Na tomto stupídnom americkom sitcome je vtipný len ten slovenský dabing, ktorý znie ako by bol len preložený google translatorom z originálu. Anglická verzia je humorom na úrovni niekde medzi Kameňákom a American Pie. Jedna solídna postava - Sheldon a päť ďalších do počtu. Sériová stupídna produkcia, ktorá nemá nič s realitou správania sa fyzikov. Stereotyp za stereotypom, hlavne aby sme mohli pustiť umelý smiech každých 5 sekúnd.
Ani vo svete kde by ste sa hadičkou mohli napojiť na sny iných, a kde by neexistoval LaBargov experiment z 1985, ktorý dokazal, že mozog pracuje rovnakou rýchlosťou pri snení či bdení, by Inception neznamenal viac ako len priemerný akčný film. V našom svete ešte navyše stráca aj svoju analogickú presnosť. Celý film je postavený okolo vymyslenej premisy. Inception je jednoducho velmi zle použitá metafora, ktorá sa musí spoliehať čisto na tie stokrát oplachuté, akčné, matrixové scény.
Na to aby to obstalo ako kampan proti vojne v Iraku je uz priliz neskoro a tak jedine posolstvo, ktore okrem toho, ze je to 3 hodinova pekne vypadajuca propaganda voci globalnemu oteplovaniu z dielne mysteriozneho Sira Rothschilda je to, ze aj najvacsi loser sa moze stat hrdinom v jednom z online virtualnych svetov - a teda dokola omielajuce klise: nie je dolezity obal ale vnutro. V tomto pripade je to vnutro plne zvrhlej moralky ktore islo za svojim cielom - objektom lasky aj cez nevinne zivoty, podobne ako ludstvo, ktore predtym zradilo.
We can make a feast from anything. This paint! Yes! This paint with make a tasty dish! Yes, yes, yes, my oven can cook anything, yes, My oven can cook... BITS OF OVEN!
Apocalypse Now je ako preplneny zabavny park. Jedna atrakcia za druhou s dlhymi radami na listky. Na hlavnu atrakciu si je vsak treba pockat 3 hodiny a ta by na koniec neobstala ani ako dedinsky kolotoc. Treba vsak pochvalit slusny vykon Duvalla a prekvapivo aj Harrisona Forda. Niektore vizualizacie je tiez treba vyzdvihnut no Full Metal Jacket je niekde inde - o dve triedy vyssie.
Nemal som dojem, ze sledujem film o konci sveta, ale skor o konci kariery M.Night Shyalamana. Nepride mi to ani lepsie ani horsie od celej jeho predoslej prehypovanej tvorby, skor konecne ludia zacinaju chapat o com to cele je.
Mrazive a temne krimi zo starej skoly, ktore ignoruje vsetky tie moderne a najma idiotske predstavy o prehnanom zaporakovi. X-Files ma v popredi istu hmatatelnu kvalitu v tom, ze cely film je natoceny skutocnymi scenami s kaskadermi a nie tu co len jediny specialny efekt. V kazdej scene je citit realnost postav a prostredia, ktora je neustale podporovana viacerymi moralnymi otazkami. Pre mna osobne, je X-Files: I Want to Believe najvacsie prekvapenie roka.
Klaniam sa Guillermovmu pokusu spojit vytvarnost Spirited Away s predstavivostou H.P. Lovecrafta. Je to bizarny, akciou nadupany, komix okoreneny lacnymi vtipmi a dvojrozmernymi postavami. Tie vsak nastastie nespochybnuju umenie vytvarnych designerov, ktori dokazali prekonat sami seba. Moje ocakavania sa na Guillermov ohlaseny film In the Mountains of Madness po tomto filme dvojnasobili.
Myslim, ze Nolan prave prekonal Jacksonov rekord 70 minutovym epilogom, kde sa kazdy obetuje pre kazdeho a sentimentalny suboj strieda sentimentalne vyvrcholenie. Bohuzial ani 200 minutovy epilog by nepomohol zahnat tu "neskonalu, neopisatelnu, hrozu-nahanajucu" nudu™. Hadzanie si mincou pre kazdeho rukojemnika uz bol snad vrchol, ktory ma donutil odist a nedopozerat dalsie epilepticke rozuzlenie. Tych 150 minut by som kedykolvek vymenil za znovu pozretie sideways. A to som si povedal, ze nikdy viac do kina na tazky blockbuster. A tento nebol hociaky,... taky ktory prekona snad len dalsia Bayovka.
