evulienka3

Moja babka mala susedku, ktorú navštevovali malí červení mužíčkovia. Tiež trpela schizofrénou, ako otec Varpu. Malý, nenápadný film, ohromujúci prepracovanosťou charakterov všetkých postáv. Odporúčam!

Vesmírna odysea 1969 v dánskom vydaní. Nie však o neposlušných strojoch, ale o "neposlušných" deťoch. Nechcem si ani predstavovať, ako to v tých časoch skutočne v týchto domovoch fungovalo, ale musela to byť sila, keďže sa tejto téme venuje nemalé množstvo severskej kinematografie. Možno si poviete jeden z mnohých (filmov) a možno vás ani nijako špeciálne nezaujme...to nechám na vás. Ja som spokojná. Možno je to tým, že keď filmy prekladám a teda ich pozerám pomaly a niektoré scény vidím niekoľkonásobne za sebou, mám pocit, akoby som film dokázala viac precítiť a všimnúť si aj ten najmenší detail, ktorý môže pri klasickom jednom pozretí uniknúť. Chlapci to zahrali skvele, Lars Mikkelsen úplne geniálne a ako bonus som tam ešte mala aj môj milovaný "zásah prozreteľnosti". Ja ku spokojnosti niekedy naozaj viac nepotrebujem...

"To, že mi ľudia nerozumenjú, ešte neznamená, že ja nerozumiem im." Film od ktorého, niektorí ako tak čítam, veľa očakávali a nedostali to. Napodiv, ja som toho veľa nečakala a na vlastné počudovanie som dostala oveľa viac ako som si dokázala predstaviť. Malo to svoje slabé chvíľky, ale obsahová prepracovanosť bola takmer dokonalá a to u mňa prevalcovalo všetko. Veľká spokojnosť!

Už ani nepamätám, kedy naposledy som sa tešila na každú novú časť nejakého slovenského seriálu. Hurá blíži sa nedeľa. Druhá séria zatiaľ ešte vyšperkovanejšia ako tá prvá. Bravo!

Pre mňa ani nie tak film o vyrovnávaní sa s detskou traumou a dospievaní, ako skôr o zhubnom vplyve rodičovskej výchovy. V istých ohľadoch zďaleka nie dokonalý, v iných zasa úplne dokonalý film. Závisí len na divákovi, čo preferuje a čo v ňom nakoniec preváži. U mňa je to jasné.

A Mister Doctor nevie, že počas jazdy sa nemá telefonovať? ....ááá za to dostal...kúzla a čary a mňa to napodiv bavilo. Dlho som to odkladala, ale film nakoniec prelomil moje obavy rýchlo a bez problémov.

Presne takto si predstavujem životopisný film, klaniam sa a kričím: "Konečnéééééé!!!" Neopísateľný zážitok ...

Ešte v puberte som raz dostala od mamy knihu scifi poviedok Úžasná krajina. Jedna z poviedok mala názov "Prečo sa už nikdy nemôžem smiať". Dodnes mi utkvela v pamäti, rovnako ako mi určite utkvie v pamäti tento film. Dôvod na nesmiatie sa tu bol síce iný, ale rovnako fatálny a neriešiteľný. Spomedzi tohtoročných adeptov na Oscara pre mňa jednoznačný víťaz, avšak na skutočné víťazstvo tento rok zrejme príliž málo pochmúrny tým správnym spôsobom. Mne to však nevadí, dôležité je, že vôbec vznikol.

Ísť za svojími snami, táto myšlienka je akýmsi spojovacím článkom medzi všetkými filmami Johna Carneyho. Tvorca, ktorého filmy sa vždy točia okolo toho istého, ale rovnaké nie sú. Každý je jedinečný, originálny a pretkaný skvelou hudbou. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Once, ale zatiaľ u mňa zostáva neprekonaný.

Príbeh akých v La La Lande nájdete asi stovky, odetý do krásneho vizuálu a piesní. Paf som z neho, ale nebola.