leila22

Eggers je majstrom atmosféry, čo potvrdzuje do tretice i v Severanovi. Rozbúrené more, mytológia, naturalizmus, halucinačné vízie… to všetko tu opäť máme a opäť zabalené do úchvatného vizuálu v podobe dychberúcej chladnej islandskej prírody, ktorú zohrievajú iba často šľahajúce plamene ako súčasť nekonečných bojov. Hereckému obsadeniu nie je čo vytknúť a potešia aj menšie postavy ako Gustav Lindh či mladý Elliott Rose. Režisér vie ako na dôveryhodné vykreslenie temnoty a ľudského démonizmu, no súčasne vo svojej novinke odkrýva aj svoje slabiny. Lovestory linka príliš nefunguje a hoci význam v deji má, akosi ho nedokáže naplniť. Maličké sklamanie prichádza aj v obsahovej rovine. Mám totiž trošku problém s tým, že celý obsah tohto surovéhé animálneho príbehu vo fantastickom obale s výbornou dunivou hudbou možno zhrnúť do jedného slova: POMSTA. Predchodcovia Severana (Čarodejnica, Maják) sú pre mňa rozhodne myšlienkovo hodnotnejší, košatejší a stvorení na dlhé diskusie s početnými interpretáciami. Táto jemná kritika však vyviera aj z toho, že Brooklynčan nastavil latku v mojich očiach slušne vysoko a na kombináciu jeho talentu a nezávislého štúdia A24 proste nedám dopustiť. Zhrnuté a podčiarknuté, Severana som si užila. Je to poctivý film o Vikingoch, ktorému ťažko hľadať silného konkurenta. Nekompromisnosť a násilnosť ich nátury je zachytená viac než hmatateľne. No je dosť možné, že mi z mysle pomerne rýchlo vyšumí.

Batman Matta Reevesa ide po podobnej línii ako Joker (2019) Todda Phillipsa, čo mi osobne iba hrá do karát. Ponúka návštevu do ponurého, špinavého a večne upršaného Gothamu prehnitého korupciou, zločinom a pobehujúcimi besnými krysami, v priamom strete s dušou plnou jaziev a nedoliečených rán. Robert Pattinson predostiera podobu silne depresívneho Brucea Wayna a súčasne okrídleného hrdinu ešte takmer vo svojich začiatkoch. Odvážneho, ale zároveň i omylného, pričom jeho chvíľami vystupujúca zraniteľnosť pôsobí naproti neutíchajúcej túžbe po pomste nesmierne sympaticky. Nový Batman je vydarenou atmosferickou neo-noirovou kriminálnou detektívkou, v ktorej možno badať jasnú inšpiráciu z dávnejších kultových diel. Aj napriek množstvu liniek a rôznych postáv som s dlhou minutážou problém nemala. Vrásky mi skôr miestami spôsoboval slabší scenár a lovestory s Catwoman, kde sme sa už žiaľ nevyhli mnohým klišé. Zoë Kravitz je skutočne zmyselná a chémia medzi ňou a Pattinsonom iskrila na plné obrátky. No i tak si myslím, že tú lásku nemusíme až tak v každom filme hrotiť. Herecky ale rozhodne potešia aj ďalšie známe tváre. Paul Dano zvláda pozíciu vyšinutého psychopata už tradične na výbornú, no a cenu kostýmového kráľa na plnej čiare vyhráva Colin Farrell za fantastické stvárnenie Penguina. Rovnako ako aj pri iných veľkofilmoch vedie správna cesta k Batmanovi opäť jedine cez IMAX sálu, ktorá kvalitný film premieňa na nadfilm. Pretože tak, ako som pri Dunkirku plávala v nafte a skrývala sa pred ohlušujúcimi streľbami, tak, ako ma pri Dune doslova škriabal púštny piesok v očiach, tak intenzívne a realisticky som zápasila so zimomriavkami počas adrenalínovej jazdy v Batmobile. Nový Batman nie je dokonalý, ale vo výsledku ide o veľmi slušné spracovanie, ktoré ponúka výnimočnú hudbu (Michael Giacchino), zázračnú kameru Greiga Frasera a nový odvážny pohľad na známu ikonickú postavu. Bežte do kina. A ak ste už boli, naplnil Reeves vaše očakávania?