Strasne, pekelne, neopisatelne, nepomenovatelne. Neuveritelne slabych prvych 40 minut, slabych aj na Tarantinove "bandit" filmy, sa skonci fiaskom v podobe krvavej, ale bohuzial nudnej hodinovej sermovacke medzi milionmi upirov utociacich na partu vyzbrojenych americanov.
Surealisticky, emoticionalny trip do vlastnej mysle kde splyva realita so snami a podvedomim, kde strach z reality a posmrtny optimizmus sa nevylucuje, ale naopak doplna. Film kde je mozne vedome snivat a tancovat salsu s vlastnou pochybnostou. Je toto realita, alebo snivam s plnym vedomim svoj dalsi lucid dream?
V momente, ked som citil, ze pravdepodobne dopadnem ako jedna z vizii Joela Osmenta, zapocul som mysteriozny hlas v mojej hlave, ktory mi nasepkaval aby som vstal a isiel za ziarivym svetlom - svetlom ktore vychadzalo z napisu EXIT par metrov za mojim ramenom.
Preprodukovane, preplacane pseudopsychologicke bahno, pochovane prehnanym scenarom s nulovym potencialom. Je to ako tenis kde obaja hraci robia jednu dvojchybu za druhou. A nezachrania to ani kalibre typu Gene Hackman a Morgan Freeman. (35%)
Priblizne prvu hodinu moja mysel a pricetnost bola schopna odolavat navalu neopisatelnej naivity, potom vsak ale niekde v strede filmu, sa moj psychicky stav podstatne zhorsil a neodolal som tomu sepotu v mojej hlave opustit kino co najkratsou cestou. Hned po vybehnuti z kina som stratil vedomie a zobudilo ma skandovanie A'ia Hydra, A'ia Dagon A'ia Michael Bay Cthulhu Fh'tagn, ktore vychadzalo z kinosaly. Tento kult, ktory nejakou prazvlastnou motivaciou akceptuje a hlta kazdy samozvany hit prastareho sa unasal na vlne euforickeho popevu. Na okamih sa mi zazdalo, ze pocujem volat aj moje meno ale to uz som bol spat pri zmysloch a utekal z kina co najrychlejsie. Dnes uz sa ani neodvazim vratit myslienkami na onu nepopisatelnu hrozu, ktora ma zachvatila pocas premietania Transformers. Viem, ze tento film vo mne zanecha nezmazatelne stopy a uz nikdy nebudem taky ako predtym.
Zodiac je obviozne exagerovany exampel pouzitia tmaveho obrazu, ktoremu konkuruje snad uz len ta amerikanizacia slov napisana v tomto komentary. Nic proti Fincherovi, okrem toho ze vsetko co doteraz natocil bolo s najvacsou snahou targetovane na mass market. Zodiac je prekvapivo vydatny attempt prejst z fast foodu na steakhouse. (65%)
Vytvarna meditacia, ktora sa nesnazi zaujat ani tak svojim tazkym filozofickym pojatim, ako skor tou zbesilou vytvarnostou, ktora srsi z kazdeho zaberu. Aspon na sekundu sa mi zazdalo, ze zona snad nie je anti-komunisticka poezia, ale hned ma to preslo. Je to anachronisticke a impulzivne -- tak ako moje hodnotenie (100%).
Neplanovana zvrhlost jednotlivych momentov, monotonna revizia karikaturnych moralnych obsennosti a neskonalo uboha epilepticka melodia hereckej exibicie maju za nasledok lacnu kopiu supermana s trochu vacsou davkou naivity a mensou davkou realizmu. Melancholia zaberov nevrcholi ale naopak, je nasilu nanutena idiotskym rytmom depresivno-sklucujucej hudby.
Ti co su natolko odvazni, popripade naivni a postavia sa pred 8mm mozu ocakavat nasledovne emocie: nechut, odpor a nasledne hlboky smutok, pri ktorom konci vsetka sranda. Tam vonku je len zopar filmov, ktorych existencia robi svet horsim a 8mm je jednim z nich.
Zaroven nihiilsticke a heroicke, je to temna pripomienka vsetkych "macho" filmov ktore buduju neinteligentnu a asocialnu meditaciu divokeho zapadu. Unforgiven nema az tak daleko od Leoneho tak ako sa na prvy pohlad javi. Majstrovske dielo v svojom zanry kde fascinuju herecke vykony, no nedominuju. Dominuje totiz ta neskonala reziserska nezavislost (90%).
