IZFNP

Božská Cate Blanchett v inak ničím výraznej spleti ľudských charakterov.

Stráááášne sa na tom smejem. Viem, že je to hlúpučké a celkovo skôr kravina, ale nepomôžem si. Každý diel ma neskutočne baví, občas dám facepalm, občas výbuch smiechu, občas nechápem. Ale zároveň má seriál nadhľad, neberie sa vážne, na nič sa nehrá a ašpiruje akurát tak na oddychovú jednohubku, pri ktorej divák nemusí rozmýšľať. Mission accomplished, mňa to chytilo.

Mám rada seriály, ktoré vybočujú. TD vybočuje rozhodne - príbeh, na ktorý by stačil dvojhodinový film, rozťahuje do ôsmych dielov a pridáva do bodky premyslenú psychológiu postáv a existenciálnu rozpravu o živote, smrti a ľudskej povahe. McConaughey potvrdzuje životnú formu a nebadanú schopnosť vcítiť sa do postavy a urobiť ju svojou. Remeselne sa jedná o špičku, ktorá si zaslúži byť hodnotená tak, ako hodnotená je. Dýchal z toho cielený útok na sošku, ktorý zrejme stál za celým seriálom, ale proti takej motivácii nič nemám. Pretože HBO opäť raz prišlo s tak excelentným scenárom, obsadením, atmosférou a spracovaním, že či s cenou alebo nie, True Detective nasadil na pole chytrých, temných detektívnych príbehov novú laťku. Nemusíte byť fanúšik žánru, no ak ste aspoň trochu náročný divák, tento seriál musíte oceniť.

Kasting, kasting, kasting. Prečo sú X-meni tak silnou látkou? Pre ten skvelý kasting. Človek zabudne, že dej je tak trochu mišmaš, keď sleduje démonicky podmanivého Fassbendera, prirodzenú Lawrence, presvedčivého McAvoya, drsňáckeho Jackmana, vždy charizmatického Dinklagea či starú dobrú a hlavne kvalitnú dvojicu Stewart/McKellen. Čím by výčet zďaleka nekončil, ale na čo. Každý je obsadený dokonale. Plus strhujúca réžia, nápadité scény (absolútny vrchol je tá s Quicksilverom či Fassbender ovládajúci štadión), našlapané triky a milé retro. Našla by som výtky, ale nechcem. Pretože i u filmov, ktoré ma bavia, mám občas tik pozrieť na hodinky, kedy už skončia. Lenže u DoFP som si na čas zmyslela až ku koncu filmu, okamžite cítiac paniku, že už bude koniec. Z veľkej časti i vďaka sentimentu pri sledovaní starej a novej zostavy v jednom filme u mňa ide o absolútny vrchol x-menovskej ságy.

Tak, ako sa celebrity odviažu u Grahama, ich nikde v talk-show odviazať neuvidíte. Rozhovory občas idú od Cézara k McDonaldu, ale vždy sú vtipné. Pojatie je super, Graham sa vie s hosťami vyhrať. Ak človeku jeho osoba nesadne, asi si neobľúbi ani jeho show, to ale nie je môj prípad. Vlastne ide o moju naj či druhú najobľúbenejšiu show.

Ferguson patrí k mojim obľúbencom na poli hostiteľov večerných show. Je bezprostredný, originálny, servítky si veru neberie a s hosťami vedie plynulé, často totálne odveci rozhovory. Podobne "don't give a fuck" show vedie už len Norton, ale to už je zase trochu o inom. Sympaťák so škótskym prízvuk podľa mňa zďaleka prekonáva Conana, ktorého všetci milujú. Nie v celkovom pojatí show, ale jej nosnú časť - rozhovory - Ferguson zvláda dokonale.

Celú sériu som zhltla za jeden večer, a to už o niečom vypovedá. Svieže, milé, občas trápne, často úsmevné, neoriginálne, ale vtipné a príjemné. Oddychovka ako sa patrí, pre fanúšikov romantických komédií, ktoré majú čo ponúknuť, nie sú presladené, často sú zo života a pracujú s nadsázkou. Pre mňa asi najpríjemnejšie prekvapenie posledného roku a po dlhej dobe seriál, u ktorého ma chytil už pilot tak, že som skrátka musela vždy pustiť nový diel. Nechápem zrušenie seriálu, i keď s novou partou už by ďalšia séria možno stratila čaro, viem si predstaviť i spracovanie s pôvodným obsadením len pri inej príležitosti. Obsadenie totiž bolo naozaj podarené; neopozerané, ale veľmi sympatické tváre vdýchli seriálu život, všetky postavy majú svoju logiku a sú dobre zahrané. Scenár síce ku koncu začal trochu opakovať rovnaké motívy, ale stále zábavnou formou, takže tých 20% dole je naozaj len minimálna chybička na kráse.

Dlho som u TVD mala 4 hviezdy. Prvá séria bola atmosférická novinka vezúca sa na vlne upírskeho ošiaľu, avšak dostatočne nápaditá, so zaujímavými charaktermi a s tak skvelým soudntrackom, že som sa do druhej sezóny tešila. Tá predstavila rodinku pôvodných, takže i keď bolo spracovanie slabšie, stále išlo o silne návykovú látku. Tretia séria bola stále guilty pleasure záležitosťou, ktorá do kolien dostávala minimálne ženské publikum. Lenže potom prišla slabšia štvrtá a neznesiteľná piata sezóna. Herci už nevedia, kam svoje postavy posunúť, scenáristom dochádzajú nápady, tak kombinujú hrušky s jablkami, príbehy sa opakujú a milostné techtle-mechtle každý s každým začína byť na smiech. Aneb nevieme kedy skončiť?

TVD v 5. sezóne už nestoja ani za starý groš, preto som bola na tento počin extrémne zvedavá. A môžem povedať, že pre mňa sa jedná o super prechod z teen denníkov do trochu temnejšieho, dospelšieho sveta pôvodných upírov. Originals ukazujú zaujímavé charaktery, prijateľné zápletky a vyspelejšie spracovanie. Soundtrack zatiaľ výborný a rodinka pôvodných má charizma, pre ktoré sa oplatí pustiť si nový diel. Zatiaľ spokojnosť, uvidíme, čo ponúkne druhá séria.

Je to hlúpučké, každý problém sa rieši až na pozadí milostných problémov hlavnej dvojice, ktorá sa dvakrát za diel rozíde a zase dá dokopy. Ale CW vie, čo je jej cieľová skupina, a dokazuje to i teraz. Prispôsobila si dobovú módu, etiketu a dokonca i fakty za účelom čo najviac sa zapáčiť divákom. Takže postavy sú krásne, pri čom herci sú sympatickí a ľahko si ich zapamätáte. Kostýmy sú úžasné a soundtrack super, pretože stanica siahla po modernom spracovaní. Takže vo výsledku je to značne návyková látka. Ibaže to divák vydrží len pár dielov, než príde na to, že je to vlastne nuda. Nedostala som sa ani do polovice a dokončiť začaté sa nechystám.