Boiling Point je v podstate taký gastronomický Uncut Gems, ktorý stavia všetky svoje esá na vyhrotenú atmosféru, nepoľavujúce tempo a kvalitné herectvo. Divák už od prvých minút cíti tlak hromadiaci sa pod bublajúcim hrncom a všetko nasvedčuje tomu, že v závere poriadne vykypí. Šéfkuchára londýnskej päťhviezdičkovej reštaurácie Andyho čaká spolu s jeho posádkou veľmi ťažký večer, ktorý sa odohráva iba pár dní pred Vianocami. Dohodnutých je príliš veľa rezervácií, hoci jedla nie je dostatok. Čelia puntičkárskemu kontrolórovi a do toho sa medzi hosťami nečakane objaví aj Andyho mentor a prísna food-kritička. Hektická jednozáberová jazda zachytáva silne vťahujúcim spôsobom nekompromisnú stránku gastrobiznisu a stres, ktorému v tomto odvetví čelí celý personál. Zariadiť, aby tento večer dopadol bez katastrofy, vôbec nie je jednoduché. Každá z vedľajších postáv totiž spracováva aj svoje osobné problémy a ten, kto im má ísť príkladom, si zas prechádza zdrvujúcou osobnou krízou. Režisér a spoluscenárista Philip Barantini nám servíruje skutočnú britskú lahôdku. Ak však máte alergiu na orechy či vysoký tlak, dajte si pozor. Bon Appétit!

Tiež ste už niekedy mali pocit, že vo vlastnom živote hráte iba druhé husle? Julie (Renate Reinsve) smeruje k tridsiatke. Je krásna, vtipná a inteligentná, iba sa celkom nevie nájsť a tak ochutnáva svet, ktorý sa jej ponúka na dlani. Predstava života vo svete nekonečných možností pôsobí tak lákavo. Ale čo ak je to len pasca, do ktorej sa dá veľmi ľahko zamotať, až sa v nej úplne stratiť? Najhorší človek na svete režiséra Joachima Triera je komplexnou štúdiou vývoja mladého človeka (s fokusom na nežnejšie pohlavie), ktorý sa pod vplyvom každodenného tlaku spoločnosti a nezahojených rán z minulosti, odkláňa od vlastnej podstaty a prirodzenosti. Priemer sa nepočíta, odchýlky zo zaužívaných vzorcov nie sú vítané. A tak spod tenkej vrstvy príjemného humoru a originálnych poetických scén vystupuje do popredia silné melancholické jadro. Hoci trailer môže vzbudzovať dojem príjemnej jednohubky, vo finále je to film, ktorý vo vás dokáže rezonovať dlhé mesiace, pretože sa dotkol citlivých miest. Lenže nevedieť, čo so životom, môže byť niekedy úplne v poriadku. A možno tomu, aby sme raz mohli žiť život, ktorý bude skutočne náš, predchádza práve to chvíľkové stratenie.

Intenzívne nepríjemná jazda na štýl Kaufmanovho rébusu a Lynchovej nočnej mory, ktorú umocnil brilantný výkon Aubrey Plaza. Malý indie drahokam.

