no skrátka perfektné) dialógy, skvelé postavy (hlavné aj vedľajšie) a samozrejme aj tematika rozprávok - to všetko bolo komplexne zapracované, veľmi dobre vybraté, a dokonale zrealizované. Kľúčoví protagonisti v podobe hlavnej trojice skvelí, a charakter každého z nich je čímsi unikátny. Gang-Tae (skvelý Kim Soo-Hyeon) je inteligentný chlapík na správnom mieste, ktorý svoj život zasvätil pomáhaním druhých ako asistent na psychiatrii (a najmä starostlivosťou o brata). Sang-Tae (vynikajúci Oh Jeong-Se) je autista s veľkým srdcom, z ktorého vývoja a nejedných scén s ním budete mať úprimnú radosť. A napokon Mun-Young - krásna, drzá, vulgárna, svojská, ukričaná, drsná (a najmä s hlbokým hlasom dokonalej Seo Ye-Ji, bez ktorého by to nebola Mun-Young :o)) - chladný (doslova, že) terminátor s temnou minulosťou, ktorej postavu budete milovať - na jednej strane odpudzujúca, na strane druhej krásne krehké žieňa, ktoré sa viditeľne trápi kvôli ranám minulosti. Nevyhnutne dôjde aj na romantiku (nielen medzi dvomi z hlavných postáv, ale jeden krásny príbeh sa odohrával aj medzi pacientami psychiatrickej kliniky), a aj určitú dávku neistoty a napätia (hoci tie ustupujú vývoju postáv a vzťahom medzi nimi). Na záver asi toľkoto - ak cítite, že tiež nie ste úplne okay, tak vedzte, že je to úplne okay ;o), a takisto úplne okay, ak si tento seriál kuknete, a necháte sa ním unášať ;). P.S. Soundtrack som nevychválil dostatočne, ale pri tomto tracku sa skrátka cítim blažene :) (zatvorte si oči, a nechajte sa unášať ;o)).

plakát

Bez věcí nad věcí (2018) 

Chcel som dať za 3*, ale tá celková ľahkosť a feel-good vibes z celého počinu sú tak veľké, že prižmúrim jedno oko (odhliadnem od menších nezrovnalostí, nedopovedaných a nevysvetlených vecí), a dám tomuto dielu 4* :o), lebo sa na to skrátka pozeralo super, a i celkom zmysel to dávalo. K samotnému filmu - zaujímavá a trošku bláznivá myšlienka, ako upozorniť na konzum a zároveň zdôrazniť dôležitosť vzťahov, ľudskej blízkosti, priateľstva. Postava Paula v podaní (zjavne všestranného a šikovného) Fitza vyložene potešila, Schweighöfer dáva takisto to svoje typické a kvalitné, vďaka čomu je ten film lepší. Keď potom príde katarzia v polke filmu (že ma príbeh dojme až skoro do sĺz), je to dobré znamenie, že ten scenár naozaj nie je brak. Asi to zdôrazňovala aj postava babičky, ktorej hĺbka postavy a slov patrila určite k tomu naj z tohto filmu (aj keď si to človek v prvom momente možno ani neuvedomí ;o)). A úplne na záver - príjemná hudba, na ktorú som si nejako zvykol nemeckej kinematografii :). Dodatok - pieseň Shine od Mark Murello & Saul Ablett ku koncu filmu (v českej lokalizácii) je dokonalosť sama o sebe!

plakát

Misyeon paseobeul (2021) 

Počas úvodných "intro titulkov" producentskej spoločnosti som si povedal, že tomu dám 15 minút, či ma to zaujme, alebo sa na to vybodnem. A zaujalo. Úvodné akčné "nastrelenie" príbehu spolu so zaujímavou prestrelkou boli fakt na úrovni, až som si hovoril, že "kks, Korejci vedia točiť akciu v štýle Johna Wicka takmer v každom filme". Ono to platilo aj pre ostatné akčné scény (bitky s nožom ako i záverečná "čistka" v továrni patrili medzi najlepšie akčné scény, ktoré som videl za posledné obdobie). Je tu potom ale samotný príbeh, ktorý je v princípe jednoduchší, a miestami sa stal menej prehľadným (gangy a ich vojna, kto chce koho odstrániť a prečo??). Ústredná dvojica síce tú ero(man)tickú chémiu úplne nemala, ale ich spoločné scény, boje, a ich občasné konverzačné gagy stáli za to. Kim Young-Kwang a jeho šibalský smiech rozveselili každú scénu, hoci tú špeciálnu jednotku mu medzi očami neverím :D (na to bol v prvej polke filmu príliš "hlúpy"). Na druhej strane Lee Seon-Bin takisto relatívne v pohode :). V sumári tu teda máme odľahčený akčný film s občasnými vtipnými scénami (pri niektorých som sa naozaj schuti zasmial), kde príbeh je druhoradý a poslabší, ale na vypnutie úplne v pohode stačí. 3,5*, a zaokrúhľujem nahor ;o).

