confuoco

Ďalšia hra s pozornosťou diváka...tieto mysteriózne snímky miešajúce realitu so snami mám rád do takej miery, do akej som ešte schopný sa v nich orientovať a toto bol na mňa už príliš veľký chaos a veľa nezodpovedaných otázok. Z filmárskeho hľadiska je to ale na vysokej úrovni. Americký remake Vanilla Sky určite nebudem vyhľadávať.

Sklamanie...mizerný scénar, banálny dej a zápletka. Dlho ma žiadny film tak nenudil. Pochváliť treba aspoň casting a spevácke výkony, hudbu ocenia hlavne asi fanúšikovia Motownu. Kostýmy, masky, strih a vizuálna stránka sú efektné, tak ako sa na tento žáner patrí, ale ako celok je to tak povrchné, emočne plytké a nezaujímavé, že to je aj na muzikál príliš.

Toto je pre mňa výborný príklad tzv. pohodového a oddychového filmu, ktorý je síce okorenený drámou, ale zasa nie natoľko, aby vám z toho tiekli nervy. Na druhej strane tu okrem zasadenia deja do nekonformnej rodiny nie je nič, čo by robilo tento snímok zvlášť výnimočným alebo nezabudnuteľným. Z priemeru ho tak nakoniec trochu vytrhujú (aj v mojom hodnotení) hlavne fantastické herecké výkony Moore a Bening (a pozor, nie preto, že vedia zahrať lesbičky).

Poctivý talianský doják, ktorému jeho sentimentálnosť (výdatne podporovanú Morriconeho hudbou) bude málokto vyčítať, pretože film prekypuje obrovskou láskou k životu a dostane asi každého. Svojou atmosférou a nostalgickým hľadaním času, ktorý sa už nikdy nevráti, mi pripomína snáď ešte väčší talianský klenot - Amarcord. Za rozkošného detského hrdinu som sa priklonil k najvyššiemu hodnoteniu. Je tu navyše pridaná hodnota pre každého fanúšika čiernobielej filmovej klasiky a zlatej éry kina.

Očakával by som tu vyššie hodnotenie, film podľa mňa vysoko vyčnieva nad produkciu éry vtedy obľúbených "hláškových" a "plkacích" českých filmov. Silný príbeh, skvelá výprava, zmysluplný odkaz. Aj Oscara za najlepší zahraničný film by to bez problémov znieslo.

Nemyslím si, že som chladnokrvný cynik, ale bohužiaľ ani veľký fanúšik romantického žánru, pretože väčšina snímkov z tejto kategórie spadá do niektorej z týchto dvoch škatuliek: nuda alebo gýč. Výnimka nastane, keď niekto vie milostný cit preniesť na plátno s takým vkusom, citom a empatiou pre hrdinov ako Clint Eastwood, ktorý sa týmto jeho počinom definitívne zaradil medzi mojich najobľúbenejších režisérov, rovnako ako Meryl Streep medzi moje najobdivovanjšie herečky. Jej výkon v tomto filme, obzvlášť mimikou a neverbálnymi výrazovými prostriedkami zachytené vnútorné prežívanie postavy, je pre mňa stelesnením toho, čomu sa hovorí "herecké umenie".

Vzhľadom na kultový status filmu som mal možno až príliš veľké očakávania. Prvá polovica filmu je skvelá, s príchodom romantických klišé to ide trochu dolu vodou, a celé to u mňa dokonale pokazil neuveriteľne naivný záver, kvôli ktorému som musel ísť dolu s hodnotením. Aj tak ale ide o nezabudnuteľný film so skvelou hudbou.

Film o mužovi, ktorého problém v manželskej posteli priviedol od entomológie k základom modernej sexuológie, je napriek tomu, že Kinseyho život prebiehal bez dramatických peripetií a scénaristicky vďačných zvratov, vynikajúco a pútavo nakrútený. S tým sexom je to naozaj ošemetné - aj tak vedecky založenému bádateľovi, akým bol Kinsey, sa to nakoniec trochu vymklo z rúk :-).

Na film som sa tešil, lebo táto tématika patrí medzi silné a moje obľúbené, bohužial, situácie, ktoré sú tu zobrazené ("mala dieťa a už nemá", "chce mať dieťa, ale nemôže" a "môže mať dieťa, ale nechce") sú príliš modelové a ošúchané, trpia silným nedostatkom nápaditosti, a ich vývoj je očakávateľný . Najvýraznejším rysom filmu tak ostáva snaha o čo najväčšiu autenticitu, takmer až na hranicu hraného dokumentu, ja sa ale pýtam: načo vlastne? Dialógy sú samé "to", "ten" a "jako", Bydžovská stále len niečo cedí medzi zubami a chvíľami som mal problém jej vôbec rozumieť. Filmu to vo výsledku nijako nepomohlo. V snahe byť realistický, sú tu deti zobrazené ako elementy, ktoré dospelým v prvom rade komplikujú život a ich vzťahy, čo je koniec-koncov asi naozaj dnes prevládajúci pohľad, okrem tohto konštatovania tu ale nie je žiadna nadstavba alebo posolstvo. Trochu to zachránila záverečná scéna, z ktorej na mňa aspoň máličko dýchla fascinácia vzťahom rodič - potomok.

Vzhľadom na Shortbus som od tohto režiséra očakával niečo ďaleko odvážnejšie a originálnejšie. Film je solídne zvládnutý, ale všetko, čo sa v ňom odohráva, už bolo niekedy predtým natočené a povedané.