xKatiex

Neviem,kedy som naposledy videla tak dobrý psychologicko-konverzačno-klaustrofobický film, po ktorom som sedela ešte asi 5 minút s pocitom, že mi práve niekto uštedril ranu do žalúdka.A s tým istým pocitom som sa zobudila nasledujúce ráno.

Ten prútik im neodpustím asi do konca života.

Panebože, na Ostrovoch tie kostýmovky vedia,.,len táto akosi išla mimo mňa. A tak rada by som hodnotila aj lepšie. Pomyselná štvrtá * za hudbu v poslednej scéne.

Ja viem, ja viem, je to v podstate riadna sranda, ale pri 90% filmu som mala pocit, že je to strašne úbohé - až príliš na to, aby som si mohla povedať, že celkom fajn oddychovka. Asi nerozumiem tomu "morónskemu" zmyslu pre humor a nadsádzke...A to nie som takú Austenovský puritán. Škoda, ak by som bola tak šialene zamilovaná do pána Darcyho ako hlavná hrdinka, možno by som to nebrala tak tragicky.

Dobre, možno je to drevené, zbytočne rozťahané, zaprášené a ja neviem ešte aké, ale prekvapujúco ma to baví oveľa, oveľa vac ako tá všeobecne uznávaná a oslavovaná adaptácia z roku 1995.

Nech robím čo robím, toto je niečo úplne mimo mňa. Ako samostatný film to funguje no ako adaptácia románu Persuasion od Jane Austen je to katastrofa. Možno som rocha príkra, ale naozaj je to úplne od veci. Nehovorím, obsadenie je celkom slušné, no samotný príbeh mi tuná príde až príliš melancholický a ten záverečný Annin beh skoro cez celý Bath... Nuž, asi radšej ostanem pri knihe a počkám si na zázrak

Špinavé, drsné,viktoriánske, Jack Rozparovač ako kostra v skrini?! To ja môžem. A spomínala som BBC a Matthewa MacFadyena? Škoda, že musím vždy čakať celý týždeň na to, čo bude ďalej...

Nie je to stopercentné, ale aj tak mi to vyrazilo dych. Pre mňa to bola kinematografická udalosť roka. Aj keď pri Taylorovi-Johnosonovi som mala občas pocit, že tam nepatrí, ostatné bolo skoro na jednotku. A navzdory tomu, že Anna bola v druhej časti viac otravnou hrdinkou, na konci mi jej bolo aj tak ľúto. A ani to deja-vu nebelo také markantné, ako som sa obávala, takže slušných 85 percent.

Svojho času som tento film milovala,lenže už nejaký čas ho považujem za nie príliš vydarenú kópiu Wrightovej Pýchy a Predsudku. Pritom látka, ktorej sa Jarrold chytil ponúka neúrekom motívov, ktorými sa mohol inšpirovať. Avšak herecké obsadenie je aspoň podľa mňa bezchybné, takisto aj hudba, no napriek tomu to nie je ten príbeh z Austenovej živots, ktorý by ma chytil za srdce,žiaľbohu...

Na rozdiel od Becoming Jane si Miss Austen Regrets ide svojou vlastnou cestou. Sympatické obsadenie, citlivo vykreslené vzájomné vzťahy medzi Jane, Cassandrou a milovanou neterou Fanny, podmanivá hudba dávajú tomuto televíznemu filmu niečo, čo vás prinúti trochu sa zamysllieť nad tým, ako to v tej dobe nielen pre ženy mohlo/muselo byť komplikované. Na konci toho celého príbehu ma až pichlo pri srdci, keď som si uvedomila, akou osamelou Jane musela byť. Áno, Cassandra ju podporovala v tvorbe a pre Fanny bola niečo ako náhradnou matkou (aspoň podľa filmu), ale zamyslel sa niekto nad tým, že hoci sa nikdy nevydala, stále dúfala, že to niekedy urobí?! Lenže pre Jane Austenovú si osud vybral niečo úplne iné. Ktovie, koľko kníh by ešte napísala, keby žila ešte o pár rokov dlhšie... A znova: BBC rules - kedy sa aj v našich končinách zmôžeme na pútavé biografické filmy?