plakát

Geonchukhakgaeron (2012) 

Relatívne príjemná romantická podívaná s pomalším tempom a dvomi dejovými líniami prepojenými cez hlavných aktérov. Mám rád happy-endingy, a preto som očakával trošku iný koniec - potom by to možno vydalo aj na 5*, lebo katarzia tam skoro v jednom momente bola. Napriek tomu - príjemne natočené - zdĺhavé scény s pomalým približovaním, krásne exteriéry, s menej výraznou, ale príjemnou hudbou, a najmä skvelými hlavnými protagonistami. Najmä Seo-Yeon v podaní Suzy Bae (v mladosti), a najmä potom v podaní Han Ga-In bola na nezaplatenie - je postavu som si zamiloval - až je škoda, že jej scenárista "uštedril" taký "osud" a príbeh. Na druhej strane postava Seung-Min-a - toho by som nakopal do zadku :o).

plakát

Neoeui kyeolhoonsik (2018) 

Za 5*, aj napriek tomu, že z toho konca som bol trošku smutný :-/. Podobné "vibes" ako pri tomto filme som mal, keď som sa pozeral na film "10 vecí, ktoré na tebe nenávidím". Vibes podobné, ale tento film bol predsa len o niečom inom :). Od začiatku veľmi príjemná podívaná so skvelými vtipnými scénkami, ktoré striedali tie "vzťahové". Film o vzťahu (a teda, aj láske) dvoch mladých ľudí (ktorým nešlo nefandiť - Park Bo-Yeong som si zamiloval od začiatku, Kim Yeong-Kwang takisto skvelý) naprieč mladosťou (na strednej škole, na vysokej škole, a aj potom neskôr počas pracovnej kariéry). Vzťah a láska, ktorá sa vyvinula, a prešla si všeličím možným (holt, ako povedal hl. hrdina - Načasovanie je kľúčové), aby napokon kvôli (z môjho pohľadu) strašnej blbosti ich vzťah skončil, a obaja sa pohli v živote ďalej - s vďačnosťou za spomienky a spoločne prežité chvílky, no zároveň s výhľadom do budúcnosti. Ako som uviedol na začiatku (*SPOILER*) - z nie úplne najviac happy-end konca som bol trošku smutný, no niekedy treba aj také :o). Napriek tomu film hodnotím veľmi kladne - dívalo sa na to skrátka veľmi dobre.

plakát

Bylo jednou jedno městečko (2022) (seriál) 

Keď má niečo "za sebou" značku Netflix, to ešte neznamená, že to bude 2x kvalitné :). Toto platí aj pre mnohé kórejské seriály, a seriál Once Upon a Small Town nebol výnimkou. Teda, nie, žeby to bolo vyložene špatné. Je to milý (pomerne nekonfliktný) seriál v krásnom (letnom) prostredí dedinky s peknými ľuďmi, ale to je viac-menej všetko. Dej je pomerne predvídateľný - myslím, že už po prvej epizóde bude jasné, kto s kým, a po druhej epizóde aj to, že prečo :o). A hoci by sa to dalo pomerne rýchlo vyriešiť, drobet sa to natiahne. Niekedy mi prišlo, že hlavný hrdina (inak dospelý a úspešný veterinár) sám nevie, čo chce (alebo je to nevypovedané). Finále bolo ale príjemné, príjemne harmonické (áno, aj klišoidné :), ale som za to rád, takéto konce neomrzia). Formát 12 častí o 30 minutách vhodne zvolený. A potešila aj krásna Joy (Park Soo-Young) v hlavnej ženskej postave policajtky Ahn. Vo finále tomu dávam 3* - bolo to v pohode, ale viacej od toho nečakajte (druhým dychom ale dodávam, že je to kórejská kinematografia - aj keď bude čosi všedné, bude to aj tak zaujímavo natočené :)). A aby som nezabudol - skvelá hudba, ako vždycky ;) :).

plakát

Dugaeeui bich : rillumino (2017) 

Pekný a veľmi pohodový (v podstate romantický) filmík (s krátkou stopážou) s príjemnými hercami (nielen skvelá ústredná dvojica (ktorú hrajú známi kvalitní herci)), a najmä s pekným koncom :). Na full-ku mi chýbala silnejšia emócia, no aj tak je to solídny počin, a 4* berie so cťou.

