MManual

We can make a feast from anything. This paint! Yes! This paint with make a tasty dish! Yes, yes, yes, my oven can cook anything, yes, My oven can cook... BITS OF OVEN!

Apocalypse Now je ako preplneny zabavny park. Jedna atrakcia za druhou s dlhymi radami na listky. Na hlavnu atrakciu si je vsak treba pockat 3 hodiny a ta by na koniec neobstala ani ako dedinsky kolotoc. Treba vsak pochvalit slusny vykon Duvalla a prekvapivo aj Harrisona Forda. Niektore vizualizacie je tiez treba vyzdvihnut no Full Metal Jacket je niekde inde - o dve triedy vyssie.

Nemal som dojem, že sledujem film o konci sveta, ale skôr o konci kariéry em-najta-šajmalána.

Mrazive a temne krimi zo starej skoly, ktore ignoruje vsetky tie moderne a najma idiotske predstavy o prehnanom zaporakovi. X-Files ma v popredi istu hmatatelnu kvalitu v tom, ze cely film je natoceny skutocnymi scenami s kaskadermi a nie tu co len jediny specialny efekt. V kazdej scene je citit realnost postav a prostredia, ktora je neustale podporovana viacerymi moralnymi otazkami. Pre mna osobne, je X-Files: I Want to Believe najvacsie prekvapenie roka.

Klaniam sa Guillermovmu pokusu spojit vytvarnost Spirited Away s predstavivostou H.P. Lovecrafta. Je to bizarny, akciou nadupany, komix okoreneny lacnymi vtipmi a dvojrozmernymi postavami. Tie vsak nastastie nespochybnuju umenie vytvarnych designerov, ktori dokazali prekonat sami seba. Moje ocakavania sa na Guillermov ohlaseny film In the Mountains of Madness po tomto filme dvojnasobili.

Myslim, ze Nolan prave prekonal Jacksonov rekord 70 minutovym epilogom, kde sa kazdy obetuje pre kazdeho a sentimentalny suboj strieda sentimentalne vyvrcholenie. Bohuzial ani 200 minutovy epilog by nepomohol zahnat tu "neskonalu, neopisatelnu, hrozu-nahanajucu" nudu™. Hadzanie si mincou pre kazdeho rukojemnika uz bol snad vrchol, ktory ma donutil odist a nedopozerat dalsie epilepticke rozuzlenie. Tych 150 minut by som kedykolvek vymenil za znovu pozretie sideways. A to som si povedal, ze nikdy viac do kina na tazky blockbuster. A tento nebol hociaky,... taky ktory prekona snad len dalsia Bayovka.

Strasne, pekelne, neopisatelne, nepomenovatelne. Neuveritelne slabych prvych 40 minut, slabych aj na Tarantinove "bandit" filmy, sa skonci fiaskom v podobe krvavej, ale bohuzial nudnej hodinovej sermovacke medzi milionmi upirov utociacich na partu vyzbrojenych americanov.

Ia mayyitan ma qadirun yatabaqa sarmadi fa itha yayi ash-shuthath al-mautu qad yantahi. I'a I'a Cthulhu Fhtagn, I'a Hydra I'a Dagon. Khadhulu alu'u lemnu sha pa la ishu atta. Ygnaiih, ... ygnaiih thlflthkh'ngha ... Yog-Sothoth, T'bthnk... h'ehye--n'grkdl'lh.

Surealisticky, emoticionalny trip do vlastnej mysle kde splyva realita so snami a podvedomim, kde strach z reality a posmrtny optimizmus sa nevylucuje, ale naopak doplna. Film kde je mozne vedome snivat a tancovat salsu s vlastnou pochybnostou. Je toto realita, alebo snivam s plnym vedomim svoj dalsi lucid dream?

V momente, keď som cítil, že pravdepodobne dopadnem ako jedna z vízii Joela Osmenta, započul som mysteriózny hlas v mojej hlave, ktorý mi našepkával aby som vstal a išiel za žiarivým svetlom - svetlom, ktoré vychádzalo z nápisu EXIT pár metrov za mojím ramenom.