*CARNIFEX*

Godzilla je výtvor Japoncov, je to ich národná, kultová postava, ako pre našinca Jánošík či kúsok za hranicami Fiala s Babišom. Kým si ale ten náš hrdina vyberal komu kaštieľ vypáli, až kým neupiekli jeho samotného, táto fantasy postavička prehĺta všetko bez výnimky do poradia, ako Dolly Buster na swingers párty v Horných Orešanoch. Pekne sa nato pozerá, no každému to nesadne, keďže Japonci majú svojskú tvorbu, pričom kto je prevažne zvyknutý na pukance a prvoplánovú zábavu z poza oceánu, ten asi príliš nadšený nebude. Sú tu zdĺhavé pasáže či dialógy “akoby mimo tému”, čo môže nudiť, alebo hádam aj odradiť, no kto vydrží, uvidí aj zlaté prasiatko čo bude mať zahnuté zuby dohora. Fakt “dokonalá”, intelektuálna komiksovka, ktorá Američanom jasne ukázala, kde majú s tou ich hrbatou kokotinou čo vyzerá ako prerastený pterodaktyl bez krídiel - miesto. Presne takúto Godzillu svet konečne potreboval vidieť. Teda tú “oridžinal”, čo sa s nikým nejebe, neberie na nikoho ohľad, s nikým nemá žiadny vzťah ako nejaký pojebaný, ochočený yorský šír.  No a i keď to na päť nie je, Ja aj tak dám, lebo veď aj tak ma nikto nemôže zastaviť. Palček hore Japoncom.

“Peniaze odpočítame z nákladov na cvičenie obyvateľov na tretiu svetovú vojnu.” Tak málo stačilo povedať, aby si v Moskve uvedomili, že treba evakuovať obyvateľov. Výborný dokument. Veľmi podrobný nie len vďaka výpovediam rôznych ľudí, ktorí prežili katastrofu v Černobyle. Spomínanú sa následky, vypovedajú svedkovia, popisuje sa priebeh pred, počas, po havárii. Filmárska pecka. I keď tragická a extrémne smutná.

Epická záležitosť, ktorá sa nesie na vizuálnych orgiách v podivnom šate atmosféry. Nie, toto nie je “Star Wars”, toto je proste “Duna”, ktorá píše svoj vlastný príbeh.

Prierez vzostupu aj pádu oboch tyranov, ktorí si boli zmýšľaním čI ideológiou tak blízky. Prakticky jeden z mála prípadov z praxe, kedy žiak predčil učiteľa. Neuveriteľne, sledovať tie masy ľudí, ktorým takto radikálne prejebalo. Výborný dokument, o Mussolinim jeden z mála kvalitných.

Spovede ľudí, ktorí si v koncentračnom tábore prešli peklom. Ťažko sa to počúva, a to obzvlášť, keď je samotný nádych dokumentu umocnený rôznymi autentickými zábermi, ktoré u diváka dokážu vyvolať viac než nepríjemne pocity.

Výborný dokument. O havárii Gagarina určite najlepší. Pamätám si klebety, že bol úmyselne zavraždený, nakoľko pil, chodil za kurvami, robil hanbu komunistickej strane. Toto je ale dokument, ktorý sa pomerne podrobne venuje všetkým teóriám havárie, logickým, aj nelogickým.

“Amerika nie je taká, ako sa snaží svetu ukázať”. Dokument je spoveďou aktérov aféry týrania zajatých irackých väzňov v Abú Ghrajb, ktorí podrobne popisujú dianie v danej väznici. Skrátka: štandardné, operatívne postupy. Toto je druhý zárez s vojnovou tematikou režiséra Errola Mirrisa, tým prvým bol “Fog of War”, ktorý rovnako ako tento, spĺňa veľmi vysoké kritéria. Je naozaj zarážajúce počúvať tie názory, pohľady či domnienky o tom, čo bolo, respektíve nebolo kóšer. Štruktúra dokumentu je monológová, poprepletaná autentickými fotografiami. Ničoho iného sa nedočkáte, ale aj to bohate stačí na to, aby človek tak nejak pochopil, čo sa môže diať za múrmi napr. takého Guantanama, kde sa môže niekto ocitnúť len tak pre nič za nič, bez dôvodu, na akokoľvek dlho, kde neplatia žiadne práva pre podozrivého.

Prípadmi sériových vrážd manželského páru Stodolových, sa už tvorcovia pomerne detailne venujú v prvých dvoch epizódach prvej série "Legiend kriminalistiky". Je jasné, že jedným z dôvodov, prečo sa k prípadu Vaňurovci opätovne vracajú, je "kopec" zostatkového materiálu, ktorý predtým využitý nebol, pričom samotný obsah, je taktiež doplnený o výpovede rôznych svedkov, pozostalých obetí či aktérov, ktorý prípad vyšetrovali. Obrovským plusom, sú najmä ich otvorené, kritické spovede, v ktorých bez hanby, zbytočného pátosu, či rešpektu, hovoria o tom, čo všetko sa počas vyšetrovania po-kurvilo a viac menej tak bránilo k skoršiemu dolapeniu vrahov. Mňa osobne táto mini séria veľmi bavila. Vaňura sa dobre počúva, má danosti podávať tragické príbehy tak, aby boli pútavo prezentované, no bez mimoriadnej agresie či samoľúbym egoizmom zo státia pred kamerou. Nadpriemer, bez pochýb, lebo aj z režijného hľadiska, je všetko vyštylizované tak, aby to malo z pohľadu krimi dokumentaristiky hlavu aj pätu.

Solídna sonda do hláv (ne)obyčajných mužov, ktorí vraždili a pritom nemuseli. Paradoxom je, že napriek tomu, že zločiny ktoré páchali po psychickej stránke nezvládali, neustále pre nejaké dôvody (ako napríklad solidarite k nadriadenému) - pokračovali v ich páchaní. Výborný dokument. Veľavravný, hádam aj z pohľadu psychológie - rozborový.

Napriek tomu, že sa čas kráti, nežijeme - prežívame.