plakát

Miracle: Debikuro-kun no koi to maho (2014) 

50% - s prižmúreným okom 3* (časom možno prehodnotím na 2*, ale to uvidíme...). Film som si chcel pozrieť najmä kvôli mojej obľúbenej Han Hyo-Joo, a tajne som dúfal, že to bude nejaká ázijská variácia na Love Actually, veď plagát tak trošku podobne aj vyzerá, čie nie? :) (Mimochodom, až dodatočne som si uvedomil, že je to japonský, a nie kórejský film, čo ale vonkoncom nevadilo :)). K tomu ešte zhliadnutie vo skvelom vianočnom čase, no čo k tomu dodať? Čakal som viacej. Hlavná postava životom nedostatočne otesaného dobráka so zlatým srdcom, ktorý je tak trošku mäkkýš mi niekedy začala vyložene liezť na nervy (herec skvelý, ale postava mohla byť lepšie napísaná), vo finále sa ale pochlapil a uvedomil si, "vo co go". Komiksová postava Debikura potešila a spravila film o niečo zvláštnejším a originálnejším. Potešili niektoré vedľajšie postavy (stratená láska postavy Hyo-Joo v podobe Ikutu; ako aj otec, ktorý si hľadá cestu ku svojej dcére). Celkovo to bolo OK (nič viac, ani menej), finálnych 10 minút s pekným happy-endingom vyložene potešilo. Chýbala tomu ale jedinečnejšia vianočná atmosféra, ktorú som až tak nepociťoval. Keď si teda tento film nezhliadnete, asi o nič neprídete ;) (navyše, Korejci nie tak dávno dozadu (ako píšem tento komentár :D) natočili o dosť lepšie Year-End Medley (reklama rulezzz) - film, ktorý je skutočne tým pravým vianočným filmom, ktorý zahreje srdcia - so všetkým, čo k tomu patrí ;o)).

plakát

Dangshin geogi iteojoorraeyo (2016) 

TIME PARADOX na druhú! Na úvod drobná rada - keď píšete recenzie, píšte ich hneď po zhliadnutí filmu, kým máte v hlave čerstvo emócie a dojmy, v opačnom prípade na veľa vecí môžete zabudnúť (ako aj ja :D ;)). Napriek tomu si ale dosť jasne pamätám, že na toto sa dobre pozeralo - od začiatku až do konca. Z filmu som mal mierne podobné pocity, ako som mal pri sledovaní Time Renegades (Siganitalja) - opäť je tu motív cestovania v čase, avšak iným spôsobom (tentokrát reálne, a s tou istou osobou, nielen zdieľaním si aktuálnych udalostí a dejov). A najmä, v tomto prípade je menej akcie a viacej romantiky s drámou. Vo finále som veľmi spokojný - hlavní protagonisti uveriteľní, príbeh pútový, strih nádherný, (Seo-Jin Chae ešte viacej :o)), a najmä skvelý koniec (od ktorého som očakával ešte trošku viacej katarzie, kedy by som nemal absolútne žiadne pochybnosti dať mu fullku, no nevadí). Pôvodne som lavíroval dať 4* (reálne to totiž vidím na niečo medzi 4 a 5). Som s ním ale spokojnejší, než so Siganitalja, preto prižmúrim jedno oko (ktoré som možno zbytočne prižmúril aj pri Siganitalja?? Kto vie, je to už jedno :)), a dávam mu 5* :) ;).

plakát

Matrix Resurrections (2021) 

Až som prekvapený, že som toto nerecenzoval... A je to tak, ako to už viacerí naznačili - buď to budete milovať, alebo to budete nenávidieť. Chcem veriť tomu, že môj nadšený hype neprišiel z toho, ako túto sériu milujem, ale skôr z toho, že sa mi to spracovanie skrátka páčilo - od začiatku až po koniec. Energická atmosferická hudba s úplne novým motívom (pre mňa osobne ešte lepším, než čo skomponoval skvelý Don Davis), niekoľko veľmi sympatických nových postáv (na čele s mojou obľúbenou Buggs) i niekoľko zaujímavostí - architekt, Smith, Morpheus, Niobe, Sati. Prezrádzať ďalšie veci nejdem. Na film som sa dlho tešil, a s výsledkom som spokojný. Za normálnych okolností by to asi vydalo na 4*, no duša fanúšika to zvyšuje na 5* (a trebárs to časom zmením po druhom alebo treťom zhliadnutí, kto vie :)).