Bilkiz

Robert Eggers na strednej škole spolurežíroval divadelnú inscenáciu "Nosferatu".

Willem Dafoe, ktorý hrá profesora Albina Eberharta Von Franza, predtým hral fiktívneho upíra Maxa Schrecka vo filme V tieni upíra (2000), ktorý je kvázi remakom a fiktívnym pohľadom do zákulisia Nosferatu (1922).

Jeden z 10 obľúbených filmov Andreja Tarkovského.

Eiji Okada improvizoval veľkú časť prvej scény s večerou.

Raquel Welch kúpila práva v polovici 70-tych rokov, no nikdy sa jej nepodarilo sfilmovať novú verziu.

Oficiálny návrh Južnej Kórey do kategórie Najlepší cudzojazyčný film 80. cien Akadémie (2008).

Do-yeon Jeon za túto rolu získala cenu za najlepšiu herečku na filmovom festivale v Cannes, čím sa stala prvou kórejskou herečkou, ktorá vyhrala herecké ocenenie v Cannes.

Režisér Lee povedal, že zámerne začal film záberom na oblohu a ukončil ho záberom na zem.

Dátum, v ktorý Don Rafael povedal, že má narodeniny, 22. február, je zároveň narodeninami režiséra Luisa Buñuela.

Film obsahuje tri Buñuelove opakujúce sa sny: byť na javisku a zabudnúť na svoje repliky, stretnutie sa so svojím mŕtvym bratrancom na ulici a nasledovať ho do domu plného pavučín a sen o prebudení a videní jeho mŕtvych rodičov ako na neho hľadia.

Posledná sekvencia bola natočená nie na skutočnej hollywoodskej diaľnici, ale na málo používanom priečnom moste. Autá riadili kaskadéri. Režisér Don Siegel neskôr povedal, že Kevin McCarthy bol v reálnom nebezpečenstve, že bude zasiahnutý, pretože scéna bola točená za úsvitu a on bol takmer úplne vyčerpaný.

Počas desaťročí od uvedenia filmu sa pojem „pod people“, ktorý bol inšpirovaný premenenými postavami vo filme, stal populárnou frázou označujúcou ľudí, ktorí sú emocionálne mŕtvi.

Iracionálna viera, že niekoho, koho človek pozná, nahradil podvodník, sa nazýva Capgrasov syndróm.

Philip Merivale, ktorý hrá Máriinho otca, zomrel ešte pred vydaním filmu.

Rankinovo stretnutie v lese s Meinike je natočené v jednom zábere trvajúcom štyri minúty a desať sekúnd.

Hoci nie je tak známy ako iné z filmov Orsona Wellesa, bol to jediný film režiséra Wellesa, ktorý vo svojom pôvodnom vydaní vykazoval zisk.

Spoločnosť International Pictures, ktorá poznala povesť Orsona Wellesa pre dlhé expozičné scény, poskytla strihačovi Ernestovi J. Nimsovi slobodu vystrihnúť akékoľvek sekvencie z filmu, ktoré považoval za zbytočné. Na Wellesovo znechutenie Nims nakoniec zostrihal takmer 30 minút Wellesovej finálnej verzie. Zábery sa považujú za stratené, pretože zmizli aj pôvodné negatívy.

Luis Buñuel bol veľkým fanúšikom diel Benita Péreza Galdósa, autora románu, ktorý slúžil ako východiskový materiál pre tento film. Buñuel bol však k tomuto konkrétnemu Galdósovmu románu, ktorý má rovnaký názov ako tento film, veľmi kritický. Buñuel považoval knižnú predlohu za gýčovitú, predvídateľnú a jedným z autorových najhorších diel. Režisér však napriek tomu veril, že z predlohy dokáže natočiť výborný film.

Luis Buñuel urobil zmeny v pôvodnom románe Benita Péreza Galdósa, aby bol film osobnejší. Napríklad presťahoval dejisko z Madridu do svojho niekdajšieho domova Toleda. Tiež zmenil pôvodný obdobie, v ktorom sa dej odohráva z konca 19. storočia na koniec 20. rokov 20. storočia, keď bol on sám mladým mužom.

Producenti prinútili Luisa Buñuela obsadiť Catherine Deneuve a Franca Nera, no režisér neskôr priznal, že bol s ich výkonmi dosť spokojný.