Je potesenie zistit, ze som sa mylili pri mojich uvahach o tom, ze dnesny svet prinasa kazdodenne sam o sebe mnozstvo odpudivych veci--a tak ma uz ziadny horor nemoze poriadne vystrasit. Blair Witch je prikladom ako sa da z nicoho vytvorit nieco. Prakticky je to az takmer inventivna dokonalost, najlepsia v svojom zanry za posledne roky .
Ta arogantna frivolita niektorych scen evokuje emergentne pocity, ktore zazivame takmer kazdy den pri hyperbolickej seba-tormentacii. Zazitok z filmu sa ekvivalentne vyrovna zazitku z navstevy toalety po dlhsom obdobi a adekvatne potapa nadejnu predlohu, ktora stale obstoji aj na dnesnu dobu plnu predimenzovanych pseudothrillerov.
Dokazuje, ze ludia z Disney dokazu predat vsetko--vratane misogynnej oslavy velkej prostitucie a sebagratulacie. Nic tu nefunguje, az na temperamentny pohlad Julie Roberts, ktory vytvara dej sam o sebe kedze tato neo-pygmalionova komedia postrada akykolvek rytmus a svedomie.
Moje komentáře
Teorie velkého třesku (TV seriál) (2007)
Na tomto stupídnom americkom sitcome je vtipný len ten slovenský dabing, ktorý znie ako by bol len preložený google translatorom z originálu. Anglická verzia je humorom na úrovni niekde medzi Kameňákom a American Pie. Jedna solídna postava - Sheldon a päť ďalších do počtu. Sériová stupídna produkcia, ktorá nemá nič s realitou správania sa fyzikov. Stereotyp za stereotypom, hlavne aby sme mohli pustiť umelý smiech každých 5 sekúnd.
Počátek (2010)
Ani vo svete kde by ste sa hadičkou mohli napojiť na sny iných, a kde by neexistoval LaBargov experiment z 1985, ktorý dokazal, že mozog pracuje rovnakou rýchlosťou pri snení či bdení, by Inception neznamenal viac ako len priemerný akčný film. V našom svete ešte navyše stráca aj svoju analogickú presnosť. Celý film je postavený okolo vymyslenej premisy. Inception je jednoducho velmi zle použitá metafora, ktorá sa musí spoliehať čisto na tie stokrát oplachuté, akčné, matrixové scény.
Avatar (2009)
Na to aby to obstalo ako kampan proti vojne v Iraku je uz priliz neskoro a tak jedine posolstvo, ktore okrem toho, ze je to 3 hodinova pekne vypadajuca propaganda voci globalnemu oteplovaniu z dielne mysteriozneho Sira Rothschilda je to, ze aj najvacsi loser sa moze stat hrdinom v jednom z online virtualnych svetov - a teda dokola omielajuce klise: nie je dolezity obal ale vnutro. V tomto pripade je to vnutro plne zvrhlej moralky ktore islo za svojim cielom - objektom lasky aj cez nevinne zivoty, podobne ako ludstvo, ktore predtym zradilo.
Black Books (TV seriál) (2000)
We can make a feast from anything. This paint! Yes! This paint with make a tasty dish! Yes, yes, yes, my oven can cook anything, yes, My oven can cook... BITS OF OVEN!
King Kong (2005)
odpad!Zrejme najhorsi film vsetkych cias, hned po King Kongovi z 1976 a King Kongovi z 1933.
Simpsonovi (TV seriál) (1989)
مخبل بالضبط لاظهار تقدم للمشاهد العادي. إذا كنت من الاعتراف بأن أي عمل من قبل في العثور على اثنين من الابتسامات ، فإن هذا المسلسل لا يستحق أكثر من
Apokalypsa (1979)
Apocalypse Now je ako preplneny zabavny park. Jedna atrakcia za druhou s dlhymi radami na listky. Na hlavnu atrakciu si je vsak treba pockat 3 hodiny a ta by na koniec neobstala ani ako dedinsky kolotoc. Treba vsak pochvalit slusny vykon Duvalla a prekvapivo aj Harrisona Forda. Niektore vizualizacie je tiez treba vyzdvihnut no Full Metal Jacket je niekde inde - o dve triedy vyssie.
Stalo se (2008)
odpad!Nemal som dojem, ze sledujem film o konci sveta, ale skor o konci kariery M.Night Shyalamana. Nepride mi to ani lepsie ani horsie od celej jeho predoslej prehypovanej tvorby, skor konecne ludia zacinaju chapat o com to cele je.
