Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Krátkometrážní
  • Horor

Recenze (203)

plakát

Úsměv (2022) 

"Chalani mám nápad! Natočíme niečo čo už tu tisíc krát bolo, použijeme všetky klišé čo existujú! Tam kde vie niekto použiť 5, my ich dáme 10!!" "Hmm... zaujímavý koncept, takže zobereme klišé a spracujeme to originálnym spôsobom?" "Nieee, nepochopil si ma. Zoberieme ho a natočíme to tak, ako to už každý tisíckrát predtým natočil!" "Aha... ale keď to urobíme takto, bude to vôbec niekto pozerať?" "Bude!"

plakát

American Horror Story - Zima zabíjí (2021) (epizoda) 

Nerozumiem tomu ako sa mohol udiať takýto kvalitatívny prepad za jednu časť. Pri AHS býva zvykom, že výborne našliapnuté série sa namiesto očakávanej gradácie zvyknú uberať k vlažným záverom a preto som si aj vravel ako je super, že tento príbeh bude rozpovedaný len na priestore 6tich dielov a tvorcom tak snáď nedá šancu na to príliš sa opustiť. Žiaľ nevydalo. Teraz nás čaká v ďaľších častiach mimozemské dobrodružstvo ktoré má časti našťastie len 4, tak naivne dúfam, že tam už nebude priestor na to čokoľvek posrať. Kým piata časť ponúkala to najlepšie z AHS ako ho poznáme a pokojne mohla fungovať ako emóciami nabité finále, tvorcovia z nejakého dôvodu potrebovali uzavrieť príbeh ešte týmto dovetkom. Bez Culkina, Paulson a Rabe už ale príliš nefunguje, ostali nám len negatívne postavy ktoré bolo treba šokujúco zabiť bez akéhokoľvek dopovedania ich príbehu alebo postavy ktoré prežili a ich príbeh ostal taktiež nedopovedaný. Celkovo táto časť prináša príliš veľa nových otázok, na ktoré ale nedáva vôbec žiadne odpovede. (Bojovná policajtka rozhodnutá riešiť čo všetci ostatní prehliadajú - to bolo čo za vsuvku bez akéhokoľvek zmyslu? Naozaj bolo treba castnúť Dot-Marie Jones len na to, aby dostali záporáci motiváciu zlikvidovať hlavných hrdinov? Pokiaľ si dobre pamätám, rozhodnutí ich zlikvidovať boli už na konci tretej časti) Toto všetko sa ešte k tomu odohráva na šialene krátkej stopáži 35 minút ktorá by nemala šanca dopovedať nedopovedané ani keby si tu tvorcovia nerozvádzali nové dejové linky, nieto ešte za týchto okolností. Škoda :/

plakát

Elita (2018) (seriál) 

