JecteJogurty

Super film, ktorý plynie svojim tempom 18. storočia, pekná hudba, krásne zábery plachetníc... Človek má časom pocit, že sa nachádza na palube spolu s tvrdým ale ľudsky obyčajným kapitánom a jeho posádkou.

Velmi dlho trvalo, kym som sa dostal k tomuto snimku, a mozno to nakoniec bolo dobre. Lebo teraz si naplno uvedomujem kvality najznamejsej mafianskej sagy. Ci uz sa jedna o prostredie v ktorom sa film odohrava, hudbu, kameru, herecke vykony - vsetko aboslutne kvalitne a premyslene do uplneho detailu. Ano, zmysel pre detaily robi tento film tym, cim je. Skutocna symfonia vybornych hercov, hutna atmosfera, ktora pohlti kazdeho. Kazda postava ma svoj pribeh, svoju hlbku a kvality. Krstny otec(I,II,II) je pre mna tragickym pribehom Michaela Corleoneho, ktory tak velmi nechcel byt ako jeho otec az sa nim nakoniec stal sam. P.S. ako tak citam komentare k trojke - mne prisla nevyhnutna a rovnako kvalitne spracovana ako prve dve casti.

Za tento film spolu s Avatarom si mam chut vrazit kol do oka za to, ze som ich nevidel v kine. Akurat som si pociatok pozrel druhy krat a neviem prestat mysliet na to, ze to je pre mna jeden z najlepsich filmov. Rozmyslam, ze preco je tak nizko v hodnoteni, ale myslim, ze vela ludi ten dej jednoducho uplne nepochopilo ( nemyslim ale vsetkych, ktori nedali 5*). Tento film mal uplne vsetko co ma film mat no a ak si mam spomenut, v ktorom filme som mal na konci zimomriavky, bol to jedine tento. Velmi dakujem Nolanovi a Zimmerovi za efektne, audio-vizualne dokonale podany zaujimavy a originalny pribeh, s vybornymi hereckymi vykonmi.

Pamätám sa, keď som pozeral Pulp fiction prvý krát, úplnou náhodou, keď som mal asi 12 rokov a meno QT mi nič nehovorilo no ten film ma neskutočne ohromil tým čo sa v ňom dialo a hlavne jeho "normálne" dialógy, na aké som nebol dovtedy zvyknutý. Teraz je pre mňa Pulp fiction najväčšou filmovou klasikou a epický koniec spolu s dokonalou pesničkou surf rider zostáva pre mňa doteraz neprekonaný.

Pre každého fanúšika sci-fi (hlavne knižnej, nie filmovej) a vesmíru to musel byť ohromný zážitok. Takto nejak si predstavujem štandardnú kvalitu spracovania sci-fi žánru, nemám jedinú vec, ktorú by som Interstellaru vytkol. A čerešničkou na torte bola dokonalá hudba.

Najlepší western a tak skoro sa to asi nezmení, skôr nikdy. Klasika od ktorej sa môžu učiť do teraz....

Pri žiadnom inom filme som asi nezažil toľko rôznych a tak intenzívnych pocitov. Dialógy, hudba, kamera, pohľady hercov - to všetko miestami až snové... Krásne kontrasty Goslinga : plachý - tvrdý, milujúci - vraždiaci, Standard Gabriel - človek, ktorý asi totálne oľutoval svoje konanie v minulosti, ktorá ho nemilosrdne dobehla, matka bez nádeje na lepší život, ktorá sa snaží vychutnať si aspoň tých pár chvíľ, ktoré sa jej naskytnú a hľadajúca náhradu za otca pre svojho syna... Audiovizuálne jasný odkaz na osemdesiate roky, dokonca aj z prostredia v ktorom sa film odohrával som mal pocit, že film patrí do minulosti, pri Kavinského Nightcall som mal zimomriavky, aké som už dlho nezažil. [prvý krát som film videl v kine, hodnotím po druhom zhliadnutí]

Jednoznačne najlepší vojnový film aký som videl, kruto realisticky podaný, bez žiadnej servítky. Nechcem to príliš porovnávať s Apokalypsou, ale pre mňa to bol oveľa silnejší zážitok. Nenašiel som jedinú chybu, a v podstate žiadny patriotizmus. Nepovažujem Čatu za plytký obraz z vojny, pretože vojna je presne taká, ako nám ju ukázal Oliver Stone.

Videl som ho uz vela krat, no vzdy nechybaju zimomriavky. Dokonale surovo natoceny boj, kde sa na vyprave a efektoch nesetrilo.