Akta X: Chci uvěřit (2008)
Mrazive a temne krimi zo starej skoly, ktore ignoruje vsetky tie moderne a najma idiotske predstavy o prehnanom zaporakovi. X-Files ma v popredi istu hmatatelnu kvalitu v tom, ze cely film je natoceny skutocnymi scenami s kaskadermi a nie tu co len jediny specialny efekt. V kazdej scene je citit realnost postav a prostredia, ktora je neustale podporovana viacerymi moralnymi otazkami. Pre mna osobne, je X-Files: I Want to Believe najvacsie prekvapenie roka.
Hellboy 2: Zlatá armáda (2008)
Klaniam sa Guillermovmu pokusu spojit vytvarnost Spirited Away s predstavivostou H.P. Lovecrafta. Je to bizarny, akciou nadupany, komix okoreneny lacnymi vtipmi a dvojrozmernymi postavami. Tie vsak nastastie nespochybnuju umenie vytvarnych designerov, ktori dokazali prekonat sami seba. Moje ocakavania sa na Guillermov ohlaseny film In the Mountains of Madness po tomto filme dvojnasobili.
Temný rytíř (2008)
Myslim, ze Nolan prave prekonal Jacksonov rekord 70 minutovym epilogom, kde sa kazdy obetuje pre kazdeho a sentimentalny suboj strieda sentimentalne vyvrcholenie. Bohuzial ani 200 minutovy epilog by nepomohol zahnat tu "neskonalu, neopisatelnu, hrozu-nahanajucu" nudu™. Hadzanie si mincou pre kazdeho rukojemnika uz bol snad vrchol, ktory ma donutil odist a nedopozerat dalsie epilepticke rozuzlenie. Tych 150 minut by som kedykolvek vymenil za znovu pozretie sideways. A to som si povedal, ze nikdy viac do kina na tazky blockbuster. A tento nebol hociaky,... taky ktory prekona snad len dalsia Bayovka.
Od soumraku do úsvitu (1996)
odpad!Strasne, pekelne, neopisatelne, nepomenovatelne. Neuveritelne slabych prvych 40 minut, slabych aj na Tarantinove "bandit" filmy, sa skonci fiaskom v podobe krvavej, ale bohuzial nudnej hodinovej sermovacke medzi milionmi upirov utociacich na partu vyzbrojenych americanov.
Volání Cthulhu (2005)
Ia mayyitan ma qadirun yatabaqa sarmadi fa itha yayi ash-shuthath al-mautu qad yantahi. I'a I'a Cthulhu Fhtagn, I'a Hydra I'a Dagon. Khadhulu alu'u lemnu sha pa la ishu atta. Ygnaiih, ... ygnaiih thlflthkh'ngha ... Yog-Sothoth, T'bthnk... h'ehye--n'grkdl'lh.
Sním či bdím? (2001)
Surealisticky, emoticionalny trip do vlastnej mysle kde splyva realita so snami a podvedomim, kde strach z reality a posmrtny optimizmus sa nevylucuje, ale naopak doplna. Film kde je mozne vedome snivat a tancovat salsu s vlastnou pochybnostou. Je toto realita, alebo snivam s plnym vedomim svoj dalsi lucid dream?
Šestý smysl (1999)
V momente, ked som citil, ze pravdepodobne dopadnem ako jedna z vizii Joela Osmenta, zapocul som mysteriozny hlas v mojej hlave, ktory mi nasepkaval aby som vstal a isiel za ziarivym svetlom - svetlom ktore vychadzalo z napisu EXIT par metrov za mojim ramenom.
Brazil (1985)
Od okamihu ked som uvidel Brazil po prvy krat snivam zit v industrialno byrokraticom svete.
xXx (2002)
Filmy ako XXX, ktore predvadzaju @@@ si nezasluzia nase $$$.
Kontakt (1997)
Kontakt je presne ako vesmir, o ktorom rozprava -hviezdny a bez zdanliveho konca (25%).