Hodnotím po zhliadnutí celej prvej série a začiatku druhej. Po Toy Boyovi a La Casa de Papel z ktorých sa stali okamžité srdcovky som si s chuťou zapol tretí seriál s Mariou Pedrazou, ktorý mi už dlhšie všetci odporúčali a vraveli, ako sa mi bude strašne páčiť. Mám rád vo filmoch diskotéky, erotické scény, gay zápletky a kriminálnu linku. Napriek tomu, že na základe tohto popisu sa Elite tvári ako seriál ktorý natočili na mieru pre mňa, sklamane musím skonštatovať, že zúfalo nefunguje.  1. Elite od začiatku láka na to, že bude riešiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Ukazuje ich však tým najprvoplánovejším spôsobom a som názoru, že postavy teenagerov proste nemajú na to, aby utiahli seriál s takouto témou. Ak by sme vedľa seba postavili 40tnikov z vyššej a nižšej alebo strednej vrstvy, mohli by sme sa začať baviť o rozdieloch. Prečo je ten bohatý bohatým? Lebo mal vyššie ambície? Pretože mal v živote viac šťastia? Pretože je šikovnejší? Robí to z neho lepšieho človeka než človeka nemajetného?  V momente keď však zasadíme do tohoto sociálneho zázemia postavy teenagerov, všetky tieto otázky sa strácajú. Jedni sú bohatí preto, že sa do takejto rodiny narodili a tak nemajú morálne právo na tých druhých akokoľvek útočiť, druhí su chudobní pretože sa "zle narodili," a tí naopak majú právo povedať tým bohatým spratkom čokoľvek, pretože "nevedia o čom je skutočný život." Jedni sú dobrí a tí druhí zlí, nič "medzi," tam nehľadajte. Človek by čakal, že to aspoň potiahnu postavy rodičov, tí sú však ešte väčšia paródia. Každý kto nie je bohatý preto, že sa dobre narodil je bohatý preto, lebo si veľa nakradol. Každý kto je chudobný sa preto snaží tiež kradnúť, dealovať alebo predávať sa, aby sa k nim priblížil. Vieme veľmi dobre, že takto to v skutočnom živote úplne nefunguje a vetou "ty nevieš čo všetko musím urobiť preto aby som sa dostal z týchto sračiek" sa naozaj nedá zachraňovať každý takýto scenáristický špás.  2. Na jednu stranu sa seriál snaží pôsobiť áčkovo, na stranu druhú ho majú za úlohu ťahať postavy ako napríklad Lucrecia, ktorá je kvintesencia "zlých roztlieskavačiek" ktoré ste videli v akejkoľvek Bčkovej komédii. Väčšina postáv je extrémne plochá, ide viacmenej o karikatúry a seriál fatálne zlyháva na tom, že tieto karikatúry by možno plnili účel kebyže majú byť vtipné, lenže oni sa berú vážne a snažia sa niesť nejakú dramatickú linku, ktorá vašimi emóciami ale absolútne nepohne, pretože toto okolo reálnych myšlienkových pochodov človeka v danej situácií ani nešlo. (To koľko z nich je mizerne zahraných radšej ani nespomínať) Asi jediná postava ktorá stojí za to je Guzmán, ktorý je (po vzore Glee) predstavený ako jedna z týchto karikatúr, veľmi rýchlo ale jeho charakter dostane aj iný rozmer a môžeme sa baviť konečne aj o nejakej hĺbke a máme priestor na to, aby sme konečne niekomu v tejto nesympatickej bande fandili a išli s ním.  3. Seriál sa na prvý pohľad tvári, že sa snaží držať netflixovského kódexu korektnosti (islam, homosexualita..) Už len ale príbeh tejto moslimskej rodiny je tak príšerne napísaný, že ak niekto doteraz nemal predsudky voči tomuto náboženstvu, tak po tomto seriáli isto začne.   Na záver by som asi odporučil, ak by sa človek chcel pozrieť na nejaký seriál ktorý rieši problémy mladých naprieč sociálnymi vrstvami, tak jednoznačne odporúčam nórsky SKAM ktorý je tak o 5 levelov vyššie, spracováva náročné témy s gráciou, ťaží veľké emócie a má to, čo žiaľ tento sprostý kalkul nikdy mať nebude - veľké srdce. (nechcem byť zlý, ale mám aj pocit, že ho dosť vykradli)

plakát

Cleopatra (2003) 

Toto je neskutočne čarovná záležitosť. Natalia Oreiro sa v časoch svojej najväčšej slávy rozhodla nevyužiť svoj fejm a s ním spojené ponuky na komerčné projekty, ale zabrúzdala do tejto zdanlivo nenápadnej festivalovej záležitosti, ktorá však v sebe nesie obrovskú silu. Fanúšikovia Natalie ktorí v čase vydania filmu boli puberťákmi a malými deťmi (môj prípad) nemali šancu aby ich tento film bavil, tobôž aby ho pochopili. Ale človek časom vyrastie a začne na neho padať ťarcha moderného sveta. Tlaky a očakávania okolia, snaha zaplatiť nájom, mať čo jesť, dôstojne žiť a niečo v živote dokázať... hold, je toho na jedného človeka veľa. Vždy sa musí objaviť ten moment, kedy príde zlyhanie, syndróm vyhorenia, depresívne nálady a pocit, že život nemá zmysel. A keď sa prebojujete touto životnou fázou a začnete sa usmievať - až vtedy si choďte pozrieť Cleopatru a môžete naplno precítiť túto žánrovku, vyplakať si pri nej dušu a nájsť pri nej novú nádej. Norma Aleandro je herečka z inej dimenzie. To čo predvádza v tejto úlohe je mimo hranice môjho chápania a prisahám ako tu stojím, že neviem či som niekedy v živote videl na striebornom plátne lepší výkon. Bravo.

plakát

Entre caníbales (2015) (seriál) 

Campanella, Furriel a Oreiro?? Halo!

plakát

Sissi (úteky Alžbety Rakúskej) (2016) (divadelní záznam) 

Keď niekto napíše text v ktorom herečka Táninho formátu nezlezie dve hodiny z javiska a pritom reálne nemá čo hrať, je to dosť veľký prúser. Životopisné... no povedzme. Komediálne tým najprízemnejším spôsobom a korunuje to samoúčelná scénografia, ktorá bez nejakého väčšieho konceptu len mírnixdírnix využívá všetky technické možnosti čo javisko ponúka (tých tiež nejak extra veľa nie je) len preto aby skryla, že sa na tom javisku vlastne nič nedeje.