Efektné presvetlené scény v objatí vychádzajúceho slnka, nezbedné morské vlny oblizujúce polonahé telá, či pozorovanie siluet veľrýb kdesi v diaľke... Mohol by sa niekto v tomto raji cítiť zle? O tom by už vedeli povedať svoje postavy, ktoré vyzerajú na prvý pohľad ako vystrihnuté z amerického gýčového katalógu. Skupinka hostí, ktorá si prišla na týždeň oddýchnuť do luxusného rezortu má od dokonalosti a ideálov vskutku ďaleko. Avšak spôsob, akým k nim režisér pristupuje a pracuje s nimi, dokáže často prekvapiť. Táto satirická miniséria výborne zachytáva spoločenské i kultúrnostné nepomery, prerastené egá a syndróm zatemnenia mysle clonou mamonu. Tam, kde končí perfektný čierny humor a bizarné scény, sa začína rezať do hĺbky psychológie postáv, pričom niektoré z nich príjemne prekvapia a iné potvrdia prehnitosť svojich charakterov. Jedno je však isté, každý človek má v sebe prirodzené zviera. No musí mať v sebe dostatok ľudskosti, aby tomu zvieraťu dokázal čeliť. Aj to je myšlienkou minisérie, ktorá bola mojím seriálovým prekvapením roka 2021.

Zelený rytier je svojským meditatívnym dobrodružstvom, v ktorom cez fungujúca symboliku a otvorené interpretácie necháva režisér fantázii diváka dostatok priestoru pre plný rozkvet. Nejde o štandardné fantasy a ani ten Gawain srdcom pravým rytierom úplne nie je. Je to však hra, ktorej sa rád zúčastní každý artový divák už len kvôli výborne zvolenému hereckému obsadeniu a hypnotickému audiovizuálu. David Lowery + štúdio A24 sa už v minulosti potvrdili ako veľmi príjemná spoločnosť.

Kanadsko-maďarská dráma pojednávajúca o neutíchajúcom žiali, s ktorým sa ústredná dvojica vyrovnáva úplne odlišným spôsobom, pričom ani jeden z nich nemožno súdiť. Úvodná, takmer polhodinová, sekvencia vyčerpávajúceho domáceho pôrodu s tragickým koncom je síce tou najsilnejšou časťou celej snímky, no vďaka mrazivým výkonom dvojice Vanessa Kirby - Shia LaBeouf prináša i ten zvyšok intenzívny filmový zážitok.

Poriadne ukecaná čiernohumorná komédia zachytávajúca jeden katastrofálny deň mladej bisexuálky Danielle, ktorá sa ocitla na židovskom pohrebnom obrade. Shiva Baby je o mladom človeku, ktorý sa hľadá a razí si svoju životnú cestu po svojom, pričom sa neustále dostáva do konfrontácie s pokrytectvom, ľudskými predsudkami a obhajobami stereotypných ideálov. Nejaká zápletka tu prakticky absentuje, ale atmosféra gradácie úzkostných stavov a hory trápnych momentov na mňa jednoducho fungovala.

The Power of the Dog je náročným filmom, ktorý si bude rozumieť iba s trpezlivým divákom. Ponúka jazdu vo veľmi pomaly sa rozbiehajúcom vlaku, z ktorého budú postupne vystupovať zástupy pasažierov v podobe divákov otrávených z rozvláčneho tempa. Ja však rozhodne odporúčam kúpiť si lístok až do cieľovej stanice. Britský western, ktorý klame obalom a v skutočnosti je skôr komornou drámou, zachytáva široké spektrum tém. Za jeho najväčšiu výsadu považujem vysokú mieru nepredvídateľnosti, ktorá nás sprevádza celým dejom. Či už z hľadiska vývoja samotných postáv a rozvíjajúcich sa väzieb medzi nimi, tak aj v rovine vzťahu a sympatií, ktoré si k nim buduje časom zmätený divák. Režisérkine hrátky s nejednoznačnosťou nesmierne bavia, rovnako ako aj nepríjemná hutná atmosféra v zvláštnej (no fungujúcej) kombinácii s hmatateľnou elektrizujúcou sexualitou, ktorá na ranč dokázala preniknúť aj cez stádo kráv a litre páchnuceho chľastu. Hereckému obsadeniu niet čo vytknúť. Zoskupenie Benedict Cumberbatch, Jesse Plemons, Kirsten Dunst a iba 25-ročný Kodi Smit-McPhee stvárňuje svoje emocionálne roztrieštené postavy na výbornú. Jane Campion výrazne vybáča zo zabehnutých žánrových kolají a ja len verím, že to Akadémia patrične ocení.