Podezření (2000)
Preprodukovane, preplacane pseudopsychologicke bahno, pochovane prehnanym scenarom s nulovym potencialom. Je to ako tenis kde obaja hraci robia jednu dvojchybu za druhou. A nezachrania to ani kalibre typu Gene Hackman a Morgan Freeman. (35%)
Transformers (2007)
odpad!Priblizne prvu hodinu moja mysel a pricetnost bola schopna odolavat navalu neopisatelnej naivity, potom vsak ale niekde v strede filmu, sa moj psychicky stav podstatne zhorsil a neodolal som tomu sepotu v mojej hlave opustit kino co najkratsou cestou. Hned po vybehnuti z kina som stratil vedomie a zobudilo ma skandovanie A'ia Hydra, A'ia Dagon A'ia Michael Bay Cthulhu Fh'tagn, ktore vychadzalo z kinosaly. Tento kult, ktory nejakou prazvlastnou motivaciou akceptuje a hlta kazdy samozvany hit prastareho sa unasal na vlne euforickeho popevu. Na okamih sa mi zazdalo, ze pocujem volat aj moje meno ale to uz som bol spat pri zmysloch a utekal z kina co najrychlejsie. Dnes uz sa ani neodvazim vratit myslienkami na onu nepopisatelnu hrozu, ktora ma zachvatila pocas premietania Transformers. Viem, ze tento film vo mne zanecha nezmazatelne stopy a uz nikdy nebudem taky ako predtym.
Zodiac (2007)
Zodiac je obviozne exagerovany exampel pouzitia tmaveho obrazu, ktoremu konkuruje snad uz len ta amerikanizacia slov napisana v tomto komentary. Nic proti Fincherovi, okrem toho ze vsetko co doteraz natocil bolo s najvacsou snahou targetovane na mass market. Zodiac je prekvapivo vydatny attempt prejst z fast foodu na steakhouse. (65%)
Před úsvitem (1995)
Inteligentna oslava zivota, mladosti a nezavezneho sexu.
Stalker (1979)
Vytvarna meditacia, ktora sa nesnazi zaujat ani tak svojim tazkym filozofickym pojatim, ako skor tou zbesilou vytvarnostou, ktora srsi z kazdeho zaberu. Aspon na sekundu sa mi zazdalo, ze zona snad nie je anti-komunisticka poezia, ale hned ma to preslo. Je to anachronisticke a impulzivne -- tak ako moje hodnotenie (100%).
Forrest Gump (1994)
Neplanovana zvrhlost jednotlivych momentov, monotonna revizia karikaturnych moralnych obsennosti a neskonalo uboha epilepticka melodia hereckej exibicie maju za nasledok lacnu kopiu supermana s trochu vacsou davkou naivity a mensou davkou realizmu. Melancholia zaberov nevrcholi ale naopak, je nasilu nanutena idiotskym rytmom depresivno-sklucujucej hudby.
8 MM (1999)
odpad!Ti co su natolko odvazni, popripade naivni a postavia sa pred 8mm mozu ocakavat nasledovne emocie: nechut, odpor a nasledne hlboky smutok, pri ktorom konci vsetka sranda. Tam vonku je len zopar filmov, ktorych existencia robi svet horsim a 8mm je jednim z nich.
Nesmiřitelní (1992)
Zaroven nihiilsticke a heroicke, je to temna pripomienka vsetkych "macho" filmov ktore buduju neinteligentnu a asocialnu meditaciu divokeho zapadu. Unforgiven nema az tak daleko od Leoneho tak ako sa na prvy pohlad javi. Majstrovske dielo v svojom zanry kde fascinuju herecke vykony, no nedominuju. Dominuje totiz ta neskonala reziserska nezavislost (90%).
Záhada Blair Witch (1999)
Je potesenie zistit, ze som sa mylili pri mojich uvahach o tom, ze dnesny svet prinasa kazdodenne sam o sebe mnozstvo odpudivych veci--a tak ma uz ziadny horor nemoze poriadne vystrasit. Blair Witch je prikladom ako sa da z nicoho vytvorit nieco. Prakticky je to az takmer inventivna dokonalost, najlepsia v svojom zanry za posledne roky .
V pasti (2005)
Jemne zrezirovana drama Davida Slade, ktora pravdepodobne ponuka viac sadizmu ako by som si zelal.
Odplata (1999)
Ta arogantna frivolita niektorych scen evokuje emergentne pocity, ktore zazivame takmer kazdy den pri hyperbolickej seba-tormentacii. Zazitok z filmu sa ekvivalentne vyrovna zazitku z navstevy toalety po dlhsom obdobi a adekvatne potapa nadejnu predlohu, ktora stale obstoji aj na dnesnu dobu plnu predimenzovanych pseudothrillerov.
Pretty Woman (1990)
Dokazuje, ze ludia z Disney dokazu predat vsetko--vratane misogynnej oslavy velkej prostitucie a sebagratulacie. Nic tu nefunguje, az na temperamentny pohlad Julie Roberts, ktory vytvara dej sam o sebe kedze tato neo-pygmalionova komedia postrada akykolvek rytmus a svedomie.