plakát

Pre čisté svedomie (2020) (studentský film) 

Trailer bohužiaľ nalákal na úplne iný film.. Sledovať 27 minút zrútenie jednej ženy je totálne cez. Sledovať zrútenie jednej ženy aj 7 minút by bolo moc, keď tam nedôjde k žiadnej zmene a bohužiaľ rátajte s tým, že nedojde. Film sa snaží viesť na aktuálnej mainstreamovej vlne, keď naláka diváka na zápletku o tunelovaní štátnych peňazí - predsalen korupcia je na Slovensku stále sexy téma, pri ktorej môže tvorca rátať s tým, že mu vypredá kino. Vo finále je ale okolnosť na základe ktorej je Kristína zrútená to posledné na čom by záležalo. A snové sekvencie bol definitívny klinec. Ide o obľúbený neduh slovenských filmov, ktorý ja absolútne nedávam a mrzí ma, že školy naďalej produkujú ľudí, ktorých rozmýšľanie nad príbehom sa od roku 90 nikam nepohlo. Ak by išiel film alternatívnou cestou ako napr. Arnofského matka! a to čo sa deje v Kristíninej hlave by sa reálne dialo aj v skutočnosti, mohli sme mať postarané o veľmi zaujímavé pozeranie. Venovať ale tak dlhú stopáž filmu len abstraktnej predstave je na facku a rovno na päsťovku boxerom je, že keď konečne dojde k nejakému zvratu a dej sa pohne dopredu (objatie s kolegyňou) dozvieme sa, že toto taktiež nebolo nič iné, než predstava. Hviezdička za vizuál ktorý bol veľmi pútavý a druhá za obsadenie, všetci herci do jedného odviedli skvelú robotu.

plakát

Miley Cyrus - Dooo It! (2015) (hudební videoklip) 

2015 Ja: Tak toto už je úplne cez.... 2021 Tiež ja: Ja som na to len nebol dostatočne zrelý!!

plakát

Místnost sebevrahů. Hater (2020) 

Toto je typ filmu, na aký človek natrafí naozaj raz za čas. Každý vie, že výborný scenár a obsadenie sú základom pre kvalitný zážitok. Tam kde však väčšinou hollywoodsky producenti nedokážu prekročiť svoj tieň a ponúkajú len štandard dobre zvládnutého remesla a tam, kde sa slovenskí tvorcovia márne snažia tomuto americkému štandardu aspoň trocha priblížiť, prichádza poľský film, ktorý je po formálnej stránke niekde úplne inde. K predlohe sa moc vyjadrovať nemusím, text je napísaný brilantne, je aktuálny, temný, a dáva priestor hercom ktorí sú skvelí. Čo mne najviac na tomto filme odstrelilo dekel je naozaj to, že z každej jednej scény kričí ako nad ňou Jan Komasa premýšľal, ako nebral hneď prvé riešenie, ako sa vymazlil s každým jedným detailom a ako ukázal, že aj žánrovka sa dá robiť INAK, jednoducho nadžánrovo. Wow, tlieskam a chcem viac. PS: Po nadšení ktoré vo mne Hater vyvolal som samozrejme siahol aj po jeho predchodcovi. Pôvodná Miestnosť samovrahov je otrasný film v ktorom nefunguje absolútne nič a ja len čumím, aký obrovský skok urobil Komasa za tých 9 rokov. Well... je svetlom nádeje pre mnohých súčasných tvorcov, že ak človek na sebe pracuje, nič sa nestane ak je jeden z jeho prvých filmov sračka, chlapci inšpirujte sa :))

plakát

Cooltúra (2016) odpad!

Tendenčný pseudodokument ktorý útočí na najprimitívnejšie pudy slovenského diváka - hejt, pocit menejcennosti a neochota obzerať sa okolo seba. Preto má zrejme aj relatívne vysoké hodnotenie, veď čo môže byť lepšie než si kopnúť do najebaných raperov alebo hercov z denných seriálov. Ak tieto čriepky považuje Miro Remo za gro slovenskej kultúry, môžem mu odporučiť tisíc iných príkladov, z ktorých by si odniesol lepší divácky zážitok. Možno by sa mu trochu aj zmenil vkus a netočil by takéto sračky. PS: Komentár užívateľa johny95 by mal vystriedať oficálny text distrubútora v obsahu filmu