samo151

(Videné vo formáte IMAX with Laser) Sú to možno najnezaslúženejšie tri hviezdičky aké som kedy dal. Ale nemôžem si pomôcť. Film je po väčšine stránok super. Skvelé herecké výkony, správne množstvo humoru, akčné scény ma príliš nenudili (hoci o jednu menej by som zvládol), solídny soundtrack a technická stránka filmu je samozrejme výborná. Lenže potom príde príbeh. Au. Už z trailerov bolo jasné, že sa dočkáme prepojenia so staršími Bondovkami. A skoro celý film som čakal, že príde vysvetlenie aké je teda to prepojenie medzi Oberhauserom a tým čo sme videli v predchádzajúcich Craigovych bodovkách. No potom prišla veta "It was me, James." a bolo vybavené. Všetky plot holes v rámci filmu som prekusol, ale toto už bolo proste za čiarou. Jednak je to nehorázne tuctové a jednak to v niektorých prípadoch (Silva) absolútne nedáva zmysel. Z kina som po prvom pozretí odchádzal s pocitom, že som bol oklamaný. Do toho sa pridáva vzťah Bonda a Swann, ktorého nefunkčnosť bola zrejme dôsledkom nedostatku času - problém je, že ho posekali natoľko, že prestal dávať zmysel. No a Monica Bellucci. To je pre mňa druhá Bérénice Marlohe. Najprv mi tvorcovia podhodia dobre napísanú a vynikajúco zahratú postavu, ktorá následne po 5 minútovom šteku zmizne. SPECTRE je v prevažnej miere vynikajúci film, ktorý má ale zásadné plot holes v úplne hlavnej storyline a ani zdaleka nevyužíva potenciál postáv a premisy, čo ničí celkový dojem. Nevyužitá šanca.

Hardy, Hardy a Hardy. Na ňom stojí a padá celý film, ale väčšinu času mi to nevadilo. Hrá dobre, postavu má napísanú dobre a ja som sa bavil. Problém je, že ten film má 133 minút, bez toho aby mal dostatok obsahu a tak ma ku koncu (zhruba posledných 15-20 minút) začal zúfalo nudiť. A vždy keď som mal pocit, že už prichádza koniec, prišla ďalšia scéna. Keby to bolo kúsok kratšie, bolo by to u mňa za 5 hviezdičiek. Takto len 4.

Spravidla sa českej a slovenskej kinematografií vyhýbam, ale keďže obdobie v ktorom sa film odohráva patrí medzi moje obľúbené časti bratislavských dejín, dal som mu šancu. A bola to chyba. Dej nebol zaujímavý, vtipy neboli vtipné (počas celého premietania tejto "komédie" sa v sále nezasmial ani jeden zo 7 zúfalcov čo tam sedeli), kriminálna zápletka bola tupá (možno až na samotné rozuzlenie) a väčšina postáv bola neskutočne trápna. Štýl "poďme zo seba robiť debilov, bude sranda" na mňa proste nefunguje zhruba od kedy som dosiahol 10 rokov. Najsmutnejšie je, že film vychádza z pomerne kvalitnej knižnej predlohy, ktorá mala obrovský potenciál, keby sa tvorcovia filmu nerozhodli prerážať dno prízemnosti. Bolo by to na odpad, nebyť tradične vynikajúceho Jana Krausa a úžasnej filmárskej roboty. Za to aspoň tá jedna hviezdička.

No konečne. The Ghost Dimension je pre mňa osobne prvým dielom série, ktorý aspoň za niečo stál. Stále má síce ďaleko od toho čo považujem za dobrý horor, ale séria sa konečne vymanila z vláčenia ľudí po zemi, odbavovania sa na nočnom režime a padaní vecí - film má hlavu a pätu a dokonca pribudol aj náznak deja. Rozhodne ho nebudem mať potrebu vidieť znova, ale bola to prijemne strávená hodina v kine (prvých cca 30 minút to totiž až tak prijemné nebolo, kvôli, pre sériu charakteristickému, príliš pomalému rozbehu). Osciloval som medzi dvomi a tromi hviezdičkami, nakoniec tri za to, že tvorcovia priniesli na kinoplátno Raťafáka Plachtu.

Používať pre Sense8 označenie seriál mi príde takmer až trochu nepresné. Prakticky ide o jeden 12-hodinový film, pri ktorom je rozdelenie na epizódy len čistou formalitou. Tento formát prirodzene vedie k istým nevýhodám najmä v pdoobe pomalšiemu rozbehu (kvôli ktorému som to na začiatku takmer vzdal aj ja), no je kompenzovaný možnosťou ísť do neuveriteľnej hĺbky. Výsledkom sú úžasne komplexné postavy a snímok, ktorého pozeranie pre mňa bolo neporovnateľné s akýmkoľvek iným. Nešlo o dej. Absolútne nešlo o dej. V podstate ma nezaujímal. Keď som si Sense8 zapínal, robil som to, pretože ma proste bavilo tráviť čas s tými charaktermi. Príbeh bol len nejakou platformou a zároveň ospravedlnením prečo ich sledovať. A je úplne pochopiteľné že to mnohým nevyhovuje. Sense8 môžete len milovať, alebo nenávidieť - za mňa je to to milovanie. Štyri hviezdičky za vynikajúce postavy a remeselnú úroveň, piata hviezdička za What's Going On - jeden z pre mňa najúžasnejších momentov aký televízna tvorba priniesla.

To že som išiel na čiernobiely rumunský film je pre mňa takmer takým prekvapením, ako to, že sa mi páčil. Aferim! je veľmi zaujímavou exkurziou do odlišnej kultúry v odlišnom čase, ktorá je spracovaná dosť dobre na to, aby sa divák v týchto neznámych pomeroch nestratil. Film navyše veľmi šikovne pracuje s vtedajšími stereotypmi z ktorých si robí srandu dostatočne intenzívne na to aby bolo zrejmé, že sa im vysmieva (a rozhodne ich nelegitimizuje), ale zároveň to nepreháňa natoľko, že by sa postavám nedali uveriť. Aferim! stojí na dobre napísaných a dobre zahratých dialógoch a to mu úplne stačí na to, aby z neho bol zábavný a zároveň mimoriadne zaujímavý film.

The Walk je pre mňa zatiaľ filmovým zážitkom roka a to ani zďaleka nie preto, že ide o prvý film pri ktorom som v kine dostával závrate. Nie že by neboli úžasné (špeciálne v IMAX formáte), ale ešte viac ma očaril priam majstrovský story-telling. Lebo natočiť dych vyrážajúcu 30 minútovú scénu 110 poschodí nad New Yorkom je jedna vec. Vyrozprávať príbeh Phillipa Petita na dve hodiny a pritom ani na sekundu nestratiť moju pozornosť je však podstatne väčšie umenie. A Zemeckis to dokázal úžasne. Film ma vďaka plynulej gradácií od prvej časti stavanej do veľkej miery na komediálnych prvkoch (vďaka čomu drží pozornosť aj pri pomalších, ale z pohľadu kontextu nevyhnutných scénach) až po veľké finále nenudil ani sekundu. Pridajte k tomu úžasné herecké výkony a vynikajúcu hudbu a výsledkom je film ku ktorému sa budem veľmi rád vracať znova a znova.